Trump vyzval Putina na zastavenie útokov na Ukrajinu a dohodu o prímerí

Zároveň zdôraznil, že zodpovednosť za ďalší posun v mierových rokovaniach o ukončení bojov na Ukrajine je na strane Moskvy, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Všetci v NATO sa zhodujeme, že Rusko je dlhodobou hrozbou pre územie NATO – pre celé euroatlantické územie,“ uviedol Rutte pre novinárov pred Bielym domom vo Washingtone.

Zároveň poznamenal, že USA zostávajú naďalej spoľahlivým partnerom NATO, a to aj napriek zvýšenému zameraniu Washingtonu na iné regióny.

V súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine šéf NATO poznamenal, že ďalší krok v mierových rokovaniach musí urobiť Rusko, nie Ukrajina. Reagoval tak na nedávnu kritiku prezidenta Trumpa proti Kyjevu.

Kyjev podľa Rutteho intenzívne pracuje na dosiahnutí dohody. „Myslím si, že teraz je niečo na stole, kde Ukrajinci naozaj hrajú a myslím si, že loptička je teraz jednoznačne na strane Ruska,“ skonštatoval.

Rutte naznačil, že pod Trumpovým vedením by sa vojna na Ukrajine mohla skončiť. Nevidí možnosť, že by sa Washington stiahol z rokovaní. „Nevidím situáciu, že by USA odišli (z rokovaní) pod vedením prezidenta Trumpa,“ dodal. (TASR)

Spojené štáty vyvíjajú silný tlak na Rusko na uzavretie dohody o prímerí, ktorá je veľmi blízko, ale Ukrajina tiež musí chcieť dosiahnuť dohodu. Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrem to v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump. Rozhodujúcich bude niekoľko najbližších dní, uviedol podľa médií Trump s tým, že Ukrajina aj Rusko si podľa neho želajú mier.

Moskva už urobila "dosť veľký ústupok", keď ponúkla, že zastaví vojnu na Ukrajine tým, že sa prestane snažiť získať kontrolu nad celou krajinou, povedal Trump na otázku novinára, aký ústupok Moskva ponúkla. Ukrajina a jej európski spojenci však môžu iba zastavenie záberu zvrchovaného územia susednej krajiny ťažko považovať za ústupok, podotkla agentúra AP.

"Vyvíjame veľký tlak. Vyvíjame na Rusko veľký tlak, a Rusko to vie," povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Vzápätí dodal, že Washington vyvíja tlak aj na Ukrajinu, aby pristúpila na mierovú dohodu. "Boli veľmi tvrdo zasiahnutí a ja naozaj verím, že sa chcú dohodnúť," povedal americký prezident na adresu krajiny, ktorá sa už vyše troch rokov bráni ruskej agresii rozpútanej na priamy rozkaz prezidenta Vladimira Putina. (ČTK)

„Dosiahli sme pokrok a naše tímy teraz veľmi úzko spolupracujú,“ povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko po podujatí, ktoré zorganizovalo ukrajinské veľvyslanectvo vo Washingtone.

„Stále existujú niektoré otázky, o ktorých diskutujeme,“ ozrejmil bez uvedenia podrobností. Informoval však, že americký minister financií Scott Bessent chce, aby súčasťou širších diskusií bola aj otázka zmrazených ruských aktív.

Ukrajinská vláda minulý týždeň zverejnila memorandum, na základe ktorého je cieľom Washingtonu a Kyjeva ukončiť rokovania o spomínanej dohode do soboty 26. apríla. (TASR)

Vznietila sa a zhorela. Odhadovaná cena viacúčelového lietadla je 50 miliónov dolárov.

Agentúre Reuters to povedal nemenovaný zdroj z prostredia ukrajinských ozbrojených síl.

Táto raketa podľa jeho slov zasiahla obytnú budovu vo štvrti Sviatošynskyj západne od centra ukrajinského hlavného mesta. Z miesta hlásili obete i nezvestných, ktorých sa snažili nájsť pod troskami.

