Ruský raketový útok na Dnipro si vyžiadal život najmenej jednej osoby

"Keďže sa konajú rokovania, nebudem ich predčasne hodnotiť, ale cítime optimizmus, že budeme môcť, dúfajme, túto vojnu, veľmi brutálnu vojnu ukončiť," povedal Vance, ktorý sa v Ríme stretol s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Zároveň v reakcii na vyhlásenie USA o potenciálnom odstúpení od snáh o sprostredkovanie mieru medzi Moskvou a Kyjevom, uviedol, že samotné pozastavenie útokov možno považovať za pokrok. Peskov na otázku novinárov o tom, či je pravdepodobné, že sa USA stiahnu z rokovaní o prímerí, skonštatoval, že „túto otázku si musia položiť vo Washingtone“, píše TASS.

Moratórium podľa Ruska vstúpilo do platnosti 18. marca po telefonáte šéfa Kremľa Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Mesiac už skutočne uplynul,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre novinárov. Ruský prezident doposiaľ nevydal žiadne ďalšie pokyny, ozrejmil hovorca. (TASR)

Účelom návštevy sú rokovania s vysokopostavenými americkými predstaviteľmi o uzavretí dlho očakávanej dohody o nerastných surovinách. Urobí tak na základe „memoranda o zámere“, ktoré vo štvrtok podpísali USA s Ukrajinou.

Na základe kópie jednostranového memoranda je „cieľom“ oboch krajín ukončiť rokovania do 26. apríla. „Ukrajinský premiér Šmyhaľ navštívi Washington v týždni od 21. apríla, aby sa stretol s ministrom financií USA (Scottom) Bessentom a poskytol podporu záverov technických rokovaní,“ uvádza memorandum, ktoré v piatok zverejnila ukrajinská vláda. „Vyjednávacie tímy by podľa očakávaní mali podať správu o napredovaní do 26. apríla s cieľom ukončiť rokovania do tohto dátumu a čo najskôr podpísať dohodu,“ doplnil dokument.

Predstavitelia USA tvrdia, že posilnenie amerických obchodných záujmov na Ukrajine pomôže do budúcna odradiť Rusko od ďalšej agresie v prípade uzavretia prímeria vo vyše trojročnej vojne, píše AFP.

„Snažíme sa vyriešiť mnohé technické otázky online a písomne, aby sme ich zredukovali na najcitlivejšie otázky, ktoré si budú vyžadovať politické rozhodnutia,“ povedal námestník ukrajinského ministra hospodárstva pre ukrajinskú televíziu Taras Kačka o práci ukrajinského a amerického tímu.

Kyjev a Washington plánovali vo februári podpísať dohodu o strategických surovinách, ktorá by USA zaistila prednostný prístup k ukrajinským prírodným zdrojom. Zmaril ju však spor v Bielom dome medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.

Trump chcel dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden. Ukrajina zase požadovala silné bezpečnostné záruky ako odstrašujúci prostriedok voči ďalším ruským útokom. (TASR)

Len v Charkove evidujú jedného mŕtveho človeka a až 26 zranených. „Podľa predbežných informácií boli útoky na Charkov vykonané balistickými raketami s kazetovou muníciou. Preto sú postihnuté oblasti veľmi rozsiahle,“ povedal charkovský starosta Ihor Terechov a dodal, že poškodených bolo 15 bytových domov.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov uviedol, že útoky zasiahli „husto obývanú oblasť“ mesta.

V meste Sumy, blízko ruskej hranice, útok pomocou iránskych dronov Šáhid zabil jednu osobu a ďalšiu zranil, uviedla na Telegrame regionálna vojenská správa. „Nepriateľ zasiahol civilné infraštruktúrne zariadenie v meste,“ uviedla vojenská správa. (SITA)

Reagoval na tvrdenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o tom, že Kyjev má informácie o dodávkach zbraní z Číny do Ruska.

"Čínska strana nikdy neposkytla smrtiace zbrane žiadnej strane tohto konfliktu a prísne kontroluje položky s dvojakým využitím,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Zelenskyj svoje obvinenia bližšie nerozviedol, povedal len, že Kyjev je pripravený o nich hovoriť aj podrobnejšie.

Minulý týždeň ukrajinský líder uviedol, že Kyjev viac o najmenej 155 čínskych občanoch nasadených do boja po boku ruských jednotiek. Ukrajinská armáda podľa neho zajala dvoch čínskych vojakov v Doneckej oblasti.

Peking v piatok zdôraznil, že jeho „pozícia k ukrajinskej otázke je dôsledná a jasná“. „Vždy sme sa aktívne usilovali o zastavenie nepriateľských akcií a mierové rozhovory,“ povedal Lin.

Čína sa vykresľuje ako neutrálna strana v trojročnej vojne na Ukrajine, hoci ju západné vlády kritizujú, že jej blízke vzťahy s Ruskom poskytujú Moskve dôležitú ekonomickú a diplomatickú podporu. (TASR)

Plynovod vo Veľkých Kapušanoch je tak od začiatku tohto roku stále prázdny. Na zhruba jeden mesiac ožil plynovod Vojany-Užhorod. Vo februári a začiatkom marca sme pomohli Ukrajincom s dodávkami plynu. Denne prúdilo vojanským plynovodom zo Slovenska na Ukrajinu 4 až 5 miliónov kubíkov plynu. Niektoré dni pretieklo týmto plynovodom vyše 10 miliónov metrov kubických plynu, najviac to bolo 16 miliónov kubíkov plynu.

