Predstavitelia USA, Európy a Ukrajiny budú budúci týždeň rokovať v Londýne

Podľa letectva bolo zostrelených 33 útočných dronov. Asi 36 dronových imitácií potom zmizlo z radarov. O osude zvyšných strojov sa letectvo nezmieňuje. 

Útok podľa neho spôsobil škody v Odeskej, Charkovskej, Sumskej, Doneckej a Záporožskej oblasti.

Dva drony Šáhid zasiahli Záporožie, uviedol šéf oblasti Ivan Fedorov s tým, že v dôsledku jedného z útokov vypukol požiar v priestoroch dopravnej firmy. Útoky si podľa neho predbežne nevyžiadali žiadnych zranených.

Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo o nočnom zostrelení dvoch ukrajinských dronov nad Belgorodskou a Kurskou oblasťou. 

Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu vzdušného útoku, ale iba o zostrelených strojoch. (ČTK)

Po ruských úderoch v blízkosti Konotopu a okolitých osád v Sumskej oblasti hlásili v piatok večer výpadky prúdu i dodávok vody.

K útokom prišlo krátko po tom, čo Moskva oznámila, že čiastočné prímerie na útoky na energetickú infraštruktúru, uplynulo.

S odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou o tom v piatok informovali agentúry Bloomberg a Reuters. Bloombergom citované zdroje však tiež tvrdia, že konečné rozhodnutie v tejto veci ešte nepadlo.

Biely dom a ministerstvo zahraničných vecí USA zatiaľ na žiadosti o komentár nereagovali a predstaviteľ USA oboznámený s rokovaniami s Moskvou to komentovať odmietol.

Agentúra Bloomberg poznamenáva, že uznanie anexie Krymu Ruskom by bolo v rozpore s medzinárodným právom a zmluvami zakazujúcimi násilné zabratie cudzieho územia.

Toto oznámenie sa objavilo krátko po tom, ako prezident USA Donald Trump a minister zahraničných vecí USA Marco Rubio v piatok avizovali, že Washington je pripravený vzdať sa úsilia o sprostredkovanie mieru na Ukrajine, ak sa pokrok na rokovaniach nedosiahne rýchlo, uviedol Bloomberg.

Trump dodal, že nechce povedať, že odchádza od rokovacieho stola, a vyjadril presvedčenie, že stále existuje „slušná šanca na ukončenie konfliktu“.

Vláda v Kyjeve pred časom bez podmienok súhlasila s americkým návrhom na celkové prímerie. 

Moskva takýto jasný postoj nezaujala, pričom opakovane uvádzala, že s návrhom na prímerie súhlasí, ale pred jeho implementáciou požaduje riešiť príčiny vojnového konfliktu, ktorý rozpútala voči Ukrajine vo februári 2022. (TASR)

Vo štvrtok to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Poznamenal, že o to požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý mu prisľúbil, že „na tom bude pracovať“.

„Ukrajina je pripravená zakúpiť aspoň 10 systémov. Povedal som prezidentovi Trumpovi o tomto minime počas nášho telefonického rozhovoru,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. „Povedal mi, že Amerika na tom bude pracovať. Zatiaľ nemám žiadne ďalšie informácie,“ dodal Zelenskyj.

Kyjev pravidelne žiada spojencov o poskytnutie ďalších systémov protivzdušnej obrany, varujúc, že by mohol čeliť ich nedostatku, keďže Ukrajina denne čelí ruským útokom. Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie je Patriot v prepočte na kus najdrahší zbraňový systém, ktorý Spojené štáty dodali Ukrajine.

Celkové náklady na Patriot sa odhadujú na približne 1,1 miliardy dolárov - 400 miliónov dolárov za systém a 690 miliónov dolárov za rakety. (SITA)

A to pre obvinenia zo žoldnierstva, uviedli úrady na tomto ukrajinskom území, ktoré okupuje Rusko.

„Prokuratúra Luhanskej ľudovej republiky prijala návrh na obžalobu proti 33-ročnému občanovi Austrálie Oscarovi Charlesovi Augustovi Jenkinsovi,“ upresnili úrady vo vyhlásení. Ide tak o doposiaľ posledný známy prípad zahraničného vojaka bojujúceho na strane Kyjeva, ktorý sa postaví pred súd.

