Irán tvrdí, že aj ďalšie rozhovory s USA budú nepriame a sprostredkované Ománom

Rekordné teploty zaznamenali na takmer polovici kontinentu a s rozsiahlymi záplavami najmä v jeho západnej časti.

Skupina naň odpovie po sérii vnútorných konzultácií, no podľa televízie Al-Qahera News dokument obsahuje najmenej dva prvky, ktoré Hamas označil za „červené čiary“. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP, DPA a Reuters.

Izraelský návrh zahŕňa „prepustenie polovice rukojemníkov v prvom týždni od uzavretia dohody, predĺženie prímeria najmenej o 45 dní a umožnenie prísunu humanitárnej pomoci“ do Pásma Gazy. V rámci udržania trvalého mieru však Izrael požaduje úplne odzbrojenie hnutia Hamas a všetkých palestínskych ozbrojených skupín.

Hamas oznámil, že návrh prímeria posúdi a svoju odpoveď naň oznámi „čo najskôr“. Militantná skupina taktiež zopakovala svoju hlavnú požiadavku, že dohoda o prímerí musí ukončiť vojnu v Pásme Gazy a zabezpečiť úplné stiahnutie izraelských jednotiek z oblasti.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Sámí abú Zuhrí uviedol, že najnovší návrh hlavnú požiadavku hnutia nespĺňa a vyjadril taktiež svoj nesúhlas s nárokmi Tel Avivu na odzbrojenie. „Odovzdanie zbraní je milión červených čiar a nie je ani predmetom úvah, nieto diskusie,“ dodal.

Podľa šefa egyptskej štátnej informačnej služby si „Hamas veľmi dobre uvedomuje hodnotu času“ a verí preto, že jeho „reakcia na izraelský návrh bude rýchla“. Izrael a Hamas v súčasnosti rokujú v egyptskej Káhire o prímerí v Pásme Gazy v rámci nepriamych rozhovorov po tom, ako zlyhali snahy o predĺženie dočasného prímeria. Rokovania sprostredkúvajú Egypt, Katar a Spojené štáty.

Izrael obnovil svoju ofenzívu v Pásme Gazy v marci po tom, čo sa strany v januári dohodli na prímerí. Vojnu v Gaze vyvolal útok palestínskych militantov na juh Izraela zo 7. októbra 2023, pri ktorom zabili približne 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov do pobrežnej enklávy.

Izraelská odvetná reakcia, zahŕňajúca bombardovanie a pozemné operácie, zrovnala so zemou veľkú časť Pásma Gazy, vyhnala z domovov približne 90 percent tamojšieho obyvateľstva a spôsobila humanitárnu krízu a smrť viac než 50.900 Palestínčanov. (TASR)

V rovnakej oblasti pred dvoma týždňami ozbrojený muž zavraždil 48 ľudí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Nedeľňajší útok sa stal v dedinách Zike a Kimakpa v štáte Plateau. „Môžem potvrdiť, že zomrelo 52 ľudí, 30 ďalších bolo zranených a prevezených do nemocnice, 30 domov vyhorelo,“ uviedol Červený kríž, pričom dodal, že pátranie po telách obetí stále pokračuje. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International tvrdí, že obetí je najmenej 54 a stovky ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy. Dôvody útoku a identita páchateľov sú dosiaľ neznáme.

Podľa miestnych obyvateľov mohlo byť útočníkov dohromady až sto a „niektorí používali mačety“. Agentúra AFP informuje, že v oblasti zvyknú konflikty prerásť do násilia pre spory o pozemky medzi moslimskými pastiermi a kresťanskými farmármi.

„Nariadil som bezpečnostným agentúram, aby túto krízu dôkladne vyšetrili a identifikovali osoby zodpovedné za organizovanie týchto násilných činov,“ vyhlásil nigérijský prezident Bola Tinubu počas štátnej návštevy Francúzska. „Nemôžeme dovoliť, aby táto devastácia a útoky pokračovali. Už toho bolo dosť,“ dodal. (TASR)

Neočakáva sa, že by ho z nemocnice mohli prepustiť ešte tento týždeň, oznámili v pondelok lekári z nemocnice DF Star v brazílskom hlavnom meste, píše TASR podľa agentúry AP.

Cláudio Birolini, Vedúci lekárskeho tímu, ktorý Bolsonara operoval, priblížil, že exprezident pociťoval už od Vianoc nepríjemné pocity v oblasti brucha. „To bolo znamenie, že niečo nebolo v poriadku,“ povedal Birolini. Dodal, že počas nedeľnej operácie nedošlo k nijakým komplikáciám.

