Ukrajinská armáda zastabilizovala frontovú líniu okolo Pokrovska

To, že ruský prezident bude v piatok viesť rozhovory so slovenským premiérom, povedal poradca šéfa Kremľa Jurij Ušakov.

Obaja lídri budú podľa neho diskutovať o bilaterálnych otázkach a medzinárodných témach vrátane situácie na Ukrajine.

Ušakov tiež priblížil, že na vojenskej prehliadke v Moskve 9. mája pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny sa zúčastní celkovo 29 zahraničných lídrov. Budú medzi nimi aj čínsky prezident Si Ťin-pching či brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva.

Na moskovskom Červenom námestí budú tiež v piatok pochodovať vojaci z 13 štátov vrátane Číny, Egypta, Vietnamu, Mjanmarska a viacerých bývalých sovietskych republík.

Podľa AFP sa objavili špekulácie o bezpečnosti plánovaných osláv. Ukrajina už dva dni po sebe podnikla dronové útoky na Moskvu, pre ktoré pozastavili lety z tamojších letísk. Kyjev v utorok okrem toho varoval pred účasťou zahraničných vojakov na prehliadke v Rusku 9. mája s tým, že by to znamenalo „spoluzodpovednosť“ za činy Moskvy na Ukrajine.

Na zozname účastníkov vojenskej prehliadky, ktorý poskytol poradca Kremľa, sú lídri Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Bosny a Hercegoviny, Brazílie, Burkiny Faso, Číny, Egypta, Etiópie, Guiney Bissau, Kazachstanu, Kirgizska, Konga, Kuby, Laosu, Mongolska, Mjanmarska, Palestíny, Rovníkovej Guiney, Slovenska, Srbska, Tadžikistanu, Turkménska, Uzbekistanu, Venezuely, Vietnamu a Zimbabwe, ako aj dvoch gruzínskych separatistických regiónov Abcházska a Južného Osetska. (TASR)

Kyjev uviedol, že by to bolo „neprijateľné“ a považovalo by sa to za pomoc Moskve v „skrývaní jej vojnových zločinov“.

V posledných rokoch niekoľko krajín vyslalo svoje jednotky na tradičnú vojenskú prehliadku, ktorá sa za prezidenta Vladimira Putina stala najdôležitejším štátnym sviatkom v krajine.

Boli to napríklad stredoázijské jednotky, no Kremeľ tento rok nevylúčil účasť severokórejských vojakov. Jednotky KĽDR tiež podporili Rusko vo vojne proti Kyjevu.

„Ruská armáda páchala a naďalej pácha na Ukrajine zverstvá v takom rozsahu, aký Európa nezažila od druhej svetovej vojny,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí Kyjeva.

„Práve táto armáda bude 9. mája pochodovať na Červenom námestí v Moskve. Títo ľudia nie sú osloboditelia Európy, sú to okupanti a vojnoví zločinci,“ zdôraznil rezort diplomacie.

Kyjev tvrdí, že vojenské prehliadka s ruskými vojakmi sa bude považovať za „zdieľanie zodpovednosti“ za kroky Moskvy v rámci viac ako trojročnej vojny na Ukrajine.

„Pochodovať po ich boku znamená zdieľať ich zodpovednosť za krv zavraždených ukrajinských detí, civilistov a vojakov, nie uctenie si víťazstva nad nacizmom,“ podotklo ministerstvo.

Územie Ukrajiny bola počas druhej svetovej vojny jedným z najzničenejších krajín. Podľa Kyjeva táto vojna „zasiahla každú ukrajinskú rodinu“.

Ministerstvo zahraničných vecí tiež uviedlo, že v Červenej armáde bojovalo šesť miliónov Ukrajincov. Zahynulo vtedy päť miliónov ukrajinských civilistov a tri milióny vojakov.

Vladimir Putin však označil víťazstvo nad nacizmom v Európe predovšetkým za počin ruského národa, pripomína AFP. (TASR)

Maďarský premiér tak reagoval na kritiku zo strany predsedu Európskej ľudovej strany (EPP) Manfreda Webera, ktorý Budapešti vyčítal, že blokuje ambície Ukrajiny vstúpiť do EÚ. Dodal, že ako mali právo vstúpiť do Únie Maďari, tak ho majú aj Ukrajinci.

Maďarsko bolo podľa jeho slov prijaté do Únie, pretože to bolo v prospech členských krajín EÚ. „Bol to dobrý obchod, a to aj pre Nemecko, pán Weber,“ dodal.

„Je obrovskou chybou posielať európske peniaze Ukrajine namiesto toho, aby sa použili na posilnenie európskej ekonomiky, ktorá sa trápi. Je načase, aby európski lídri zastupovali záujmy európskych ľudí, pán Weber!“ píše maďarský ministerský predseda. (TASR)

Výmenu opäť sprostredkovali Spojené arabské emiráty, Ukrajina ju zatiaľ neoznámila.

"Výsledkom rokovaní je návrat 205 ruských vojakov. Výmenou bolo odovzdaných 205 vojnových zajatcov (z radov príslušníkov) ukrajinských ozbrojených síl,“ uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení zverejnenom na sieti Telegram.

