Zelenskyj: Fico si volí Moskvu pred Amerikou

Dve konkurenčné pravoslávne cirkvi - jedna založená s podporou ukrajinskej vlády v roku 2018 a druhá staršia, viazaná na Moskvu - súperia o stúpencov v meste Kramatorsk, približne 20 kilometrov od frontovej línie.

Kyjev sa snaží zakázať Ukrajinskú pravoslávnu cirkev naviazanú na Moskvu, obviňujúc ju z ruského vplyvu a označujúc mnohých jej kňazov za ruských agentov. Väčšina Ukrajincov prešla do novovzniknutej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Niektorí na východe, najmä starší rusky hovoriaci farníci, však váhajú.

Arcikňaz Oleksandr Tkačuk z Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny vyzýva veriacich, aby sa mali na pozore pred „falošnými cirkvami a prorokmi“. Je presvedčený, že jeho rival, Ukrajinská pravoslávna cirkev napojená na Moskvu, je nástrojom Kremľa. Označil ju dokonca za „FSB pod rúškom cirkvi“.

Ruská invázia v roku 2022 prinútila mnohých Ukrajincov prerušiť vzťahy so všetkým, čo sa spájalo s Moskvou. Minulý rok 56 percent populácie uviedlo, že patrí k novšej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, kým šesť percent sa hlásilo k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi napojenej na Moskvu. Pre porovnanie, v roku 2020 to bolo 34 percent, resp. 15 percent.

V Kramatorsku však väčšinu veriacich tvoria starší ľudia, často nostalgickí za sovietskou érou, keď mali mnohí pomerne dobré platy v uhoľných baniach v regióne. Arcikňaz Tkačuk, ktorý je proeurópsky orientovaný, tak vo svojom rodnom meste vyniká. Má na sebe tričko a je oholený - v ostrom kontraste s typickými dlhými vlasmi a bradami, ktoré nosí väčšina kňazov druhej cirkvi.

Ukrajinské úrady od začiatku vojny začali trestné stíhania voči 180 kňazom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi pre podozrenie z ruskej špionáže. Ukrajinská pravoslávna cirkev však tvrdí, že vojnu odsudzuje a prerušila väzby s Ruskou pravoslávnou cirkvou, ktorá označila inváziu za „svätú vojnu“.

Kňaz ukrajinskej armády Oleh však vyjadril presvedčenie, že Rusko využíva cirkev ako politický nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky. Mladý 22-ročný Roman Salnykov, ktorý pricestoval z Kyjeva, aby zažil atmosféru vojny v Kramatorsku, zasa povedal, že navštívil obe cirkvi a nevidí medzi nimi výrazný rozdiel, okrem rozdielov v samotných kňazoch. (SITA)

Únia zvažuje zavedenie obchodných opatrení voči dovozu ruskej ropy na Slovensko a do Maďarska, ak tento dovoz nebude postupne ukončený. Bloomberg sa odvoláva na osoby oboznámené so situáciou.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová skôr tento týždeň uviedla, že EK chce navrhnúť urýchlenie postupného ukončenia dovozu ruských fosílnych palív. Urobila tak po telefonáte s prezidentom Trumpom, ktorý vyhlásil, že je pripravený uvaliť zásadné sankcie na Rusko za jeho vojnu proti Ukrajine, ak tak urobia všetky štáty NATO a ak prestanú kupovať ruskú ropu.

Rusko na dodávky energie do Maďarska a na Slovensko využíva okrem iného ropovod Družba, na ktorý v auguste opakovane útočila Ukrajina. Budapešť a Bratislava doteraz odmietajú úplný odklon od ruskej ropy a na úrovni EÚ blokujú opatrenia, ktoré podľa nich ohrozujú ich energetickú bezpečnosť.

Väčšina krajín EÚ sa zaviazala postupne ukončiť všetok dovoz ruských fosílnych palív do konca roka 2027. Ak Maďarsko a Slovensko nepredložia plány na ukončenie tohto dovozu, môžu obchodné opatrenia predstavovať možnosť, ako ich k tomu prinútiť, uvádza Bloomberg.

Zatiaľ čo sankcie vyžadujú podporu všetkých členských štátov EÚ, pre zavedenie obchodných opatrení, medzi ktoré sa rátajú napríklad clá, kvóty či regulačné prekážky, stačí podpora väčšiny únijných štátov, pripomína agentúra.

