Podarí sa zachrániť usmiate axolotly?

Merz zas neskôr v televíznom rozhovore vyzval USA, aby sa nevmiešavali do vnútropolitických záležitostí jeho krajiny. Reagoval tým na podporu, ktorú krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyjadrili viacerí americkí predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Gratulujeme Friedrichovi Merzovi k jeho zvoleniu za kancelára v Nemecku,“ uviedla hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. „Budeme pokračovať v spolupráci s Nemeckom a jeho vládou s cieľom zabezpečiť bezpečnosť Spojených štátov a Európy.“

Tieto diplomatické vyhlásenia prišli napriek ostrej kritike Berlína, ktorú pred niekoľkými dňami vyslovili americký šéf diplomacie Marco Rubio a viceprezident J. D. Vance v súvislosti s označením krajne pravicovej strany AfD za extrémistickú skupinu.

Vance prirovnal rozhodnutie Spolkového úradu pre ochranu ústavy (BfV) k postaveniu nového „berlínskeho múru“ proti protiimigračnej strane, s ktorej lídrom sa stretol na februárovej návšteve Nemecka.

Nový nemecký kancelár v utorok v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF v tejto súvislosti vyhlásil, že USA by sa mali „vo veľkej miere zdržať zasahovania“ do nemeckej domácej politiky. Merz ďalej odsúdil nedávne „absurdné poznámky“ zo Spojených štátov bez toho, aby uviedol konkrétne výroky.

Jeho kresťanskodemokratický blok CDU/CSU zvíťazil vo februárových parlamentných voľbách práve pred AfD, ktorá sa umiestnila na druhom mieste s viac ako 20 percentami. Počas kampane podporoval krajne pravicovú stranu výrazne aj miliardár a Trumpov spojenec Elon Musk.

Merz oznámil, že so šéfom Bieleho domu Trumpom plánuje telefonovať vo štvrtok. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Protestujúci na najväčšom zhromaždení za posledné tri týždne demonštrovali najmä proti novej obrannej dohode so Spojenými štátmi, ale aj proti otvoreniu obrovskej bane na meď alebo sociálnym reformám.

Americký prezident Donald Trump po nástupe do Bieleho domu opakovane krajine pohrozil, že „prevezme späť“ kontrolu nad Panamským prieplavom, ktorý USA vybudovali a spravovali do roku 1999. Panamský prezident José Raúl Mulino preto v snahe zmierniť napätie minulý mesiac súhlasil s tým, aby mohli USA nasadiť svoj vojenský personál na panamských vojenských základniach pozdĺž prieplavu a využívať ich na tréning, cvičenia a „iné aktivity“.

Dohoda podľa AFP predstavuje veľký ústupok americkému prezidentovi, no u miestnych obyvateľov sa stretla s odporom. Tí ju vnímajú ako narušenie suverenity, a to najmä v kontexte vojenskej invázie Spojených štátov do Panamy v roku 1989. Cieľom vojenskej misie bolo vtedy zosadiť diktátora Manuela Noriegu.

Panamský prieplav je dôležitým bodom pre medzinárodný obchod. Ročne cezeň prejde viac ako 40 percent americkej kontajnerovej dopravy v hodnote približne 270 miliárd dolárov. (TASR)