Ceny Anděl 2024 získali Vladimír Mišík, Monkey Business aj skupina Para

Bez konkrétneho menovania tak reagovala na tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Peking vie o verbovaní čínskych občanov Ruskom do bojov na Ukrajine.

Zelenskyj v stredu povedal, že Kyjev má informácie o 155 Číňanoch bojujúci v ruskej armády proti Ukrajine. Deň predtým oznámil, že ukrajinská armáda zajala údajne dvoch čínskych občanov, ktorí proti nej bojovali v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ukrajinská strana zverejnila video s jedným z väzňov, na ktorom má muž vo vojenskej uniforme spútané ruky. Počas rozhovoru s ukrajinským predstaviteľom, ktorý nie je zachytený na videu, zajatec napodobňoval zvuky z boja a vyslovil niekoľko slov v mandarínčine, napísala AFP. Kremeľ odmietol tieto správy komentovať.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien vo štvrtok povedal, že Čína vždy vyžadovala, aby sa jej občania „vyhýbali zapojeniu do ozbrojených konfliktov v akejkoľvek forme“.

„Čína nie je tvorcom ukrajinskej krízy ani jej účastníkom. Sme presvedčenými podporovateľmi a aktívnymi propagátormi mierového riešenia. Odporúčame príslušným stranám, aby správne a jasne uznali úlohu Číny a zdržali sa nezodpovedných vyjadrení,“ uviedol Lin Ťien v reakcii na otázku k Zelenského vyjadreniam. (TASR)

„Máme dostatočné množstvo prostriedkov elektronického boja, ktoré pôsobia na riadiaci systém nepriateľských systémov elektronického boja,“ povedal hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

Podľa Defense Express tieto systémy fyzicky nezničia bomby, ale znefunkčnia ich blokovaním satelitnej navigácie, na ktorej je založený navádzací systém. Výsledkom je to, že bomba stratí orientáciu a nezasiahne plánovaný cieľ.

Ukrajinské ozbrojené sily predpokladajú, že Rusko sa pokúsi nájsť nové technické riešenia. Modernizácia súprav na navádzanie munície dodatočnými anténami sa totiž ukázala ako málo účinná. (SITA, SME)

Vláda návrh odôvodňuje tým, že ozbrojený konflikt a humanitárna katastrofa na území Ukrajiny, ako aj ich dôsledky v Maďarsku, najmä z hľadiska azylu, ekonomiky a energetiky, sa ani v uplynulom období nezmenili.

Poslanci o predĺžení stavu núdze vyhláseného kvôli rusko-ukrajinskej vojne o ďalších 180 dní rozhodli naposledy vlani 4. novembra.

Vláda premiéra Viktora Orbána vtedy iniciovala predĺženie stavu núdze s platnosťou do 18. mája 2025. Predchádzajúci stav núdze platil do 19. novembra 2024.

Stav núdze pre vojnu na Ukrajine na návrh kabinetu vyhlásili pôvodne 1. novembra 2022 a následne ho priebežne predlžovali.

Orbánova vláda vyhlásila stav núdze prvýkrát v marci 2016, vtedy bola príčinou masová migrácia. Aj v tomto prípade došlo k jeho viacnásobnému predĺženiu.

Kritici upozorňujú, že vláda sa svojimi nariadeniami v stave núdze môže odkláňať od zákonov a má možnosť obmedziť, prípadne aj pozastaviť základné práva. Maďarská ľudskoprávna organizácia Spoločnosť za občianske slobody upozornila na to, že snahou kabinetu je prispôsobiť si pravidlá hry vlastným potrebám. Vládnutie dekrétmi podľa TASZ ďalej degraduje význam zákonodarného zboru. (TASR)