Brazílskeho krajne pravicového exprezidenta trápia zdravotné problémy už od vtedy, ako ho v roku 2018 pobodali nožom počas predvolebnej kampane. Po tomto pokuse o atentát absolvoval dovedna už šesť súvisiacich operácií, pričom aj tá posledná nedeľná je pripisovaná následkom pobodania.

Kardiológ Leandro Echenique označil najnovší zákrok za Bolsonarovu „najzložitejšiu“ operáciu od zmieneného útoku. Lekársky tím pôvodne neočakával, že bude operácia taká dlhá. Najskôr ju odhadovali na šesť hodín, napokon však pre celkovú zložitosť trvala približne raz toľko, približuje agentúra Reuters. Echenique povedal, že exprezidenta čaká zdĺhavá pooperačná liečba.

Bolsonara prijali v piatok do nemocnice v malom meste Santa Cruz v severobrazílskom štáte Rio Grande do Norte. Dôvodom hospitalizácie bola podľa jeho slov neznesiteľná bolesť brucha spôsobená črevnou nepriechodnosťou. Následne ho previezli do väčšej kliniky v meste Natal, ktoré je metropolou zmieneného štátu. Jeho rodina si však v sobotu vyžiadala ďalší prevoz, tentokrát do hlavného mesta Brazília, kde ho napokon v nedeľu operovali.

Bolsonaro bol až do piatkovej hospitalizácie na straníckom výjazde na podporu svojej Liberálnej strany pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. Bolsonaro má síce súdne zakázané kandidovať a hrozí mu väzenie, trvá však na tom, že sa o úrad opäť bude uchádzať.

Brazílsky najvyšší súd prijal v marci 2025 žalobu proti Bolsonarovi vo veci údajného pokusu o štátny prevrat po jeho volebnej prehre v posledných voľbách z roku 2022, keď ho porazil súčasný ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Bolsonaro by mal pred súd predstúpiť v najbližších mesiacoch, v prípade usvedčenia mu hrozí dlhý trest odňatia slobody. Uchádzať sa o volenú funkciu až do roku 2030 mu zároveň už predtým zakázal iný súd, pretože spochybňoval spoľahlivosť elektronického hlasovacieho systému. (TASR)

Uľahčiť návrat Kilmara Abrega Garcíu, ktorý sa momentálne nachádza v salvádorskej väznici s maximálnym stupňom stráženia, Trumpovej administratíve nariadil aj Najvyšší súd USA. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Dvadsaťdeväťročný Abrego García žil v Spojených štátoch legálne a s pracovným povolením. V marci bol spolu s viac než 200 ďalšími osobami deportovaný do Salvádoru. Väznení sú v takzvanom „centre pre zadržiavanie teroristov“ známom tvrdými podmienkami, v ktorom sa nachádzajú tisíce osôb podozrivých z členstva v gangoch.

„Samozrejme, že to neurobím,“ odpovedal Bukele novinárom na otázku, či pošle Abrega Garcíu, ktorého označil za „teroristu“, späť do Spojených štátov. „Táto otázka je absurdná.... Ako môžem prepašovať teroristu do Spojených štátov?“ dodal.

Prípad vyvolal kritiku a znepokojenie zo strany ľudskoprávnych organizácií i verejnosti. Americká administratíva o mužovi tvrdí, že je členom gangu MS-13, hoci nikdy nebol obvinený ani odsúdený za trestný čin. Naopak, podľa jeho právnikov neexistujú žiadne dôkazy na takéto tvrdenia. Biely dom medzitým priznal, že muža do Salvádoru deportovali nedopatrením.

Najvyšší súd USA potvrdil príkaz súdu nižšej inštancie, ktorý vláde nariadil „uľahčiť a uskutočniť“ návrat Abrega Garcíu, ale zároveň uviedol, že pojem „uskutočniť“ je nejasný a môže prekročiť právomoci tohto súdu.

Trump v piatok novinárom povedal, že jeho administratíva deportovaného muža privedie späť, ak jej to nariadi najvyšší súd. V nedeľňajšom podaní na súd však jeho administratíva uviedla, že nemá povinnosť Abregovi Garcíovi pomôcť dostať sa z väzenia v Salvádore.

Trump na stretnutí v Oválnej pracovni Bukeleho pochválil za to, že sprístupnil väzenský systém Salvádoru na umiestnenie údajných členov gangov a zadržaných osôb, ktoré chcel americký prezident deportovať.

„Pomáhate nám a my si to vážime,“ povedal Trump Bukelemu s tým, že do Salvádora pošle čo najviac ľudí žijúcich v USA nelegálne. Zároveň zopakoval, že dokonca zvažuje deportáciu niektorých občanov USA, ktorí spáchali násilné trestné činy. „Som za,“ povedal Trump a požiadal ministerku spravodlivosti Pam Bondiovú, aby sa touto myšlienkou zaoberala. (TASR)