Tieto plány EK nie sú súčasťou návrhu nového balíka sankcií, ktorý EÚ predstavila v piatok. (ČTK)

Budúci týždeň plánuje na okraji Valného zhromaždenia OSN schôdzku s americkým prezidentom Trumpom. Zelenskyj podľa agentúry AP dúfa, že počas stretnutí v New Yorku na budúci týždeň zistí, ako blízko je dokončenie bezpečnostných záruk, ktoré by mali odradiť Rusko od ďalšej agresie.

AP poznamenala, že Zelenskyj sa zišiel s novinármi už v piatok, no jeho vyjadrenia boli do dnešného dopoludnia pod embargom.

Zelenskyj podľa ukrajinských médií pripustil, že vojna by sa mohla skončiť aj bez mierovej zmluvy, a zdôraznil, že práve preto Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky ešte pred uzavretím mierovej dohody, ktorá by formálne vojnu ukončila.

"Je možné, že konečný dokument, ktorý by vojnu ukončil, nebude. Preto napríklad francúzsky prezident (Emmanuel) Macron hovorí, že bezpečnostné záruky by nemali čakať na koniec vojny. Ja s ním súhlasím," povedal Zelenskyj.

Ukrajina potrebuje získať bezpečnostné záruky skôr, na ich poskytnutie by malo stačiť napríklad prímerie, dodal podľa serveru RBK-Ukrajina.

Zelenskyj povedal, že európske národy sú pripravené napredovať s rámcom, ak Spojené štáty zostanú úzko zapojené.

"Sám by som rád dostal signály o tom, ako blízko sme k pochopeniu, že bezpečnostné záruky od všetkých partnerov budú také, aké potrebujeme," povedal Zelenskyj. Súčasne podľa AP uviedol, že sankcie proti Rusku musia zostať na stole, a že sám sa chystá túto otázku nastoliť v rozhovoroch s Trumpom.

"Ak bude vojna pokračovať a nedôjde k žiadnemu pokroku k mieru, očakávame sankcie," povedal. (ČTK)

Tie zásobujú ruskú armádu, informoval ukrajinský generálny štáb.

V ruskom Saratove sa v noci ozývali výbuchy, ukrajinské drony napadli miestnu rafinériu, kde zrejme vypukol požiar, uviedol server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zábery na sociálnych sieťach. Saratovská rafinéria sa naposledy stala terčom náletu v noci na 16. septembra, pripomenul portál.

Ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení 27 dronov nad Saratovskou oblasťou, miestne úrady informovali o dočasnom uzatvorení letiska v Saratove a o jednom ranenom. O škodách v rafinérii sa nezmienili.

Ukrajinský generálny štáb potvrdil, že drony napadli a poškodili strategické podniky agresora: rafinériu v Saratove, schopnú spracovať sedem miliónov ton ropy ročne, ako aj rafinériu v Nokujbyševsku s kapacitou 8,8 milióna ton ropy a ďalší podnik v Samarskej oblasti, ktorý zmiešava ruskú ropu s vysokým a nízkym obsahom síry na export.

"Dôsledky poškodenia sa spresňujú. Všetky zasiahnuté objekty sa podieľajú na zásobovaní ruských ozbrojených síl," napísal štáb.

Ruskí predstavitelia uviedli, že ich sily odrazili „masívne“ ukrajinské útoky vo Volgogradskej a Rostovskej oblasti, zatiaľ čo v neďalekej Saratovskej oblasti bola jedna osoba zranená.

Pri útoku ukrajinského dronu na juhozápadnú Samarskú oblasť zahynuli podľa tamojšieho gubernátora štyria ľudia. Rusko uviedlo, že počas noci zostrelilo alebo zachytilo 149 ukrajinských dronov, vrátane 15 nad Samarskou oblasťou, ktorá leží približne 800 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine. (ČTK)

Desiatky ďalších utrpeli zranenia, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Predtým ukrajinské úrady informovali o jednom mŕtvom a ranených v Dnepropetrovskej oblasti a o ďalších obetiach a dvoch ranených v Chmeľnyckej oblasti. Podľa Zelenského ruským úderom čelili aj ďalšie regióny.

