Zelenskyj sa možno v nedeľu stretne s novým pápežom Levom XIV.

Ako informovala agentúra DPA, opozičné strany sa tohto kroku obávali už niekoľko týždňov. Preto sa aj spojili do asi 100-člennej koalície, ktorá požaduje koniec vlády junty do decembra 2025 a vyzýva na „stanovenie harmonogramu pre rýchly návrat k ústavnému poriadku“.

Najnovší represívny akt voči opozícii bol prijatý na základe odporúčania národného zhromaždenia zorganizovaného koncom apríla, ktoré opozícia bojkotovala, informoval web Deutsche Welle (DW).

Okrem pozastavenia platnosti charty politických strán, ktorú líder junty Assimi Goita schválil v utorok a ktorá umožnila rozpustenie strán, spomínané zhromaždenie prišlo aj s návrhom, aby sa vodcovi junty obnovovalo jeho päťročné prezidentské funkčné obdobie automaticky, bez hlasovania.

Junta - s odvolaním sa na riziko narušenia verejného poriadku - už 7. mája pozastavila všetky aktivity politických strán, čo vyvolalo kritiku opozície a výzvy expertov OSN na odvolanie tohto rozhodnutia.

Tento tlak junty na občiansky sektor v Mali prichádza na pozadí požiadaviek vládnych úradov, aby sa krajina zjednotila a podporila armádu, ktorá sa pôvodne zaviazala odovzdať moc civilistom do marca 2024, ale neskôr tento sľub opakovane prehodnocovala.

Bývalý malijský minister spravodlivosti Mamadou Ismaila Konate v pondelok deklaroval, že junta sa v Mali pokúša systematicky ničiť politickú opozíciu. Šéf úradu pre územnú správu Abdou Salam Diepkile s tým však nesúhlasí - tvrdí, že samotná existencia politických strán nie je ohrozená, ide údajne len o realizáciu túžby občanov „zastaviť šírenie vplyvu politických strán“ v krajine.

Začiatkom mája sa v hlavnom meste Bamako konal protest proti vojenskej vláde, na ktorom sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí. V reakcii na odvysielanie reportáže z tohto protestu, v ktorej údajne nebola dodržaná nestrannosť, junta pozastavila vysielanie francúzskeho televízneho kanála TV5 Monde.

TV stanica TV5 Monde sa už predtým dostala do konfliktu s juntou, ktorá jej vysielanie vlani pozastavila na tri mesiace.

Zakázané sú aj iné médiá z bývalej koloniálnej mocnosti - Francúzska, vrátane France24 a Radio France Internationale. (TASR)

Návrh zákona má nevyliečiteľne chorým ľuďom umožniť požiadať o lekársku pomoc pri ukončení svojho života. Konečné hlasovanie o návrhu zákona sa očakáva koncom tohto roka.

Za návrh - po piatich hodinách emotívnej debaty - hlasovalo 70 členov škótskeho parlamentu, proti ich bolo 56 a jeden poslanec sa hlasovania zdržal.

„Toto je pre Škótsko prelomový moment,“ povedal autor návrhu zákona, liberálny demokrat Liam McArthur. Podľa jeho návrhu by sa asistovaná smrť bola možná v prípade nevyliečiteľne chorých pacientov po tom, čo ich dvaja lekári uznajú za duševne spôsobilých na takéto rozhodnutie. V ďalších čítaniach budú môcť zákonodarcovia navrhnúť zmeny a doplnenia k pôvodnému textu.

Škótsky parlament sa legalizáciou eutanázie zaoberal aj v rokoch 2010 a 2015, pričom predložené návrhy odmietol.

Vôbec prvým britským územím, ktoré schválilo návrh zákona o asistovanej smrti, sa koncom marca stal ostrov Man - samosprávna britská závislá oblasť ležiaca medzi Anglickom a Írskom.

Schválený zákon musí ešte získať kráľovský súhlas. Ak sa tak stane, nevyliečiteľne chorí dospelí, ktorým zostáva menej ako rok života a na ostrove žijú aspoň päť rokov, budú môcť podstúpiť asistovanú eutanáziu.

