V Litve odhalili plány útokov balíkovými bombami v Európe

v stredu počas hostiny na Windsorskom hrade na počesť amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pricestoval na historickú druhú štátnu návštevu Spojeného kráľovstva, ocenil „osobné odhodlanie“ Trumpa o dosiahnutie mieru. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a stanice BBC.

„Naše krajiny spolupracujú na podpore kľúčových diplomatických snáh, pričom jednou z nich, pán prezident, je vaše osobné odhodlanie hľadať riešenie niektorých z najťažšie riešiteľných konfliktov vo svete s cieľom zabezpečiť mier,“ povedal britský kráľ pred viac ako 100 hosťami.

Americký prezident označil svoju návštevu Spojeného kráľovstva za „jednu z najväčších ctí“ a vzdal hold transatlantickému vzťahu.

Trump a manželkou Melaniou dorazili do sídla britských panovníkov západne od Londýna vrtuľníkom a privítali ich princ William s manželkou Catherine. Následne sa zvítali s Karolom III. a kráľovnou Kamilou.

Šéfa Bieleho domu čakalo prijatie s plnými vojenskými poctami, podľa britských predstaviteľov najväčšia takáto ceremónia pre štátnu návštevu, na akú si v krajine pamätajú, pričom sa na nej zúčastnilo 1300 príslušníkov britskej armády.

Britský kráľ a americký prezident si podľa AFP vymenili dary - kráľovská rodina darovala americkému prezidentovi knihu pri príležitosti 250. výročia vyhlásenia nezávislosti USA, ktoré si krajina pripomenie budúci rok, a Trump daroval Karolovi repliku meča, ktorý vlastnil americký prezident Dwight Eisenhower.

Návštevu amerického prezidenta v Británii sprevádzajú aj rozsiahle protesty. AFP informuje, že približne 5000 ľudí pochodovalo v centre Londýna, pričom demonštranti mávali palestínskymi vlajkami a držali transparenty s nápismi ako: „Migranti vitajte, Trump nie je vítaný.“

Trump je prvým americkým prezidentom, ktorý bol pozvaný na druhú štátnu návštevu Británie. Predošlú návštevu absolvoval v júni 2019 počas svojho prvého funkčného obdobia, pričom ho vtedy privítala kráľovná Alžbeta II., matka súčasného britského panovníka.

Americký prezident v stredu absolvoval aj súkromné stretnutie s princom Williamom a jeho manželkou Catherine, ktoré Kensingtonský palác opísal ako „vrúcne a priateľské“. (TASR)

Pôjde o prostriedky z celkovej sumy 150 miliárd eur získaných zo spoločného programu EÚ SAFE (Security Action for Europe).

Brusel chce takto urýchliť výstavbu „múru proti dronom“ založeného na technológii, ktorá bola overená v boji na Ukrajine. Informoval o tom v stredu denník The Financial Times.

Reakcia na nedávne narušenie vzdušného priestoru Poľska a Rumunska ruskými dronmi podľa FT ukázala, že NATO sa spolieha na drahé technológie, ako sú napríklad stíhačky vybavené raketami, a to aj pri ničení relatívne lacných bezpilotných lietadiel.

Spojenecké sily navyše zostrelili iba niekoľko z približne 19 dronov, ktoré prenikli do Poľska.

V snahe vyplniť túto medzeru v kapacitách NATO povzbudila EÚ svoje členské štáty, aby využili úniové fondy a spoločne zakúpili nové obranné systémy, ktoré sa osvedčili na Ukrajine.

Kým tak spravia, NATO spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla NATO, do ktorej sú zapojené stíhačky, lode a prieskumné systémy rozmiestnené od Fínska po Bulharsko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie niekoľko hodín po incidente v Poľsku oznámila, že poskytne šesť miliárd eur a uzavrie s Ukrajinou spojenectvo v oblasti bezpilotných lietadiel, aby „premenila ukrajinskú vynaliezavosť na výhodu na bojisku a na spoločnú priemyselnú výrobu“. Okrem toho vyhlásila, že Európa by mala na svojich východných hraniciach vybudovať „múr proti dronom“.

Poľsko, pobaltské štáty a Fínsko – členské štáty EÚ susediace s Ruskom – už avizovali plány na posilnenie svojich hraníc. Predstavitelia ale varujú, že tento prístup bude účinný len vtedy, ak bude jednotný a založený na spoločných a plne integrovaných technológiách. (TASR)

Informovala v stredu britská stanica BBC. Podľa nej je Kozak považovaný za jediného predstaviteľa v okolí ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je proti vojne s Ukrajinou.

Dva informované zdroje pre spravodajský web RBK uviedli, že Dmitrij Kozak cez víkend požiadal o uvoľnenie z funkcie na vlastnú žiadosť. Oba zdroje uvádzajú, že Kozak zvažuje rôzne ponuky v podnikateľskej sfére.

O Kozakovom odchode informoval aj magazín Forbes. Podľa jeho zdroja chcel Kozak z prezidentskej kancelárie odísť už v roku 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu.

Aj denník New York Times (NYT) začiatkom augusta 2025 s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Kozak v roku 2022 Putinovi radil, aby nepodnikal inváziu na Ukrajinu, a v roku 2025 mu navrhol začať mierové rozhovory a urobiť v Rusku reformy vrátane podriadenia bezpečnostných zložiek vláde.

Údajne práve po zverejnení tohto článku Putin vydal výnos, ktorým zrušil v prezidentskej kancelárii dva odbory riadené Kozakom.

Kozak je jedným z najdlhšie pôsobiacich spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina. V 90. rokoch spolu pracovali v kancelárii primátora Petrohradu Anatolija Sobčaka. Od začiatku 21. storočia Kozak zastával rôzne vysoké pozície v kabinete ministrov a Kremli. V rokoch 2008-20 bol podpredsedom vlády a od roku 2020 zástupcom vedúceho prezidentskej administratívy.

Po začatí invázie ruskej armády na Ukrajinu bol Kozak de facto prezidentským výnosom odstavený od aktivít týkajúcich sa Ukrajiny a vytratil sa aj z médií, uviedli zdroje pre BBC ešte v roku 2022. (TASR)

Vyplýva z prieskumu spoločnosti IBRiS pre poľskú rozhlasovú stanicu Radio ZET. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa prieskumu 81,7 percenta respondentov odmietlo možnosť náhody a 10,6 percenta súhlasilo s Trumpovou interpretáciou. Zvyšných 7,7 percenta nevedelo na otázku odpovedať.

Nemecké médiá uviedli, že ruské drony pravdepodobne mierili na letisko Rzeszów, ktoré je kľúčovým logistickým centrom pri preprave západnej vojenskej pomoci Ukrajine.