Merz označil ruský útok na ukrajinské Sumy za vojnový zločin

Tvrdil to v rozhovore s ruským listom Kommersant.

"Na kľúčových častiach urovnania nie je jednoduché dohodnúť sa. Diskutuje sa o nich," odpovedal šéf ruskej diplomacie na otázku, či sa Washingtonu a Moskve podarilo sformulovať kľúčové parametre možnej budúcej dohody.

Lavrov pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin načrtol svoje požiadavky vlani v júni.

Lavrov v rozhovore s Kommersantom súčasnú americkú administratívu pochválil. "Na rozdiel od Európanov.... sa Trumpova administratíva snaží preniknúť do problému a predovšetkým pochopiť príčinu tejto situácie," povedal ruský minister, ktorý Európanov označil za "zúrivých", pričom vymenoval okrem iného Francúzsko, Britániu a Pobaltie.

Pobaltské krajiny patria medzi najvernejších spojencov Ukrajiny a Paríž s Londýnom sa po zmene americkej politiky postavili na čelo takzvanej koalície ochotných, ktorá rokuje o podpore napadnutej krajiny. (ČTK)

Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ nevyjadril úprimný záujem o zastavenie bojov, povedali prezidentovi jeho blízki poradcovia, medzi ktorými sú minister zahraničia Marco Rubio a Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg, píše denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje z radov amerických činiteľov.

Skupina poradcov Trumpovi odporučila, aby bol obozretnejší pri rokovaní s Putinom a aby zaujal tvrdší postoj k požiadavkám Moskvy na územné ústupky od Kyjeva.

Trump sa však stále prikláňa k postoju svojho osobitného splnomocnenca pre Blízky východ Stevea Witkoffa, ktorý si po dvoch stretnutiach s Putinom v Moskve myslí, že šéf Kremľa má skutočný záujem o dosiahnutie mieru, píše americký denník.

Rusko však ignoruje Trumpove výzvy ku pokoju zbraní, naopak zosilňuje útoky na Ukrajinu a pri vyjednávaní sa snaží dosiahnuť maximálne ústupky. Trump podľa The Wall Street Journal dúfa, že sa mu podarí zastaviť vojnu na Ukrajine, aby odstránil prekážku na ceste k zblíženiu s Kremľom.

Občas sa podľa denníka zdá, že Trump s Putinom stráca trpezlivosť, avšak svoju hrozbu o uvalení nových sankcií na vývoz ruskej ropy zatiaľ neuskutočnil.

Cieľ šéfa Bieleho domu zastaviť už viac ako tri roky trvajúci konflikt podporujú aj tí z jeho blízkych poradcov, ktorí sú zástancovia tvrdšieho prístupu k Moskve.

Nedeľňajší ruský raketový úder na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo 35 ľudí a ďalších 119 utrpelo zranenia, však podčiarkol rozdiely medzi vysokopostavenými členmi Trumpovho tímu, píše americký denník.

Trump v pondelok pred novinármi v Oválnej pracovni ruský útok označil za "chybu". V odpovedi na otázku novinárov o tom, kto nesie zodpovednosť, Trump obvinil svojho predchodcu Joea Bidena, že "dopustil, aby k vojne došlo".

Podľa Trumpa za krviprelievanie vo vojne na Ukrajine môže rovnako Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Trump vyjadril presvedčenie, že čoskoro budú na stole veľmi dobré návrhy na zastavenie konfliktu. Jeho iniciatíva však doteraz nepriniesla žiadne konkrétne zmeny.

Polovica senátorov, 25 republikánov a 25 demokratov, na čele s republikánom Lindseym Grahamom, prvého apríla predložila návrh zákona o sankciách na ruský vývoz ropy a energií v prípade, že Moskva neuzavrie mier s Ukrajinou.

Urobili tak bez ohľadu na žiadosť Bieleho domu, aby návrh odložili, uviedli asistenti zákonodarcov. Jeden z predstaviteľov administratívy žiadosť o odklad potvrdil s tým, že si Biely dom chce udržať túto výhodu pri vyjednávaniach s Ruskom.

O obnovenie vzťahov s Ruskom sa pokúšalo množstvo Trumpových predchodcov a všetci boli sklamaní chabými výsledkami, povedal Thomas Graham, bývalý vrchný riaditeľ pre ruské záležitosti v Národnej bezpečnostnej rade bývalého prezidenta Georgea Busha mladšieho.

Moskva chce anektovať rozsiahle časti ukrajinského územia a nastoliť proruskú vládu, ktorá by vládla na zvyšnom území, uviedol Graham, podľa ktorého ide o ciele, ktoré sa od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 nezmenili.

Trump počas prezidentskej kampane vyhlásil, že by mohol Putina a Zelenského donútiť prestať bojovať do 24 hodín po svojom opätovnom nástupe do Oválnej pracovne 20. januára. Kellogg túto lehotu následne predĺžil do Trumpových prvých 100 dní vo funkcii, ktorá sa zavŕši 30. apríla. (ČTK)

S odvolaním sa na svoje zdroje to napísal ruský server Kommersant, ktorý upozornil, že to je prvé známe odsúdenie za dobrovoľné vzdanie sa nepriateľovi počas súčasnej ruskej vojenskej agresie. Muž podľa webu vinu odmietol.