Rusko podľa ukrajinských vzdušných síl vypálilo v noci na štvrtok na Ukrajinu dovedna 70 rakiet a 145 dronov, z ktorých väčšina mierila na Kyjev. Útok na ukrajinskú metropolu sa odohral približne o 1.00 h miestneho času (0.00 h SELČ). Explózie bolo v Kyjeve počuť aj o tri hodiny neskôr. Spôsobené požiare zachvátili obytné aj kancelárske budovy. Zahynulo najmenej 12 civilistov a 90 je zranených,

Ukrajinská armáda oficiálne nekonkretizovala, aký typ rakiet bol pri nočnom útoku na Kyjev použitý, no všeobecne ich označila za rakety Iskander a KN-23.

Rusko sa k útoku priamo nevyjadrilo. Kremeľ uviedol len to, že na Ukrajine zasiahol „vojenské a vojensky-blízke“ ciele. Rusko a Severná Kórea taktiež popierajú, že by medzi nimi dochádzalo k transferom zbraní, ktoré by porušovali embargo OSN.

Vojenská spolupráca Ruska so Severnou Kóreou sa značne rozšírila po tom, ako sa Moskva po napadnutí Ukrajiny vo februári 2022 dostala do medzinárodnej izolácie, uviedol Reuters.

Kyjev tvrdí, že KĽDR dodala Rusku obrovské množstvo delostreleckých granátov, ako aj raketových systémov a tiež tisíce vojakov i balistických rakiet, ktoré Moskva začala koncom roka 2023 používať pri útokoch na Ukrajinu.

Podľa údajov ukrajinskej tajnej služby dodal Pchjongjang do začiatku roka 2025 Moskve celkovo 148 balistických rakiet typu KN-23 a KN-24.

Sú to balistické rakety krátkeho doletu schopné niesť jadrové hlavice. Známe sú aj pod názvom Hwasong-11. KN-23 sú vyzbrojené hlavicami s hmotnosťou až do jednej tony a sú silnejšie ako obdobné ruské rakety, priblížil ukrajinský zdroj citovaný agentúrou Reuters. (TASR)

Tie by sa mohli prerobiť tak, aby sa s nimi dali ovládať drony nasadzované do bojov na Ukrajine.

„Herné ovládače sa už nebudú prerábať tak, aby slúžili na zabíjanie na Ukrajine,“ ohlásil štátny tajomník britského rezortu diplomacie Stephen Doughty.

Nové britské sankcie zakazujú aj vývoz softvéru a technológií využívaných v ruskom obrannom a energetickom sektore, vrátane softvéru určeného na vyhľadávanie nových ložísk ropy a plynu.

Zákaz sa týka tiež exportu chemikálií, elektroniky - napríklad elektrovodov, kovov a strojov. Ide o komponenty, ktoré sa dajú využiť v zbraňových systémoch a cieľom zákazu ich vývozu je obmedziť „priemyselné a vojenské schopnosti Ruska“.

Británia opatrenia ohlásila po ruskom raketovom a dronovom útoku na Kyjev, ktorý si v noci na štvrtok vyžiadal najmenej 12 mŕtvych a 90 zranených. Došlo k nemu len niekoľko hodín po tom, ako v stredu Londýne prebehli rokovania ukrajinských a západných predstaviteľov zamerané na ukončenie vojny.

„Zatiaľ čo boli ukrajinskí ministri v Londýne a snažili sa o dosiahnutie mieru, útočilo Putinovo Rusko na ukrajinských občanov,“ uviedol britský minister zahraničných vecí David Lammy na platforme X. (TASR)

„Jediné, čo treba urobiť, je, aby prezident Putin konečne prestal klamať,“ povedal Macron počas návštevy Madagaskaru. Ruský líder americkým vyjednávačom hovoril, že „chce mier“, no potom pokračoval v bombardovaní Ukrajiny, zdôraznil Macron.

Pri ruskom raketovom útoku na Kyjev vo štvrtok zahynulo 12 ľudí a 90 ďalších utrpelo zranenia, vyplýva z najnovších údajov pohotovostnej služby. Išlo o jeden z najsmrteľnejších úderov na ukrajinské hlavné mesto od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

"Na Ukrajine chcú len odpoveď (na otázku): Súhlasí prezident Putin s bezpodmienečným prímerím?" uviedol francúzsky prezident. Zároveň zdôraznil, že Putin je jedinou osobou brzdiacou návrh USA, ktorý má aj podporu Európy. „Ak prezident Putin povie áno, zbrane zajtra stíchnu, životy budú zachránené,“ skonštatoval. "Hnev USA by sa mal zamerať len na jednu osobu, na prezidenta Putina," zdôraznil Macron podľa AFP. (TASR)