Všetok vrátený ruský personál sa podľa neho momentálne nachádza na území Bieloruska, odkiaľ bude po prvotnej pomoci prevezený na liečbu a rehabilitáciu do Ruska.

Posledná výmena väzňov medzi Moskvou a Kyjevom sa uskutočnila 19. apríla. Rusko vtedy na Ukrajinu vrátilo 246 vojnových zajatcov výmenou za rovnaký počet Ukrajinou zajatých ruských vojakov.

Okrem toho ako „gesto dobrej vôle“ Moskva odovzdala 31 zranených vojnových zajatcov za 15 zranených ruských vojakov, ktorí potrebovali urgentnú lekársku starostlivosť, pripomenula BBC.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy oznámil návrat 277 ľudí z ruského zajatia bez toho, aby ich rozdelil do kategórií. (TASR)

Vo výročnej správe, ktorú 6. mája citovali lotyšské médiá, sa uvádza, že Rusko používa agresívne taktiky, ako sú neoprávnené narušenia vzdušného priestoru a blízke stretnutia s loďami a lietadlami NATO.

„Účelom provokácií je s najväčšou pravdepodobnosťou zastrašiť a otestovať potenciálneho protivníka, pričom nie sú vylúčené ani pokusy o zdiskreditovanie reakcií a obranných schopností krajín regiónu,“ uvádza sa v správe.

Ruská Baltská flotila má svoje veliteľstvo a hlavnú základňu v Kaliningradskej oblasti, ktorá má prístup k Baltskému moru. Veliteľstvo ruskej admirality sa nachádza v Petrohrade, ktorý sa tiež nachádza pri Baltskom mori.

Ruská armáda navýšila svoju prítomnosť pozdĺž baltského krídla. Bývalý Západný vojenský okruh, ktorý hraničil s Lotyšskom, bol rozdelený na novovytvorený Leningradský a Moskovský vojenský okruh. Toto bolo oficiálne prezentované ako reakcia na vstup Fínska a Švédska do NATO, upozorňuje lotyšská vojenská rozviedka.

Zmeny zatiaľ neviedli k výraznému posilneniu ruskej bojovej sily v blízkosti Lotyšska. Väčšina ruských vojenských zdrojov zostáva zapojená do vojny na Ukrajine.

Lotyši zaznamenali zníženie vojenských cvičení z dôvodu nedostatku vybavenia a pracovnej sily. Rusko a Bielorusko napriek tomu plánujú koncom tohto roka usporiadať spoločné vojenské cvičenia Západ 2025 ako súčasť dlhodobej série cvičení, ktoré sa konajú každé dva roky od roku 2009.

Rusko sa podľa správy zaviazalo k dlhodobej stratégii militarizácie a Moskva plánuje rozšíriť svoje ozbrojené sily z jedného na 1,5 milióna vojakov, pričom sa bude zameriavať najmä na západné krídlo.

Hoci úplné dosiahnutie takýchto cieľov môže trvať roky alebo dokonca desaťročie, Lotyšsko by malo očakávať postupný nárast prítomnosti vojakov v blízkosti svojich hraníc po zmiernení intenzity vojny na Ukrajine, uvádza sa v správe.

Správa tiež zdôrazňuje, že ruská vojnová ekonomika zostane do veľkej miery zachovaná aj po ukončení bojov na Ukrajine.

Odklon od mierových ekonomických priorít posilňuje trvalú potrebu vonkajšej konfrontácie a vojenskej expanzie, čím sa agresívna zahraničná politika Moskvy stáva nielen strategickou voľbou, ale aj domácou nevyhnutnosťou, dodala lotyšská Vojenská spravodajská a bezpečnostná služba. (Kyiv Independent)

Ako na Telegrame uviedol projekt „Chcem žiť“, v ruskej armáde bojuje proti Ukrajine viac ako tisíc Kubáncov.

Zamestnanci projektu identifikovali mená a osobné údaje 1 028 Kubáncov, ktorí v rokoch 2023 a 2024 podpísali zmluvy s ruskými ozbrojenými silami.

„Kuba je chudobnejšia ako väčšina krajín vo svojom regióne, ľudia žijú horšie len vo Venezuele a Bolívii, ktoré sú si tiež duchom blízke Putinovmu Rusku,“ píše sa v príspevku.

Z dôvodu nízkych platov doma sa Kubáncov darí pomerne ľahko zlanáriť do ruskej armády. Ponúkajú im totiž „ľahkú prácu v bratskom Rusku“ s mesačným platom od dvoch tisíc do 2 500 dolárov.

Kubánci tak robia napriek tomu, že vo vlasti im môže hroziť až 30 rokov väzenia, doživotie alebo trest smrti. Napriek tomu sa obeťami ruských „náborárov“ mohlo stať až 20-tisíc Kubáncov.

Rusko okrem Kubáncov verbuje aj Srílančanov, Nepálčanov či štátnych príslušníkov stredoázijských krajín. V ruskej armáde bojujú tisíce Severokórejčanov a nedávno sa tiež objavili prípady čínskych vojakov.

Okrem toho sa Moskva spolieha na dodávky zbraní z KĽDR či Iránu. Neochvejným spojencom zostáva Bielorusko, ktoré na začiatku invázie poslúžilo Rusom ako východiskový bod do severných častí Ukrajiny. (SITA)