K bombovému útoku v Aténach sa prihlásila organizácia Revolučná sebaobrana tried

Tvrdil to v rozhovore s ruským listom Kommersant.

"Na kľúčových častiach urovnania nie je jednoduché dohodnúť sa. Diskutuje sa o nich," odpovedal šéf ruskej diplomacie na otázku, či sa Washingtonu a Moskve podarilo sformulovať kľúčové parametre možnej budúcej dohody.

Lavrov pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin načrtol svoje požiadavky vlani v júni.

Lavrov v rozhovore s Kommersantom súčasnú americkú administratívu pochválil. "Na rozdiel od Európanov.... sa Trumpova administratíva snaží preniknúť do problému a predovšetkým pochopiť príčinu tejto situácie," povedal ruský minister, ktorý Európanov označil za "zúrivých", pričom vymenoval okrem iného Francúzsko, Britániu a Pobaltie.

Pobaltské krajiny patria medzi najvernejších spojencov Ukrajiny a Paríž s Londýnom sa po zmene americkej politiky postavili na čelo takzvanej koalície ochotných, ktorá rokuje o podpore napadnutej krajiny. (ČTK)

Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ nevyjadril úprimný záujem o zastavenie bojov, povedali prezidentovi jeho blízki poradcovia, medzi ktorými sú minister zahraničia Marco Rubio a Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg, píše denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje z radov amerických činiteľov.

Skupina poradcov Trumpovi odporučila, aby bol obozretnejší pri rokovaní s Putinom a aby zaujal tvrdší postoj k požiadavkám Moskvy na územné ústupky od Kyjeva.

Trump sa však stále prikláňa k postoju svojho osobitného splnomocnenca pre Blízky východ Stevea Witkoffa, ktorý si po dvoch stretnutiach s Putinom v Moskve myslí, že šéf Kremľa má skutočný záujem o dosiahnutie mieru, píše americký denník.

Rusko však ignoruje Trumpove výzvy ku pokoju zbraní, naopak zosilňuje útoky na Ukrajinu a pri vyjednávaní sa snaží dosiahnuť maximálne ústupky. Trump podľa The Wall Street Journal dúfa, že sa mu podarí zastaviť vojnu na Ukrajine, aby odstránil prekážku na ceste k zblíženiu s Kremľom.

Občas sa podľa denníka zdá, že Trump s Putinom stráca trpezlivosť, avšak svoju hrozbu o uvalení nových sankcií na vývoz ruskej ropy zatiaľ neuskutočnil.

Cieľ šéfa Bieleho domu zastaviť už viac ako tri roky trvajúci konflikt podporujú aj tí z jeho blízkych poradcov, ktorí sú zástancovia tvrdšieho prístupu k Moskve.

Nedeľňajší ruský raketový úder na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo 35 ľudí a ďalších 119 utrpelo zranenia, však podčiarkol rozdiely medzi vysokopostavenými členmi Trumpovho tímu, píše americký denník.

Trump v pondelok pred novinármi v Oválnej pracovni ruský útok označil za "chybu". V odpovedi na otázku novinárov o tom, kto nesie zodpovednosť, Trump obvinil svojho predchodcu Joea Bidena, že "dopustil, aby k vojne došlo".

Podľa Trumpa za krviprelievanie vo vojne na Ukrajine môže rovnako Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Trump vyjadril presvedčenie, že čoskoro budú na stole veľmi dobré návrhy na zastavenie konfliktu. Jeho iniciatíva však doteraz nepriniesla žiadne konkrétne zmeny.

Polovica senátorov, 25 republikánov a 25 demokratov, na čele s republikánom Lindseym Grahamom, prvého apríla predložila návrh zákona o sankciách na ruský vývoz ropy a energií v prípade, že Moskva neuzavrie mier s Ukrajinou.

Urobili tak bez ohľadu na žiadosť Bieleho domu, aby návrh odložili, uviedli asistenti zákonodarcov. Jeden z predstaviteľov administratívy žiadosť o odklad potvrdil s tým, že si Biely dom chce udržať túto výhodu pri vyjednávaniach s Ruskom.

O obnovenie vzťahov s Ruskom sa pokúšalo množstvo Trumpových predchodcov a všetci boli sklamaní chabými výsledkami, povedal Thomas Graham, bývalý vrchný riaditeľ pre ruské záležitosti v Národnej bezpečnostnej rade bývalého prezidenta Georgea Busha mladšieho.

