Dvaja mŕtvi po ruských útokoch na ukrajinské mestá

Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to námestník litovského ministra obrany Tomas Godliauskas pre portál Politico. „Tieto trasy sú pre nás kľúčové z hľadiska bezpečnosti a obrany,“ povedal Godliauskas.

„Vždy boli súčasťou nášho civilno-vojenského plánovania ako kľúčové pozemné trasy pre spojeneckú podporu počas krízy," dodal.

Sto kilometrov široký Suwalský koridor spájajúci Poľsko a Litvu a hraničiaci s Bieloruskom a ruskou Kaliningradskou oblasťou a slúži ako hlavné pozemné spojenie NATO s pobaltskými štátmi.

V koordinácii s Poľskom Litva zmodernizuje trasu Vilnius - Augustów na štandardy dvojakého použitia, čím doplní existujúci koridor Via Baltica z Kaunasu do Varšavy. Očakáva sa, že projekt bude dokončený do roku 2028. (SITA)

Uviedol to denník The New York Times s odvolaním sa na členov Kongresu oboznámených so situáciou.

"V Bielom dome ani Kongrese sa nevedú prakticky žiadne seriózne rokovania o ďalšom balíku zbraní pre Ukrajinu," oznámili The New York Times členovia Kongresu, ktorí Ukrajinu podporujú.

Európski predstavitelia podľa denníka tvrdia, že od Spojených štátov nedostali ani uistenie, že Washington bude pokračovať v zdieľaní spravodajských informácií s Ukrajinou, čo je kľúčové pre schopnosť napadnutej krajiny cieliť na ruské jednotky a infraštruktúru.

"Keď Biely dom v týchto dňoch hovorí o svojich vzťahoch s Ukrajinou, zvyčajne hovorí o tom, čo dostáva, a nie o tom, čo mieni dať," napísal denník.

Americký minister zahraničia Marco Rubio v piatok uviedol, že Spojené štáty ukončia úsilie sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou, ak v priebehu niekoľkých dní nebude jasné, že je možné vojnu zastaviť. USA podľa Rubia musia od Ruska aj Ukrajiny vedieť, že o mier stoja.

Kyjev už skôr bez podmienok súhlasil s americkým návrhom na celkové prímerie.

Moskva sa takto jasne nevyjadrila, ale opakovane uviedla, že s myšlienkou súhlasí, zároveň však požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu. Hovorí tiež o zrušení niektorých západných sankcií pred ukončením bojov.

Ukrajina zdôrazňuje, že budúca mierová dohoda bude musieť obsahovať bezpečnostné záruky pre prípad ďalšieho ruského napadnutia.

Po februárovej roztržke v Oválnej pracovni medzi prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským vedú USA a Ukrajina nové rokovania o dohode o amerických investíciách a prístupe k ukrajinskému nerastnému bohatstvu, vzácnym zeminám a ďalším ťažobným projektom. (ČTK)

Obnova obytných domov, ktorú Svetová banka podporí, sa realizuje prostredníctvom vládneho programu eRecovery.

Premiér Denys Šmyhaľ konštatoval, že finančnú podporu od štátu už na obnovu domov dostalo viac ako 96-tisíc ukrajinských rodín.

Na vyplatenie odškodnenia majiteľom zničených domov v rámci programu eRecovery sa ukrajinská vláda začiatkom apríla rozhodla získať aj sto miliónov eur od Rozvojovej banky Rady Európy.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty, 70 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 676 tankov, 22 266 obrnených bojových vozidiel pechoty, 26 600 delostreleckých systémov a 1 368 raketometov.

Podľa letectva bolo zostrelených 33 útočných dronov. Asi 36 dronových imitácií potom zmizlo z radarov. O osude zvyšných strojov sa letectvo nezmieňuje.

Útok podľa neho spôsobil škody v Odeskej, Charkovskej, Sumskej, Doneckej a Záporožskej oblasti.

Dva drony Šáhid zasiahli Záporožie, uviedol šéf oblasti Ivan Fedorov s tým, že v dôsledku jedného z útokov vypukol požiar v priestoroch dopravnej firmy. Útoky si podľa neho predbežne nevyžiadali žiadnych zranených.

Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo o nočnom zostrelení dvoch ukrajinských dronov nad Belgorodskou a Kurskou oblasťou.

Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu vzdušného útoku, ale iba o zostrelených strojoch. (ČTK)

Po ruských úderoch v blízkosti Konotopu a okolitých osád v Sumskej oblasti hlásili v piatok večer výpadky prúdu i dodávok vody.

K útokom prišlo krátko po tom, čo Moskva oznámila, že čiastočné prímerie na útoky na energetickú infraštruktúru, uplynulo.

S odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou o tom v piatok informovali agentúry Bloomberg a Reuters. Bloombergom citované zdroje však tiež tvrdia, že konečné rozhodnutie v tejto veci ešte nepadlo.

Biely dom a ministerstvo zahraničných vecí USA zatiaľ na žiadosti o komentár nereagovali a predstaviteľ USA oboznámený s rokovaniami s Moskvou to komentovať odmietol.

Agentúra Bloomberg poznamenáva, že uznanie anexie Krymu Ruskom by bolo v rozpore s medzinárodným právom a zmluvami zakazujúcimi násilné zabratie cudzieho územia.

Toto oznámenie sa objavilo krátko po tom, ako prezident USA Donald Trump a minister zahraničných vecí USA Marco Rubio v piatok avizovali, že Washington je pripravený vzdať sa úsilia o sprostredkovanie mieru na Ukrajine, ak sa pokrok na rokovaniach nedosiahne rýchlo, uviedol Bloomberg.

Trump dodal, že nechce povedať, že odchádza od rokovacieho stola, a vyjadril presvedčenie, že stále existuje „slušná šanca na ukončenie konfliktu“.

Vláda v Kyjeve pred časom bez podmienok súhlasila s americkým návrhom na celkové prímerie. 

Moskva takýto jasný postoj nezaujala, pričom opakovane uvádzala, že s návrhom na prímerie súhlasí, ale pred jeho implementáciou požaduje riešiť príčiny vojnového konfliktu, ktorý rozpútala voči Ukrajine vo februári 2022. (TASR)

Vo štvrtok to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Poznamenal, že o to požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý mu prisľúbil, že „na tom bude pracovať“.

„Ukrajina je pripravená zakúpiť aspoň 10 systémov. Povedal som prezidentovi Trumpovi o tomto minime počas nášho telefonického rozhovoru,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. „Povedal mi, že Amerika na tom bude pracovať. Zatiaľ nemám žiadne ďalšie informácie,“ dodal Zelenskyj.

Kyjev pravidelne žiada spojencov o poskytnutie ďalších systémov protivzdušnej obrany, varujúc, že by mohol čeliť ich nedostatku, keďže Ukrajina denne čelí ruským útokom. Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie je Patriot v prepočte na kus najdrahší zbraňový systém, ktorý Spojené štáty dodali Ukrajine.

Celkové náklady na Patriot sa odhadujú na približne 1,1 miliardy dolárov - 400 miliónov dolárov za systém a 690 miliónov dolárov za rakety. (SITA)