00:36

Svet

Brazílsky exprezident zostáva hospitalizovaný, zrejme bude potrebovať operáciu

Brazílsky exprezident Jair Bolsonaro po hospitalizácii pre bolesť brucha bude pravdepodobne potrebovať ďalšiu operáciu.

Zo súkromnej kliniky v meste Natal ho transportovali v sobotu večer lietadlom do nemocnice v metropole Brazília, informuje TASR.

Bolsonara prijali v piatok v nemocnici v malom meste Santa Cruz v severobrazílskom štáte Rio Grande do Norte. Dôvodom hospitalizácie bola podľa jeho slov neznesiteľná bolesť brucha, spôsobená črevnou nepriechodnosťou. Následne ho previezli do väčšej kliniky v Natale.

Exprezidenta zdravotné problémy trápia od vtedy, ako ho v roku 2018 pobodali nožom počas predvolebnej kampane. V sobotu na sieti X napísal, že podľa lekárov je jeho najnovší bolestivý incident najvážnejší od útoku, pri ktorom stratil približne 40 percent krvi. Útočníka vtedy vyhlásil súd za duševne chorého a nariadil jeho umiestnenie do psychiatrického ústavu.

„Po toľkých podobných príhodách za posledných niekoľko rokov som si na bolesť a nepohodlie zvykol. Ale tentoraz boli prekvapení aj lekári,“ napísal Bolsonaro.

Chirurg z nemocnice v Natale v piatok pôvodne uviedol, že sa neplánuje žiadna operácia, pretože stav exprezidenta sa zlepšil. Testy však potvrdili, že novú operáciu, už piatu od roku 2018, nakoniec potrebovať bude, povedal pre agentúru Reuters jeho lekár Antonio Macedo. V lekárskej správe zo soboty rána sa uvádza, že Bolsonaro je stabilizovaný a prespal celú noc.

Bolsonaro bol až do hospitalizácie na kampani na podporu programu svojej Liberálnej strany pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. On sám pre rozhodnutie súdu v nich kandidovať nemôže, hoci trvá na tom, že sa uchádzať bude. Štát Rio Grande do Norte je tradične baštou voličov súčasného prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, ktorý Bolsonara porazil vo voľbách v roku 2022.

Brazílsky najvyšší súd v marci 2025 rozhodol prijať žalobu proti Bolsonarovi vo veci údajného pokusu o štátny prevrat po volebnej prehre. Iný súd mu už predtým zakázal uchádzať sa o volenú funkciu do roku 2030, pretože spochybňoval spoľahlivosť elektronického hlasovacieho systému. Ak ho najvyšší súd uzná za vinného, môže mu hroziť dlhý trest odňatia slobody. (TASR)