Na jeseň 2024 bola poslancami v Anglicku a Walese schválená legislatíva, ktorá legalizuje asistovanú samovraždu iba určitým nevyliečiteľne chorým pacientom.

Asistovaná samovražda je v Anglicku, Walese a Severnom Írsku nezákonná a v súčasnosti sa za ňu udeľuje maximálny trest odňatia slobody 14 rokov. V Škótsku môže byť každý, kto niekomu pomáha zomrieť, stíhaný za úmyselnú vraždu.

4 pel (TASR)

V rozhovore v štúdiu televízie TF1 Macron potvrdil, že podporuje zámer zorganizovať sériu plebiscitov. Dodal, že tieto hlasovania by sa uskutočnili v jeden deň a už v nasledujúcich mesiacoch, pričom sa budú týkať dôležitých ekonomických a sociálnych reforiem.

Macron doplnil, že je otvorený i návrhu premiéra Francoisa Bayroua, ktorý chce usporiadať referendum o pláne na zníženie dlhu.

Referendá by sa podľa Macrona mohli zaoberať aj sociálnymi reformami, ako je prístup k sociálnym médiám pre osoby mladšie ako 15 rokov a asistovaná smrť. V súvislosti s tým pripomenul, že parlament - Národné zhromaždenie - začal rozpravu o ukončení života, ktorá by mala vyústiť do prijatia návrhu zákona o pomoci „odísť dôstojne". Pripustil, že ak by v parlamente nastala patová situácia,

„referendum môže byť spôsob, ako ju prelomiť“ a ako Francúzom a Francúzkam umožniť, aby sa k danej téme vyjadrili.

Macron však odmietol, aby boli predmetom referenda otázky imigrácie, ako to opakovane žiada pravica a krajná pravica vo Francúzsku.

Rovnako odmietol aj usporiadanie referenda o zrušení dôchodkovej reformy. „Túto reformu sme neprijali ľahkovážne; urobili sme ju, aby sme zachránili náš priebežný (dôchodkový) systém,“ argumentoval Macron. Dodal, že premiér Bayrou inicioval stretnutie s niektorými sociálnymi partnermi. „Nechávam vládu a odbory pracovať. Ak dokážu veci zlepšiť, tým lepšie,“ doplnil Macron na margo zmien v dôchodkovom systéme.

Pokiaľ ide o chúlostivé spoločenské problémy, Macron sa vyslovil proti noseniu náboženských symbolov na športových súťažiach, ale dodal, že v prípade nesúťažných športov je rozhodnutie na športových federáciách.

V televíznom rozhovore Macron hovoril aj o zahraničnej politike - o svojom postoji k ruskej invázii na Ukrajine. Vyhlásil, že „okamih, ktorý prežívame, je momentom geopolitického prebudenia,“ a uistil, že „nechceme vyvolať tretí svetový konflikt.“ Povedal, že po skončení vojny na Ukrajine je „pripravený znovu hovoriť“ s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Komentoval aj situáciu na Blízkom východe, najmä však vojnu, ktorú vedie Izrael v palestínskom Pásme Gazy, pričom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinil z „neprijateľného“ a „hanebného“ správania pri blokovaní pomoci Palestínčanom v tejto enkláve.

„Nie je voda, nie sú lieky, zranení sa nemôžu dostať von, lekári sa nemôžu dostať dnu. To, čo robí, je hanebné,“ povedal Macron pre televíziu TF1 o konaní Netanjahua a jeho vlády.