V Dnipre ruská raketa zasiahla panelový dom. Šéf oblastnej správy Serhij Lysak informoval o 26 ranených, jeden z nich - 55-ročný muž - utrpel popáleniny na 70 percentách tela a lekári bojujú o jeho život.

„Každý takýto útok nie je vojenskou nevyhnutnosťou, ale zámernou stratégiou Ruska terorizovať civilistov a ničiť našu infraštruktúru,“ povedal Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Vyzval spojencov Kyjeva, aby Ukrajine poskytli viac systémov protivzdušnej obrany a uvalili na Moskvu ďalšie sankcie. "Každé obmedzenie Ruska znamená zachránené životy," zdôraznil.

Ukrajinské letectvo spresnilo, že Rusko proti Ukrajine vyslalo 579 dronov, osem rakiet Iskander-M či ich severokórejské obdoby KN-23 a 32 striel s plochou dráhou letu Ch-101, ktoré sú vypúšťané z ruských bombardérov.

Zostreliť sa podarilo 552 dronov, dve rakety a 29 striel. Pripustilo zásahy v desiatich miestach.

"Počas útoku nepriateľ použil tradičnú taktiku - súčasný úder na určené objekty veľkým množstvom rakiet a bezpilotných lietadiel rôznych typov. Počas úderu sa taktické letectvo, najmä stíhačky F-16, efektívne vysporiadalo s nepriateľskými strelami s plochou dráhou letu. Západné zbrane opäť preukazujú svoju účinnosť na bojisku," napísalo velenie letectva. (ČTK)

"Takéto porušenia suverenity a medzinárodného práva sú neprijateľné. Podporujeme konzultácie, o ktoré Estónsko požiadalo podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy," uviedol Juraj Blanár na sociálnej sieti Facebook.

Urobilo tak po tom, ako Rusko začalo letecké útoky na západe Ukrajiny blízko poľských hraníc.

"Poľské a spojenecké lietadlá operujú v našom vzdušnom priestore, zatiaľ čo pozemná protivzdušná obrana a radarové prieskumné systémy boli uvedené do najvyššej pohotovosti," uviedlo operačné velenie poľskej armády.

O 05:40 SELČ bola takmer celá Ukrajina v pohotovosti kvôli varovaniu ukrajinského letectva pred ruskými raketovými a dronovými útokmi.

Ukrajina vydala celoštátny stav pohotovosti a tamojší predstavitelia hlásili aj útoky v regióne okolo hlavného mesta Kyjev. „Nepriateľ útočí dronmi a raketami. Mierumilovné obce v regióne sú pod útokom,“ povedal Mykola Kalašnik, vedúci kyjevskej regionálnej vojenskej správy.

Starosta Mykolajiva zasa uviedol, že Rusko zasiahlo toto juhoukrajinské mesto dronmi aj raketami, ale „nedošlo k žiadnym obetiam“.

Ako na sociálnych sieťach informoval šéf regionálnej vojenskej správy Serhij Lysak, v Dnepropetrovskej oblasti a v celom regióne vypuklo niekoľko požiarov. Poškodené boli výškové budovy, súkromné ​​domy aj hospodárske budovy. V Dnepropetrovskej oblasti zahynula jedna osoba a 13 bolo zranených.

Ruskí predstavitelia zasa uviedli, že ich sily odrazili „masívne“ ukrajinské útoky vo Volgogradskej a Rostovskej oblasti, zatiaľ čo v neďalekej Saratovskej oblasti bola jedna osoba zranená. (ČTK, SITA)

„Je úplne jasné, že protivzdušná obrana musí byť prioritou NATO,“ uviedol Alar Karis vo svojom príspevku na platforme X.

V súvislosti s novou misiou NATO Eastern Sentry, zameranou na ochranu vzdušného priestoru pozdĺž východného krídla aliancie, dodal: „Som presvedčený, že sa zameria na všetky ruské vzdušné hrozby naprieč celým východným krídlom aliancie.“

Estónsko v reakcii požiadalo o konzultácie podľa článku 4 Zmluvy o NATO, ktorý umožňuje členským štátom zvolať rokovanie, ak sa cítia ohrozené na územnej celistvosti, politickej nezávislosti alebo bezpečnosti. (TASR)