Juhokórejská polícia vykonala razie v sídle prezidenta a jeho ochranky

„Určite prebehne výmena názorov medzi Putinom a katarským emirom ohľadom ukrajinských záležitostí,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Venovať sa budú aj regionálnym záležitostiam,“ pokračoval.

Podľa Peskova je región „plný konfliktného potenciálu“ a Katar už zohral dôležitú úlohu pri pokusoch o riešenie mnohých situácií. Krajina Perzského zálivu sa už v minulosti niekoľkokrát pokúsila zaujať úlohu mediátora medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Vážime si potenciál a súčasný stav našej obchodnej a hospodárskej spolupráce s Katarom,“ uviedol Peskov. „A samozrejme, naše dôverné rozhovory na množstvo tém, vrátane tých najcitlivejších,“ dodal.

Lídri budú okrem toho podľa katarského ministra zahraničia rokovať taktiež o „hospodárskych otázkach týkajúcich sa posilnenia spolupráce v rôznych oblastiach“, nakoľko Dauha vidí „množstvo príležitostí na posilnenie katarsko-ruských vzťahov“. (TASR)

Celkovo podľa neho Severná Kórea prišla v bojoch s ukrajinskými silami o asi 5-tisíc vojakov. Ďalších 6-tisíc sa nachádza v ruskej Kurskej oblasti a môžu byť pripravení na ďalšie bojové operácie.

Predstaviteľ ukrajinskej obrannej rozviedky Andrij Černiak poznamenal, že severokórejské jednotky prešli vývojom - zlepšili svoj výcvik a zmenili taktiku.

Černiak tiež poznamenal, že ruskí velitelia zvažujú možnosť ofenzívy v Charkovskej a Sumskej oblasti, pričom nevylučujú, že do týchto operácií môžu zapojiť aj severokórejský vojenský personál.

Vojenský expert z Defense Express zároveň reagoval na špekulácie o ruskom zapojení severokórejského vojenského personálu do útokov na Chersonskú a Záporožskú oblasť.

Defense Express sa domnieva, že v súčasnosti nie je dôvod tvrdiť, že Rusko zapája Severokórejčanov do útokov na Chersonskú a Záporožskú oblasť. Ako je známe, KĽDR dodáva Rusku muníciu a delostrelecké systémy. (SITA)

Predĺženie podporila drvivá väčšina z 357 poslancov Najvyššej rady. Okrem zamedzenia vyhlásenia nových volieb umožňuje vojnový stav vláde pokračovať v mobilizácii vojakov.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane spochybňoval legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského po tom, čo sa v roku 2024 skončilo jeho funkčné obdobie, a žiadal usporiadanie nových volieb. To podporuje aj šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý Zelenského vo februári nazval diktátorom.

Ukrajinský opozičný líder a vodca strany Európska solidarita Petro Porošenko s predĺžením vojnového stavu v krajine súhlasil, predovšetkým po ruských útokoch na mestá Sumy a Kryvyj Rih. Jeho strana návrh v stredu podporila až na jedného jej poslanca.

Napriek tomu Porošenko obviňuje Zelenského zo snahy posilniť svoje právomoci počas trvania vojnového stavu.

„Chcem zdôrazniť, že by sme mali uznať to očividné – že vláda začala vojnový stav zneužívať a využíva ho nielen na obranu krajiny, ale aj na vybudovanie autoritatívneho režimu,“ vyhlásil Porošenko v utorok v ukrajinskom parlamente. (TASR)