Hlas Ameriky už nehovorí v mene demokracie

Posádka sa bezpečne vrátila na Zem a pristála v kazašskej stepi blízko mesta Džezkagan.

Ruská raketa Sojuz MS-26 s dvoma Rusmi a jedným Američanom na palube odštartovala z kozmodrómu Bajkonur k Medzinárodnej vesmírnej stanici ešte 11. septembra minulého roka.

K ich návratu na Zem došlo po dovedna 220 dňoch strávených na ISS, a to presne v deň 70. narodenín Američana Dona Pettita, uvádza sa na stránke amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).

Podľa NASA išlo o Pettitov štvrtý let do vesmíru; celkovo pritom na obežnej dráhe strávil dovedna 590 dní.

Všetci traja členovia posádky odletia z miesta pristátia v kazašskej stepi vrtuľníkom do mesta Karaganda, odkiaľ Pettit na palube lietadla NASA odcestuje do Houstonu. (TASR)

októbra 2023. Telo jeho strážcu, ktorý mu bol pridelený, objavili na mieste nedávneho izraelského útoku, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Podarilo sa nám získať telo mučeníka, ktorý mal za úlohu strážiť väzňa Edana Alexandra, ale osud väzňa a ostatných únoscov zostáva neznámy,“ uviedlo vo vyhlásení ozbrojené krídlo Hamasu Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma.

Hamas v utorok oznámil, že „stratil kontakt“ so skupinou, ktorá zadržiavala izraelsko-amerického vojaka ako rukojemníka v Pásme Gazy. K strate kontaktu došlo po izraelskom útoku na stanovište skupiny v Pásme Gazy.

Hovorca Brigád Izz ad-Dína al-Kassáma Abú Ubajda v sobotu vo vyhlásení uviedol, že skupina sa usiluje chrániť všetkých rukojemníkov, ich životy sú však podľa neho „v ohrození pre zločinecké bombardovacie operácie, ktoré vykonáva nepriateľská (izraelská) armáda“.

Ozbrojené krídlo Hamasu minulý týždeň zverejnilo video, na ktorom sa istý muž predstavil ako Edan Alexander a kritizoval izraelskú vládu. Podľa AFP sa zdalo, že Alexander na nedatovanom videu hovoril pod nátlakom.

Tento momentálne 21-ročný rodák z Tel Avivu vyrastal v americkom štáte New Jersey. Do Izraela sa vrátil, aby vstúpil do armády. Už ako vojaka ho do Pásma Gazy uniesli palestínski militanti počas útoku na juh Izraela z 7. októbra 2023 spolu s ďalšími približne 250 ľuďmi.

Počas prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti 19. januára po vyše 15 mesiacoch vojny, Hamas prepustil 33 rukojemníkov výmenou za približne 1800 väznených Palestínčanov. Izrael však 18. marca obnovil boje v palestínskej enkláve, ktoré si dosiaľ vyžiadali najmenej 1783 obetí. Izrael deklaroval, že útoky budú pokračovať, kým nebudú prepustení aj zvyšní rukojemníci. V Pásme Gazy sa nachádza ešte 58 izraelských rukojemníkov, z toho 34 je podľa izraelskej armády mŕtvych. (TASR)

Stovky ľudí demonštrovali aj pred samotným Bielym domom vo Washingtone. Trumpa okrem iného obvinili z autokratického štýlu vládnutia a deportovania cudzincov bez riadneho súdneho konania.

Demonštranti mali pri sebe transparenty, na ktorých bolo napísané „Žiadny kráľ“ a opakovane skandovali „Priveďte ich domov“ - s odvolaním sa na migrantov, ktorí boli podľa nich protizákonne deportovaní z krajiny, píše DPA.

K demonštráciám došlo aj v New Yorku. Stovky ľudí sa zhromaždili pred budovou Newyorskej verejnej knižnice. Podľa denníka Washington Post sa demonštranti zišli aj v mnohých ďalších mestách po celých Spojených štátoch, pričom protestné zhromaždenia boli tentoraz organizované zoskupením s názvom 50501.

„Pokúšame sa chrániť našu demokraciu pred začínajúcou autokraciou Trumpovej administratívy,“ vysvetlil podľa DPA jeden z organizátorov.

V Denveri sa stovky demonštrantov zišli pred Kapitolom štátu Colorado s transparentmi vyjadrujúcimi solidaritu s imigrantmi. Na plagátoch bol aj slogan „Ruky preč!“. Ľudia mávali aj americkými vlajkami; niektoré z nich držali prevrátené na znak tiesne, píše AP.

Tisícky demonštrantov pochodovali aj centrom Portlandu v štáte Oregon, kým v San Franciscu stovky ľudí na piesočnatej pláži pozdĺž Tichého oceánu hláskovali slová „Impeach and Remove“ (Obviniť a odstrániť), pričom takisto držali obrátené vlajky USA.

Na ďalších miestach boli naplánované aj protesty pred predajňami vozidiel značky Tesla, ktoré boli zamerané proti Trumpovmi poradcovi, miliardárovi a majiteľovi tejto spoločnosti Elonovi Muskovi v súvislosti s jeho rolou v škrtoch vo federálnej správe.

Prvé väčšie celoštátne protesty proti Trumpovej administratíve sa uskutočnili pred dvoma týždňami. Do ulíc v desiatkach amerických štátov vtedy vyšli desaťtisíce ľudí. (TASR)

TASR informuje podľa agentúr AP a AFP.

