Tretia svetová vojna sa rozbieha, myslí si Zalužnyj

Predseda vlády Robert Fico je čím ďalej tým viac presvedčený, že neustálou diskusiou o Ukrajine sa v EÚ zakrýva neschopnosť riešiť svoje najpodstatnejšie výzvy a problémy.

Informoval o tom v stredu tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

„V rámci prípravy na Európsku radu som mal dlhý telefonát s predsedom ER Antóniom Costom. Vyslovil som počudovanie, že opäť sa ideme ako prioritnou témou zaoberať Ukrajinou, a nie obrovskými ekonomickými a politickými problémami EÚ. Opakovane som Antóniovi Costovi pripomenul, že nemám záujem zaoberať sa sankčnými balíkmi proti Rusku, kým nebudem vidieť v záveroch samitu ER politické pokyny pre Európsku komisiu, ako sa vysporiadať s krízou automobilového priemyslu a vysokými cenami energií, kvôli ktorým sa európska ekonomika stáva absolútne nekonkurencieschopná,“ spresnil premiér.

„Odmietam, aby sme takéto vážne témy ‚vybavili‘ v záveroch ER všeobecnými frázami, kým pomoci Ukrajine a podpore vojny venovali detailné rozhodnutia a postoje. Oznámil som Antóniovi Costovi, že vo veci automobilového priemyslu a cien energií predložíme za vládu SR podstatne konkrétnejšie návrhy, ako sú tie, ktoré dnes môžeme vidieť v návrhu záverov,“ dodal Fico. (TASR, SITA)

Ako informuje portál RBC-Ukraine, oznámila to britská vláda.

Nárast výroby umožnila úzka spolupráca britských firiem a výrazné investície do obranného priemyslu.

Londýn tento rok investoval 600 miliónov libier (približne 692 miliónov eur) do urýchlenia výroby a dodávok dronov pre Ukrajinu v rámci rekordného balíka pomoci vo výške 4,5 miliardy libier na regionálnu obranu a bezpečnosť.

Finančné prostriedky zároveň pomohli zachovať pracovné miesta v Británii aj na Ukrajine.

Drony Octopus, určené na zachytávanie nepriateľských bezpilotných lietadiel, sa vyvíjajú na boj proti iránskym útočným dronom Šáhid. V najbližších mesiacoch má byť na Ukrajinu dodaných približne 35-tisíc systémov určených na zachytávanie dronov. (SITA)

Programu dodávok amerického vojenského vybavenia pre Ukrajinu hradia krajiny Severoatlantickej aliancie. Na úvod dnešného rokovania kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v sídle NATO v Bruseli to oznámil nemecký minister obrany Boris Pistorius.

„Balík bude obsahovať systémy protivzdušnej obrany, rakety Patriot, radarové systémy, presne riadené delostrelecké rakety a muníciu,“ uviedol Pistorius. Nemecko spolu s Britániou rokovania kontaktnej skupiny organizuje.

Podľa ministra Rusko terorizuje ukrajinské mestá a zároveň provokuje NATO. Ukrajina sa pritom úspešne bráni aj vďaka pomoci spojencov.

„Musíme pokračovať v koordinovanom, jednotnom a systematickom prístupe,“ zdôraznil Pistorius. „S Nemeckom môžete počítať,“ odkázal ukrajinskému premiérovi Denysovi Šmyhalovi, ktorý sa na stretnutí zúčastnil. (ČTK)

Viac než polovica spojeneckých krajín oznámila, že sa chce zapojiť do iniciatívy PURL – programu dodávok amerického vojenského vybavenia pre Ukrajinu, ktoré financujú členské štáty NATO. Na tlačovej konferencii v Bruseli to uviedol generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Misia PURL začala fungovať v auguste. Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na konci septembra informovala, že šesť krajín NATO zaplatilo štyri balíky amerického vojenského vybavenia v hodnote viac ako dve miliardy dolárov.

Prvými zapojenými štátmi boli Holandsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Nemecko a Kanada. (ČTK)

Došlo k tomu po tom, čo prezident odňal občianstvo bývalému odeskému starostovi Hennadijovi Truchanovovi, čo automaticky vedie k strate postu.

Prezident vymenoval Lysaka iba deň po odchode Truchanovova z postu pre jeho údajné vlastníctvo ruského pasu. Lysak tak povedie novovytvorenú vojenskú administratívu mesta.