Francúzsky prezident objasnil, že „prezident (USA Donald) Trump má páky“ na Izrael. Dodal, že mal s Netanjahuom tvrdý rozhovor o postupe izraelskej armády a politických rozhodnutiach izraelskej vlády. Macron priznal, že postoj Izraela ho hnevá. Upozornil však, že Izrael nie je závislý od Francúzska, ale „od amerických zbraní.“

Pokiaľ ide o závislosť Európy od Spojených štátov, Macron uviedol, že záujem USA o Európu klesá, „najmä odkedy sa (americké jednotky) jednostranne stiahli z Afganistanu. Zámer súčasnej administratívy USA, aby bola ‚Amerika na prvom mieste‘, je podľa Macrona plne legitímny. Macron pritom prízvukoval, že Európa potrebuje angažovanosť USA, a to najmä na východnom krídle“ aliancie NATO, ale musí sa snažiť dosiahnuť aj väčšiu autonómiu.

Na otázku, či by sa momentálne 47-ročný Macron chcel v roku 2032 znovu uchádzať o prezidentskú funkciu, politik uviedol, že o svojej budúcnosti po roku 2027, keď sa mu skončí druhé funkčné obdobie, ešte nepremýšľal.

AFP pripomenula, že Macron sa po dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach v roku 2027 už nebude môcť uchádzať o ďalší prezidentský mandát. Teoreticky by sa však mohol do Elyzejského paláca vrátiť vo voľbách v roku 2032. Doteraz takto nepostupoval žiadny z francúzskych prezidentov.

Macronovo vystúpenie v televízii už medzičasom vyvolalo kritiku opozičných politikov: hovorkyňa krajne pravicového Národného združenia (RN) Laure Lavaletteová ho označila za „mätúce komunikačné cvičenie“ a obvinila prezidenta, že chcel byť v televízii, lebo sa nudí.

Líder krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) Jean-Luc Mélenchon v statuse na sieti X napísal, že Macron „nič nepovedal, nič nenavrhol“ a že sa snažil vyvolať dojem, že vo Francúzsku „je všetko v poriadku.“

Predsedníčka poslaneckého klubu LFI Mathilde Panotová Macrona kritizovala, že nebol schopný označiť konanie Izraela z Pásme Gazy za genocídu i za to, že sa nevyjadril ku kríze a nepokojom na Novej Kaledónii, ktorá je francúzskym zámorským územím ležiacim v Tichom oceáne.

4 12 pel

(TASR)

S odvolaním sa na Americký geologický inštitút (USGS) o tom informovala agentúra AFP s tým, že obete, zranení a škody na majetku zatiaľ neboli hlásené, píše TASR.

Zemetrasenie bolo zaznamenané o 01:51 h miestneho času v hĺbke 78,4 kilometra v oblasti ležiacej približne 15 kilometrov od mestečka Fry na ostrove Kasos.

Podľa gréckych médií bolo citeľné aj na viacerých gréckych ostrovoch i v časti pevninského Grécka, ale aj v Egypte, Jeruzaleme a v strednom Izraeli.

Grécko sa nachádza na viacerých zlomových líniách, preto tam k zemetraseniam dochádza pomerne často. Podľa seizmologického laboratória Univerzity v Aténach (EKPA) bolo medzi 26. januárom a 13. februárom pri ostrovoch v súostroví Kyklady zaznamenaných viac ako 18.400 zemetrasení, šlo prevažne o otrasy s nízkou magnitúdou. Seizmologický roj nespôsobil žiadne obete ani významné škody, ale znepokojil úrady i miestnych obyvateľov, doplnila AFP. (TASR)

S odvolaním sa na denník New York Times o tom v noci na stredu informovala agentúra AFP.

Benton, obdivovateľ francúzskej novej vlny vo filme, ovplyvnil najmä kinematografiu 60. a 70. rokov 20. storočia. Tento bývalý umelecký riaditeľ časopisu Esquire bol – ešte pred svojou hollywoodskou kariérou – denníkom New York Times označený za nástupcu francúzskeho režiséra Françoisa Truffauta, ktorého štúdiá v Hollywoode pôvodne oslovili s návrhom na réžiu filmu Kramerová vs. Kramer.