Moskva chce anektovať rozsiahle časti ukrajinského územia a nastoliť proruskú vládu, ktorá by vládla na zvyšnom území, uviedol Graham, podľa ktorého ide o ciele, ktoré sa od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 nezmenili.

Trump počas prezidentskej kampane vyhlásil, že by mohol Putina a Zelenského donútiť prestať bojovať do 24 hodín po svojom opätovnom nástupe do Oválnej pracovne 20. januára. Kellogg túto lehotu následne predĺžil do Trumpových prvých 100 dní vo funkcii, ktorá sa zavŕši 30. apríla. (ČTK)

„Vo viacerých väzniciach došlo k pokusom o zastrašovanie zamestnancov, od podpaľovania vozidiel až po streľbu z automatických zbraní,“ spresnil Darmanin na sociálnej sieti X.

Doplnil, že navštívi juhofrancúzske mesto Toulon, kde tamojšia väznica bola medzi zasiahnutými.

„Idem do Toulonu, aby som podporil dotknutých príslušníkov. Francúzska republika čelí problému obchodovania s drogami a prijíma opatrenia, ktoré masívne narušia zločinecké siete," sľubuje. Bezprostredne neposkytol ďalšie informácie.

Potvrdila to Svetová organizácia pre zdravie zvierat, informovalo ministerstvo pôdohospodárstva.

Na začiatku roka potvrdili veterinári slintačku a krívačku východne od Berlína, odvtedy sa ale žiadny iný prípad neobjavil.

S odvolaním sa na svoje zdroje to napísal ruský server Kommersant, ktorý upozornil, že to je prvé známe odsúdenie za dobrovoľné vzdanie sa nepriateľovi počas súčasnej ruskej vojenskej agresie. Muž podľa webu vinu odmietol.

Vojak Roman Ivanišin bol uznaný vinným zo vzdania sa a dezercie, píše Kommersant. Súd muža poslal na 15 rokov do trestaneckej kolónie s prísnym režimom a zbavil ho vojenskej hodnosti čatára.

Obžaloba pre Ivanišina požadovala šestnásťročný trest, obhajoba trvala na oslobodení, dodal server. Súd sa podľa neho konal za zatvorenými dverami a podrobnosti obvinení nie sú známe.

Server Meduza píše, že Ivanišin je banský majster zo Sachalinu, ktorý sa do ruskej armády dostal v rámci mobilizácie. Následne slúžil v brigáde bojujúcej v ukrajinskej Doneckej oblasti. Do zajatia padol 10. júna 2023 pri obci Stepne, píše portál, ktorý sa odvoláva na vyjadrenie samotného vojaka na videu, ktoré koluje na internete.

V rovnakom videu sa Ivanišin podľa Meduzu vyslovil proti vojne a vyzval na dezerciu ďalších ruských vojakov. Agentúra Reuters v tejto súvislosti podotkla, že nie je jasné, či sa takto na videu nevyjadril pod nátlakom. Niektoré miestne médiá Ivanišina opísali ako veterána z ruských vojen v Čečensku. (ČTK)

Cvičenia sa zúčastnilo minimálne jeden strategický americký bombardér B1-B, uviedlo juhokórejské ministerstvo obrany.

Do manévrov sa zapojili aj niektoré typy viacúčelových lietadiel oboch krajín, mali podľa ministerstva demonštrovať schopnosť spojencov reagovať na zintenzívňujúce sa jadrové a raketový hrozby zo Severnej Kórey.

Cvičenia sa konali počas 113. výročia narodenia zakladateľa Kórejskej ľudovodemokratickej republiky Kim Ir-sena. V KĽDR to je významný národný sviatok prezývaný aj „Dni slnka“.

„Aby sme odrazili severokórejské hrozby a reagovali na ne, Kórea a USA budú pokračovať v rozširovaní kombinovaných cvičení a posilňovaní spolupráce (bilaterálnej) aliancie," zdôraznilo ministerstvo.

Išlo v tomto roku o druhé vojenské cvičenie takéhoto druhu; podobné cvičenie sa uskutočnilo aj 20. februára.

Severná Kórea často reagovala podráždene na rozmiestnenie amerického strategického vybavenia v Južnej Kórei a obviňovala Washington zo zvyšovania napätia. Pchjongjang už po februárových cvičeniach pohrozil, že použije „strategické prostriedky“ v reakcii na údajné hrozby z USA. (TASR)