Vojnový stav dáva prezidentovi väčšie právomoci nad miestnymi orgánmi, no niektorí oponenti to kritizujú a označujú za nedemokratické, píše Reuters.

Truchanovova do úradu prvýkrát zvolili v roku 2014. Politik poprel, že by mal ruské občianstvo, a uviedol, že sa vo veci obráti na súd. Voľby sú v súčasnosti pozastavené na základe stanného práva.

Bývalý starosta sa verejne postavil proti ukrajinskému hnutiu „derusifikácie“, ktoré vzniklo v roku 2014, keď Moskva obsadila a anektovala Krymský polostrov. (TASR)

Podľa nemeckého ministerstva vnútra to súvisí s rozhodnutím ukrajinskej vlády umožniť mužom vo veku od 18 do 22 rokov vycestovať za hranice krajiny, informovala agentúra DPA.

„Zrušenie zákazu vycestovať viedlo v Nemecku u skupiny ukrajinských mužov vo veku 18 až 22 rokov k nárastu počtu žiadostí o ochranu – zo zhruba 100 týždenne pred platnosťou tohto opatrenia na súčasných približne 1000 týždenne,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra.

Dodal, že zatiaľ nie je jasné, či ide o prechodný jav alebo o nový trend.

Ukrajinská vláda koncom augusta umožnila mužom vo veku 18 až 22 rokov vycestovať do zahraničia. Po začiatku ruskej invázie a vyhlásení vojnového stavu nesmeli bez osobitného povolenia vojenských orgánov krajinu opúšťať muži vo veku od 18 do 60 rokov.

Minister vnútra Ihor Klymenko uviedol, že mladí muži tak získajú väčšiu šancu na štúdium v zahraničí, ktoré po návrate môžu využiť v prospech krajiny.

Na mužov vo veku 18 až 22 rokov sa na Ukrajine nevzťahuje branná povinnosť, ktorá bola vlani znížená na 25 rokov. Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu úrady mobilizovali mužov podliehajúcich brannej povinnosti vo veku od 27 do 60 rokov. Mladší sa mohli rozhodnúť vstúpiť do armády dobrovoľne – čo mnohí z nich aj využili. (ČTK)

Cieľom iniciatívy je predchádzať hrozbám zo strany Ruska. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prišla s myšlienkou tzv. múru proti dronom minulý mesiac po incidente, keď ruské bezpilotné lietadlá narušili poľský vzdušný priestor.

Podobné prípady neskôr zaznamenali aj v ďalších krajinách. Pôvodne sa návrh zameriaval na posilnenie obrany východných hraníc Únie, no postupne bol rozšírený na celý kontinent.

Podľa predstaviteľov EÚ by mal rozšírený projekt, ktorý nesie nový názov Európska iniciatíva na obranu proti dronom, začať fungovať už koncom roka 2026 a byť plne operatívny do konca roka 2027.

Iniciatíva bude jedným z kľúčových projektov, ktoré EK vo štvrtok predstaví v rámci obrannej pripravenosti bloku do roku 2030. Cieľom je pripraviť Úniu na prípadnú vojenskú hrozbu zo strany Ruska.

Súčasťou plánu má byť aj program Východná hliadka (Eastern Flank Watch) zameraný na posilnenie protivzdušnej obrany v pohraničných oblastiach EÚ s Ruskom.

Ministri obrany členských krajín EÚ majú o plánoch rokovať už v stredu večer, pričom ich schválenie lídrami dvadsaťsedmičky sa očakáva na budúcotýždňovom summite v Bruseli.

EÚ chce do iniciatívy zapojiť aj Ukrajinu, aby využila jej skúsenosti z boja proti dronom a zároveň znížila náklady na vývoj. Napriek tomu zostáva dvojročný harmonogram realizácie podľa agentúry AFP veľmi ambiciózny.

Presné náklady na nový systém obrany zatiaľ EK neuviedla. Pôvodný návrh „múru proti dronom“ však narazil na skepticizmus Nemecka, ktoré sa obáva, že Brusel by mohol zasahovať do kompetencií NATO.

Berlín aj Paríž zároveň upozorňujú, že vojenské plánovanie by malo zostať v rukách členských štátov, nie exekutívy EÚ. (TASR)