Podľa vyšetrovateľov prišiel Jenkins na Ukrajinu z austrálskeho Melbourne vo februári 2024. Od marca do decembra 2024 následne bojoval proti ruskej armáde, za čo dostával údajne približne 7000 až 9000 dolárov mesačne.

Rusko a jeho predstavitelia na východe Ukrajiny zvyčajne považujú cudzincov, ktorí pricestujú do Kyjeva bojovať, za „žoldnierov“. To im umožňuje stíhať tieto osoby podľa svojho trestného zákonníka namiesto toho, aby k nim pristupovali ako k vojnovým zajatcom s istými právami vyplývajúcimi zo Ženevského dohovoru, píše AFP.

Ruské orgány prednedávnom obvinili 22-ročného Brita Jamesa Scotta Rhysa Andersona z terorizmu po tom, čo muža chytili v ruskej Kurskej oblasti bojovať na strane Ukrajiny. Podľa AFP bol Brit odsúdený na 19 rokov väzenia. (TASR)

Oznámil to koordinačný štáb pre záležitosti vojnových zajatcov v Kyjeve. Do Ruska sa podľa poslanca Štátnej dumy Šamsaila Saralijeva vrátili telá 41 padlých vojakov TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry DPA a AFP.

Ukrajinskí vojaci zahynuli v bojoch v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej, Sumskej a Charkovskej oblasti. Telá niektorých boli uložené v márniciach v Rusku.

Z dôvodu pomalého, ale vytrvalého postupu ruských inváznych síl, ktorý trvá už niekoľko mesiacov, musia ukrajinské jednotky pri ústupe často nechať telá vlastných vojakov na mieste bojov.

Podľa ukrajinských zdrojov sa druhá výmena tiel padlých za tri týždne uskutočnila prostredníctvom Medzinárodného Červeného kríža.

Predchádzajúca výmena pozostatkov padlých vojakov sa uskutočnila 28. marca a mala takmer rovnaký rozsah: na Ukrajinu sa vrátili telá 909 padlých vojakov, do Ruska 43.

Moskva a Kyjev vo všeobecnosti nezverejňujú straty v radoch svojich ozbrojených síl. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári pre americkú televíziu NBC News povedal, že od začiatku vojny s Ruskom vo februári 2022 bolo zabitých viac ako 46 000 ukrajinských vojakov a približne 380 000 utrpelo zranenia.

Nezávislý ukrajinský vojnový spravodajca Jurij Butusov zverejnil vlani v decembri vyššie čísla, pričom sa odvolával na vojenské zdroje. Tvrdil, že Ukrajina prišla o približne 70 000 vojakov, ďalších 35 000 je nezvestných.

Odhady západných médií o stratách Ukrajiny, založené na európskych a amerických zdrojoch, sa pohybujú od 50 000 do 100 000 vojakov zabitých v boji.

Rusko neposkytlo informácie o počtoch zabitých vojakov od septembra 2022. Vtedy oznámilo, že o život prišlo menej ako 6 000 vojakov. Ruská webová stránka Mediazona a ruskojazyčná redakcia BBC uviedli, že na základe informácií z verejne dostupných zdrojov identifikovali mená asi 91 000 zabitých ruských vojakov, no ich skutočný počet by mohol byť „podstatne vyšší“. (TASR)

"Keďže sa konajú rokovania, nebudem ich predčasne hodnotiť, ale cítime optimizmus, že budeme môcť, dúfajme, túto vojnu, veľmi brutálnu vojnu ukončiť," povedal Vance, ktorý sa v Ríme stretol s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Zároveň v reakcii na vyhlásenie USA o potenciálnom odstúpení od snáh o sprostredkovanie mieru medzi Moskvou a Kyjevom, uviedol, že samotné pozastavenie útokov možno považovať za pokrok. Peskov na otázku novinárov o tom, či je pravdepodobné, že sa USA stiahnu z rokovaní o prímerí, skonštatoval, že „túto otázku si musia položiť vo Washingtone“, píše TASS.

Moratórium podľa Ruska vstúpilo do platnosti 18. marca po telefonáte šéfa Kremľa Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Mesiac už skutočne uplynul,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre novinárov. Ruský prezident doposiaľ nevydal žiadne ďalšie pokyny, ozrejmil hovorca. (TASR)