Prázdny je stále aj slovensko-poľský plynovod. Ten ešte oficiálne pred zhruba troma rokmi otváral premiér Eduard Heger. Podľa vtedajšieho premiéra nám mal nový plynovod s Poľskom priniesť pocit slobody. Dodávatelia a obchodníci plynu sa ho však veľmi nenaučili využívať. Viacerí odborníci a analytici tvrdia, že týmto plynovodom prúdi len veľmi drahý LNG plyn.

Ako vyplýva z informácií slovenského prepravcu zemného plynu, spoločnosti Eustream, veľký pohyb plynu je stále medzi Slovenskom a Maďarskom. Cez Veľké Zlievce sa denne na Slovensko prepraví od 7 do 9 miliónov metrov kubických zemného plynu. Nejde však o výrazne zvýšenie dodávok plynu, ako avizoval od začiatku apríla najväčší slovenský dodávateľ plynu, Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Podobné prepravené objemy plynu sa pohybovali aj v uplynulých týždňoch tohto roka. Slovensko maďarským plynovodom sa k nám dostáva aj ruský plyn.

Eustream už avizoval navýšenie pevnej kapacity na prepojovacom bode Veľké Zlievce/Balassagyarmat z Maďarska na Slovensko. Pevná kapacita slovensko-maďarského plynovodu sa má zvýšiť na 5 300 315 kilowatthodín za hodinu, čiže z 3,5 mld. metrov kubických za rok na 4,38 mld. kubíkov za rok z Maďarska na Slovensko. „Kapacita sa zvýši pravdepodobne počas roka 2025 po dokončení nevyhnutných prác,“ uviedol slovenský prepravca plynu.

Na Slovensko prúdi plyn aj zo západu a to plynovodom v rakúskom v Baumgartene. Denne aktuálne prúdi slovensko-rakúskym plynovodom od jedného do dvoch miliónov kubíkov plynu.

Prázdny je však ďalší plynovod na západe Slovenska, v Lanžhote, spájajúci Českú republiku a Slovensko. Slovensko ešte stále nevyužilo dávnejšie podanú pomocnú ruku zo strany Česka. Podľa slovenských vládnych predstaviteľov, doteraz na to nebol dôvod. Podľa analytikov, sú za tým zhoršené česko-slovenské vzťahy medzi oboma vládami.

„Nejde len o ponuku z Českej republiky, ale podobnú nám dalo napríklad aj Bulharsko. S českým pánom ministrom som hovorila o tejto ponuke. Slušne som poďakovala za jeho starostlivosť. My už ale s českým prepravcom máme podpísanú tranzitnú zmluvu v rámci existujúcich diverzifikačných kontraktov. Ak by bolo treba navýšiť prepravné objemy, radi ponuku v budúcnosti využijeme. Ale v prvom rade sa snažím využiť našu existujúcu tranzitnú infraštruktúru. Máme z nej príjem do štátneho rozpočtu a na strane druhej neplatíme zvýšené tranzitné poplatky iným krajinám,“ uviedla pred nedávnom pre portál SITA Energetika ministerka hospodárstva Denisa Saková.

Ako uviedol v rozhovore pre portál SITA Energetika hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, všetci vidíme, že vzťahy medzi vládami skutočne nie sú dobré. „Tie tomu určite nepomáhajú (situácii na trhu s plynom-poz. red.). Slovensko má v súčasnosti afinitu k tomu, aby získalo ruský plyn. Chce získavať ruský plyn, premiér Robert Fico sa tak opakovane vyjadruje. Takže je otázkou, či je to záležitosť len ekonomická. Netrúfam si tvrdiť, že práve Slovensko sa rozhoduje čisto ekonomicky, že nechce odoberať plyn z Česka, prečo chce stále plyn z Ruska. Sú za tým zrejme aj politické dôvody, možno dokonca aj geopolitické dôvody,“ povedal Kovanda. Slovensko by mohlo viac využívať dodávky plynu z Českej republiky, ktorá by k nám vedela dopraviť viac plynu napríklad z Nórska. Ale ako upozornil ekonóm Kovanda, slovenská strana pre túto možnosť aktuálne nie je „zapálená“. (SITA)

V piatok to podľa agentúry Reuters vyhlásil americký minister zahraničia Marco Rubio, ktorý vo Francúzsku rokoval o možnostiach zastavenia bojov. Rubio povedal, že americký prezident Donald Trump má množstvo ďalších priorít, na ktoré sa musí sústrediť.

"Musíme zistiť, či je možné vojnu na Ukrajine ukončiť," povedal Rubio a zdôraznil, že jasné to musí byť v priebehu dní. "Ak to možné nebude, tak prezident môže povedať, že končíme," uviedol.

USA podľa Rubia chcú vojnu zastaviť, musia ale od Ruska i Ukrajiny vedieť, že o mier stoja. "Inak máme rad ďalších priorít," povedal.

Kyjev už skôr bez podmienok súhlasil s americkým návrhom na celkové prímerie. Moskva sa takto jasne nevyjadrila, ale opakovane uviedla, že s myšlienkou súhlasí, zároveň však požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu. Hovorí tiež o zrušení niektorých západných sankcií pred ukončením bojov. (ČTK)