Vojak Roman Ivanišin bol uznaný vinným zo vzdania sa a dezercie, píše Kommersant. Súd muža poslal na 15 rokov do trestaneckej kolónie s prísnym režimom a zbavil ho vojenskej hodnosti čatára.

Obžaloba pre Ivanišina požadovala šestnásťročný trest, obhajoba trvala na oslobodení, dodal server. Súd sa podľa neho konal za zatvorenými dverami a podrobnosti obvinení nie sú známe.

Server Meduza píše, že Ivanišin je banský majster zo Sachalinu, ktorý sa do ruskej armády dostal v rámci mobilizácie. Následne slúžil v brigáde bojujúcej v ukrajinskej Doneckej oblasti. Do zajatia padol 10. júna 2023 pri obci Stepne, píše portál, ktorý sa odvoláva na vyjadrenie samotného vojaka na videu, ktoré koluje na internete.

V rovnakom videu sa Ivanišin podľa Meduzu vyslovil proti vojne a vyzval na dezerciu ďalších ruských vojakov. Agentúra Reuters v tejto súvislosti podotkla, že nie je jasné, či sa takto na videu nevyjadril pod nátlakom. Niektoré miestne médiá Ivanišina opísali ako veterána z ruských vojen v Čečensku. (ČTK)

Stalo sa tak po tom, čo prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu, že zatiahla Peking do vojny.

„Čína overuje príslušné informácie a okolnosti,“ prezradil hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Zároveň vyzval „príslušné strany, aby správne pochopili objektívny a nestranný postoj Číny a zdržali sa politickej manipulácie a vyvolávania rozruchu“.

Peking zdôraznil, že „opakovane vydal bezpečnostné odporúčania, v ktorých vyzýva čínskych občanov, aby sa vyhýbali oblastiam ozbrojených konfliktov a nezapájali sa do nich v akejkoľvek forme“. (TASR)

Dôvodom je podozrenie, že sa podieľajú na aktivitách ruských tajných služieb a sabotážnych operáciách v Európe. I

nformuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa zistení na portáli denníka Rzeczpospolita.

Podľa denníka ruské zastupiteľské úrady často slúžia ako krytie pre spravodajské a sabotážne aktivity. Po minuloročných incidentoch, vrátane podpaľačských útokov, Poľsko zaviedlo obmedzenia pre pohyb ruských diplomatov a ich rodinných príslušníkov.

Od 1. júna 2024 sa môžu voľne pohybovať len v rámci svojho konzulárneho obvodu a každý výjazd mimo neho podlieha schváleniu poľského ministerstva zahraničných vecí.

V súčasnosti v Poľsku pôsobí 21 ruských diplomatov na veľvyslanectve vo Varšave a konzulátoch v Gdansku a Krakove. Ich pohyb mimo vyhradených oblastí musí byť nahlásený diplomatickému protokolu rezortu zahraničia a kontrolujú ho poľské bezpečnostné služby.

Ministerstvo zahraničných vecí pre Rzeczpospolitu uviedlo, že ruská ambasáda v tomto roku opakovane podávala žiadosti o povolenie ciest, ktoré však boli zamietnuté. Konkrétne destinácie, kam plánovali ruskí diplomati cestovať, poľská diplomacia nešpecifikovala. (TASR)

„Putinovou požiadavkou je dosiahnuť stály mier... Chvíľu to trvalo, kým sme sa sem dostali,“ povedal Witkoff v rozhovore pre televíziu Fox News. „Myslím si, že sme možno na pokraji niečoho, čo by bolo veľmi, veľmi dôležité pre celý svet,“ dodal.

Na piatkovom stretnutí v Petrohrade boli podľa Witkoffa aj dvaja Putinovi poradcovia - Jurij Ušakov a Kirill Dmitrijev. Okrem prímeria na Ukrajine diskutovali aj o obchodných dohodách medzi Moskvou a Washingtonom.

„Som presvedčený, že existuje spôsob, ako pretvoriť rusko-americké vzťahy, a to prostredníctvom niektorých veľmi lákavých obchodných príležitostí, ktoré podľa mňa poskytnú regiónu skutočnú stabilitu,“ vyhlásil Witkoff.

Nastolenie mieru na Ukrajine je jednou z priorít amerického prezidenta Donalda Trumpa od jeho opätovného nástupu do funkcie. 

Napriek opakovaným diplomatickým rokovaniam s Ruskom sa však žiadna dohoda o trvalom mieri doposiaľ neuzavrela. 

Jediným pokrokom bolo vyhlásenie dočasného prímeria v Čiernom mori, ktoré však Kremeľ podmienil tým, aby západné krajiny zrušili určité sankcie uvalené na Rusko. (TASR)

"V dôsledku cielených úderov bezpilotných lietadiel na civilnú infraštruktúru došlo k požiaru viacerých domov," uviedol na Telegrame operatívny štáb Kurskej oblasti.

"Žiaľ, zahynula 85-ročná žena," dodal s tým, že ďalších deväť ľudí utrpelo rôzne typy poranení.