Juraj Ujházy žije niekoľko rokov v Ugande

V piatok o tom informoval demokratický senátor za americký štát Maryland Chris Van Hollen, ktorý Abrega Garciu navštívil.

Ako v noci na sobotu uviedla agentúra AP, senátor, ktorý v uplynulých dňoch navštívil Salvádor, novinárom povedal, že tento prípad nie je len o Abregovi Garciovi. „Ide o ochranu ústavných práv každého, kto býva v Spojených štátoch,“ upozornil Van Hollen.

Abrego Garcia zo Salvádoru odišiel ako 16-ročný, aby unikol pred násilnými gangmi, ktoré sa ho pokúšali naverbovať. Od roku 2019 žil v USA legálne a mal aj pracovné povolenie. V marci bol spolu s viac než 200 ďalšími osobami deportovaný z USA.

Americká vláda totiž tvrdí, že Abrego Garcia je členom gangu MS-13, hoci tento muž nikdy nebol obvinený ani súdený. Jeho právnici zdôrazňujú, že pre jeho údajné členstvo v gangu neexistujú žiadne dôkazy.

Najvyšší súd Spojených štátov prikázal vláde Donalda Trumpa, aby zabezpečila návrat Abrega Garciu do USA, pretože jeho deportácia bola „administratívnym pochybením“. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti Spojených štátov však uviedlo, že nemá právomoci na to, aby tohto muža priviezlo späť do krajiny, a salvádorský prezident Nayib Bukele počas pondelkového stretnutia v Bielom dome oznámil, že Abrega Garciu neplánuje vrátiť do USA.

Po návrate do USA senátor Van Hollen v rozhovore s novinármi uviedol, že Abrego Garcia ho počas ich spoločného rozhovoru informoval, že sa nebál väzňov vo svojej cele, ale že bol traumatizovaný pobytom na CECOT a mal strach z mnohých väzňov v iných celách, ktorí naňho volali a posmievali sa mu rôznymi spôsobmi.

Senátor odcestoval do stredoamerického štátu začiatkom tohto týždňa v snahe o prepustenie Abrega Garciu. Stretol sa s ním vo štvrtok – po tom, čo mu úrady pôvodne zamietli prístup do tohto väzenia s maximálnym stupňom stráženia.

Prípad tohto pôvodom Salvádorčana sa stal symbolom tvrdého tlaku Trumpovej administratívy na deportáciu ilegálnych migrantov. Van Hollen tvrdí, že Trumpova administratíva sa zaviazala zaplatiť Salvádoru 15 miliónov dolárov za zadržiavanie väzňov vrátane Abrega Garciu. Senátor dodal, že doteraz boli „vyplatené“ štyri milióny dolárov.

2 20 pel (TASR)

Viac ako 100 ľudí je stále nezvestných, informovali v piatok úrady KDR, informovala v noci na sobotu agentúra AFP, píše TASR.

K nehode na rieke Kongo došlo v utorok neskoro večer. Z vody sa následne podarilo zachrániť desiatky ľudí, z ktorých mnohí utrpeli vážne popáleniny. V stredu pokračovalo pátranie po nezvestných, záchranárom pomáhal aj Červený kríž a provinčné úrady.

Motorový drevený čln začal podľa miestnych úradov horieť neďaleko mesta Mbandaka. Približne 100 zachráneným osobám poskytli prístrešok na radnici v Mbandake, zatiaľ čo ľudí s popáleninami previezli do okolitých nemocníc.

Požiar na lodi údajne vypukol po tom, ako jedna žena na palube začala variť. Niekoľko pasažierov vrátane detí a žien sa následne utopilo - skočili totiž do vody, hoci nevedeli plávať.

Nehody plavidiel s obeťami na životoch sú v tejto stredoafrickej krajine pomerne bežné, za posledné roky pri nich zahynuli stovky ľudí. Často za ne môžu neskoré nočné plavby, preplnené plavidlá i nedodržiavanie predpisov.

Rieky sú v KDR hlavným dopravnými trasami pre viac ako 100 miliónov tamojších obyvateľov, a to najmä v odľahlých oblastiach s nedostatočnou infraštruktúrou. (TASR)

Meditácie pre jej 14 zastavení pripravil pápež František, ktorý tieto obrady kvôli pokračujúcej rekonvalescencii sledoval prostredníctvom TV prenosu vo svojom sídle vo Vatikáne.