Tento film z roku 1979 ponúkol neobvyklý pohľad na rozvod i trápenie, keď rodičia bojujú o starostlivosť o svojho syna, a stal sa jedným z najoceňovanejších filmov svojej doby. Získal deväť nominácií na Oscara, pričom úspešný bol napokon v piatich kategóriách: réžia a scenár, najlepší výkon v mužskej hlavnej role (Dustin Hoffman), najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe (Meryl Streepová) i najlepší film.

Benton sa preslávil aj spoluautorstvom scenára k filmu Bonnie a Clyde (1967) - v hlavných úlohách s Faye Dunawayovou a Warrenom Beattym - o slávnom páre, ktorý v 30. rokoch minulého storočia lúpil banky. Bol i spoluautorom filmu Superman (1978), kde hral Christopher Reeve, Marlon Brando a Margot Kidderová.

Benton napísal a režíroval niekoľko filmových adaptácií románov, čo je irónia osudu pre človeka, ktorý v detstve trpel ťažkou dyslexiou, čo mu bránilo prečítať viac ako niekoľko strán textu naraz.

Ako režisér sa pripomenul aj filmom Miesta v srdci (1984) - príbehom texaskej vdovy, ktorá sa snaží prežiť Veľkú hospodársku krízu. Získal zaň Oscara za najlepší pôvodný scenár a Sally Fieldová dostala túto filmovú cenu v kategórii najlepšia herečka.

Počas svojej kariéry Benton režíroval iba asi desať celovečerných filmov, ale v Hollywoode mal rešpekt pre svoj talent a pokoru. „Existujú režiséri, ktorí dokážu z hercov vydolovať skvelé výkony. Ja nie som jedným z nich,“ tvrdil novinárom v rozhovoroch, ktoré poskytoval len zriedka.

(TASR)

Zároveň opäť vyhlásil, že Spojené štáty nikdy nedovolia, aby Irán získal jadrovú zbraň, a varoval pred rozsiahlymi následkami, ak americko-iránske jadrové rozhovory nebudú úspešné. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Trump vo svojom „poslednom varovaní“ poskytol aj možnú príležitosť pre diplomaciu, pričom uviedol, že Irán má na výber medzi pokračovaním v „chaose a terore“ alebo prijatím cesty k mieru.

Reuters pripomína, že Irán opakovane odmietol obvinenia z podnecovania nestability na Blízkom východe.

Šéf Bieleho domu počas svojej návštevy Saudskej Arábie povedal, že je ochotný uzavrieť novú dohodu s Iránom, ale iba ak jeho predstavitelia zmenia svoj prístup. „Chcem uzavrieť dohodu s Iránom,“ povedal. „Ale ak iránske vedenie odmietne túto olivovú ratolesť a bude naďalej útočiť na svojich susedov, nebudeme mať inú možnosť, ako vyvinúť masívny maximálny tlak a znížiť iránsky export ropy na nulu, tak, ako som to už predtým urobil,“ uviedol.

Zároveň povedal, že Irán nikdy nezíska jadrovú zbraň. Teherán pritom popiera, že by sa usiloval o jej získanie.

Trump tiež porovnal to, čo nazval „konštruktívnou víziou“ Saudskej Arábie, s „kolapsom a utrpením“, ktoré podľa neho spôsobili iránski lídri. „Neexistuje ostrejší kontrast s cestou, ktorou ste sa vydali na Arabskom polostrove, ako je katastrofa, ktorá sa odohráva hneď oproti v Perzskom zálive,“ uzavrel americký prezident.

Teherán a Washington viedli od 12. apríla už štyri kolá nepriamych rozhovorov na najvyššej úrovni od roku 2018, keď americký prezident odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom. Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval vo vývoji svojho programu využívania jadrovej energie.

USA v utorok - napriek spomínaným rokovaniam - oznámili nové sankcie na predaj iránskej ropy do Číny. Sú zamerané na troch iránskych občanov a jednu firmu - všetky tieto subjekty sú spájané s teheránskou organizáciou pre obranné inovácie a výskum, známou aj pod skratkou SPND. Zmrazujú sa im všetky potenciálne aktíva v USA a Američania majú zakázané s nimi obchodovať. (TASR)