„V Ríme sme dnes počas štyroch hodín v našom druhom kole rokovaní dosiahli veľmi dobrý pokrok v našich priamych i nepriamych diskusiách,“ dodal predstaviteľ USA, ktorý zároveň potvrdil predchádzajúce vyhlásenie Iránu, že sa obe strany dohodli na ďalšom stretnutí v priebehu budúceho týždňa. Schôdzka by sa mala uskutočniť v nadchádzajúcich dňoch ešte pred plánovaným stretnutím oboch strán v Ománe 26. apríla.

Predstaviteľ USA zároveň potvrdil, že osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí viedli v Ríme priame rokovania tvárou v tvár.

Prvé kolo nepriamych rokovaní Iránu a USA sa konalo pred týždňom v Maskate, hlavnom meste Ománu, ktorý je zároveň sprostredkovateľom. Obe strany ho taktiež označili za konštruktívne.

Išlo o prvé rozhovory Washingtonu s Teheránom na vysokej úrovni, odkedy americký prezident Donald Trump v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody veľmocí s Iránom. Tá zmiernila sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán po odstúpení USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji. (TASR)

Strelcovi sa z miesta útoku podarilo ujsť, prebieha po ňom rozsiahle pátranie, informuje TASR podľa agentúry DPA a denníka Bild.

Polícia prostredníctvom svojho hovorcu spresnila, že podľa predpokladov išlo o jediného páchateľa, po ktorom intenzívne pátrajú a miestnym obyvateľom ani verejnosti v súčasnosti bezprostredne nehrozí nebezpečenstvo. Podľa polície však nemožno vylúčiť ani to, že boli do útoku nejakým spôsobom zapojené aj ďalšie osoby.

Okolo predpokladaného miesta činu pred trojposchodovou budovou v Bad Nauheime ohradila polícia veľkú časť oblasti. Ide o zástavbu s viacerými bytovými domami neďaleko kúpaliska, spresňuje DPA. Nad mestom s približne 33.000 obyvateľmi prelietaval policajný vrtuľník.

Motív ani pozadie incidentu neboli bezprostredne známe.

Prvá privolaná hliadka približne o 18.00 SELČ objavila na mieste činu dve mŕtve telá, pričom obete mali strelné rany. Polícia uviedla, že z „taktických dôvodov“ neposkytla žiadne informácie o veku ani pohlaví obetí. Nebolo známe ani to, či sa páchateľ a obete poznali, dodáva Bild. (TASR)

Aktivistka prostredníctvom poézie z 19. storočia či grafiti vyjadrovala protest proti konfliktu na Ukrajine.

Súd ešte v piatok uznal Kozyrevovú za vinnú z opakovanej „diskreditácie“ ruskej armády po tom, čo na námestí vyvesila plagát s veršami ukrajinského autora a poskytla rozhovor ruskojazyčnej službe Rádia Slobodá Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Aktivistka pred súdom uviedla, že je nevinná a prípad vedený proti nej označila za „jeden veľký výmysel“, citoval nezávislý spravodajský kanál Mediazona.

Súd ju odsúdil na dva roky a osem mesiacov za mrežami, píše Reuters. Kozyrevová je tak jednou z približne 234 ľudí väznených v Rusku za ich protivojnový postoj, ako vyplýva z údajov zozbieraných ruskou ľudskoprávnou skupinou Memorial.

V decembri 2022 nastriekala čiernou farbou vtedy len 17-ročná Kozyrevová text „Vrahovia, zbombardovali ste to. Judášovia,“ na inštaláciu dvoch prepletených sŕdc v Petrohrade, predstavujúcu spojenie tohto mesta s ukrajinským prístavom Mariupoľ, ktoré bolo počas obliehania ruskými jednotkami z veľkej časti zrovnané so zemou.

Začiatkom roka 2024 bola Kozyreová po tom, čo dostala pokutu vo výške 30-tisíc rubľov (zhruba 325 eur), vylúčená z lekárskej fakulty štátnej univerzity v Petrohrade, píše Reuters.

O mesiac neskôr, na druhé výročie konfliktu na Ukrajine, prilepila kus papiera s fragmentom verša Tarasa Ševčenka, otca modernej ukrajinskej literatúry, na jeho sochu v petrohradskom parku.

Aktivistku následne rýchlo zatkli a držali vo vyšetrovacej väzbe takmer rok, kým ju tento rok vo februári prepustili do domáceho väzenia. Pred súdom vyhlásila, že sa nedopustila žiadneho zločinu.

„Nie som vinná, moje svedomie je čisté... Pretože pravda nikdy nie je vinná,“ dodala.

"Rusko má za sebou históriu agresie, takže najprv musíme vidieť skutočné zastavenie agresie a jasné kroky smerujúce k trvalému prímeriu," uviedla v reakcii na Putinovo vyjadrenie hovorkyňa eurokomisie pre zahraničné veci Anitta Hipperová. 

Ak by Rusko chcelo, mohlo by vojnu kedykoľvek ukončiť, podotkla tiež s tým, že Únia naďalej podporuje Ukrajinu v úsilí o trvalý a spravodlivý mier.

"Ukrajina sa zaviazala k úplnému prímeriu. Vyzývame Rusko, aby urobilo to isté," uviedla zas britská diplomacia. "Teraz je chvíľa, keď môže Putin ukázať, že to s mierom myslí vážne – tým, že ukončí svoju strašnú inváziu," doplnila. (ČTK)