Krížovej ceste predsedal generálny vikár pre Rímsku diecézu kardinál Baldassare Reina a priamo v Koloseu sa na nej zúčastnilo asi 20.000 veriacich a pútnikov, informoval spravodajský web Vatican news, píše TASR.

Krížová cesta sa začala modlitbou, pričom ako prvý kríž niesol kardinál Reina. Neskôr si ho odovzdávali okrem iných zástupcovia mládeže, charity, migrantov, zdravotníkov, zdravotne postihnutých, dobrovoľníkov v rámci Jubilejného roku, pedagógov, či spovedníkov.

Mladých ľudí, ktorí prevzali kríž od kardinála Reinu, pápež vyzval, aby prevzali zodpovednosť za svoj život prekonaním sebectva a ľahostajnosti. Keď kríž niesli zástupcovia charity, pápež ponúkol na meditáciu myšlienku o pozornosti voči „maličkým“, ktorých Boh chráni, čo je často v rozpore so súčasnými pravidlami ekonomiky.

V meditáciách pápež nabádal rozjímať aj o dôležitosti rodiny a vzťahov v nej; o nezištnej pomoci ľuďom v núdzi; o láske k blížnemu; o schopnosti rásť prekonávajúc problémy i byť pozorný ku každému človeku, dokázať odpúšťať, zmazať dlhy a zmieriť sa. Na 12. zastavení, keď Ježiš zomiera na kríži, kríž prešiel do rúk niekoľkých migrantov - pápež ich v meditácii označil za bratov, „pred ktorými sme sa niekedy odvrátili“.

Pápež vo svojich zamysleniach pripomínal, že Ježiš počúva vedľa seba ukrižovaného darebáka, prijíma modlitbu kajúcnika a modlí sa za svojich katov. František tiež nabádal uvedomiť si, že „žiť na zemi znamená padnúť a opäť vstať, radovať sa z každého nového začiatku.“ Zdôrazňoval, že Ježiš sa nebojí byť slabý. Pripomínal aj moderný svet, v ktorom je svetská logika v rozpore s Božou, pretože Ježiš „hľadá práve toho, kto je stratený“. „Obrátenie sa k Ježišovi je preto vždy zmenou kurzu, návratom domov,“ prízvukoval pápež.

Podvečer na Veľký piatok sa v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne konala liturgia, na ktorej sa zúčastnil aj americký viceprezident J. D. Vance s rodinou, informovala agentúra Reuters.

Vance, ktorý konvertoval na katolícku vieru v roku 2019, sa pred časom s pápežom Františkom dostal do konfliktu kvôli imigračnej politike administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Očakáva sa, že Vance bude mať v sobotu vo Vatikáne oficiálne stretnutie s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom. Nepredpokladá sa, že by sa na ňom zúčastnil aj pápež František.

Podľa agentúry Reuters by sa Vance mohol zúčastniť aj na slávnostnej omši v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Vatikán zatiaľ neuviedol, či na omši na Námestí sv. Petra bude prítomný aj pápež. (TASR)

Vo štvrtok to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Poznamenal, že o to požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý mu prisľúbil, že „na tom bude pracovať“.

„Ukrajina je pripravená zakúpiť aspoň 10 systémov. Povedal som prezidentovi Trumpovi o tomto minime počas nášho telefonického rozhovoru,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. „Povedal mi, že Amerika na tom bude pracovať. Zatiaľ nemám žiadne ďalšie informácie,“ dodal Zelenskyj.

Kyjev pravidelne žiada spojencov o poskytnutie ďalších systémov protivzdušnej obrany, varujúc, že by mohol čeliť ich nedostatku, keďže Ukrajina denne čelí ruským útokom. Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie je Patriot v prepočte na kus najdrahší zbraňový systém, ktorý Spojené štáty dodali Ukrajine.

Celkové náklady na Patriot sa odhadujú na približne 1,1 miliardy dolárov - 400 miliónov dolárov za systém a 690 miliónov dolárov za rakety. (SITA)