Spojené arabské emiráty sprostredkúvajú rokovania Sýrie s Izraelom, píše Reuters

Agentúra Reuters upozornila, že tvrdenie Kyjeva nedokázala nezávisle overiť, hlásené neboli žiadne škody.

Okrem toho však bola podľa nej obloha nad veľkými ukrajinskými mestami pokojná v porovnaní s predchádzajúcimi dňami, píše TASR.

V príspevku na sieti Telegram ukrajinské letectvo uviedlo, že nepriateľské stíhacie lietadlá dvakrát zhodili v Sumskej oblasti navádzané letecké bomby.

Stalo sa tak približne dve hodiny po tom, čo vo štvrtok o polnoci moskovského času (streda 23.00 h SELČ) podľa agentúry TASS vstúpil do platnosti pokoj zbraní. Prípadné dôsledky bombardovania nateraz nie sú známe.

Medzitým boli vo štvrtok skoro ráno hlásené poplachy a útoky dronov v Lipeckej oblasti na západe Ruska, oznámil regionálny gubernátor Igor Artamonov.

Informácie poskytnuté oboma stranami nebolo možné nezávisle overiť, uviedla agentúra DPA.

Putin prímerie vyhlásil ešte koncom apríla pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Ruské jednotky podľa neho od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája, teda na 72 hodín, zastavia všetky vojenské akcie.

Ukrajina s týmto prímerím nikdy nesúhlasila a a namiesto toho trvala na svojom návrhu zastaviť útoky a boje aspoň na 30 dní. Rusko sa k návrhu podľa nej nevyjadrilo a odpovedalo iba novými údermi.

Kremeľ predtým uviedol, že ruské sily budú dodržiavať Putinov rozkaz, ale varoval, že ak Ukrajina podnikne akýkoľvek útok, budú reagovať „okamžite“. (TASR)

Do budovy neskôr na žiadosť univerzity vtrhli policajti, ktorí niekoľkých protestujúcich zadržali.

Podľa agentúry Reuters išlo o jednu z najväčších študentských demonštrácií od minuloročných univerzitných protestov proti vojne v Pásme Gazy, píše TASR.

Na záberoch, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach, vidieť demonštrantov, väčšinou maskovaných v šatkách, ako prešli okolo príslušníkov ochranky, vbehli do budovy Butlerovej knižnice na Manhattane a potom vyvesili palestínske vlajky a ďalšie transparenty na policiach s knihami v čitárni.

Okrem toho skandovali „Osloboďte Palestínu“, žiadali prepustenie palestínskeho aktivistu Mahmúda Chálila a podľa agentúry AP niektorí demonštranti tiež zrejme načmárali na zarámované obrázky nápis „Kolumbia zhorí“.

Protestné hnutie Columbia University Apartheid Divest obsadenie knižnice odôvodnilo snahou „ukázať, že kým bude Kolumbijská univerzita financovať imperialistické násilie a profitovať z neho, ľudia budú pokračovať v narúšaní ziskov a jej legitimity“.

Úradujúca prezidentka univerzity Claire Shipmanová uviedla, že protestujúcich opakovane vyzývali, aby sa preukázali preukazom totožnosti a odišli, ale to vraj odmietli. Univerzita potom požiadala newyorskú políciu, aby „pomohla pri zabezpečení budovy a bezpečnosti našej komunity“, dodala Shipmanová. Podľa nej dvaja príslušníci univerzitnej ochranky utrpeli zranenia, keď protestujúci vtrhli do budovy.

„Viaceré osoby, ktoré neuposlúchli slovné varovanie newyorskej polície, aby sa rozišli, boli zadržané,“ uviedol hovorca polície vo vyhlásení. Nespresnil, koľko presne bolo zadržaných osôb ani z čoho sú obvinené. Podľa agentúr polícia odviedla z knižnice viac než 30 ľudí so zviazanými rukami za chrbtom.

Demonštrácie na pôde mnohých amerických univerzít vrátane Kolumbijskej sa začali po vypuknutí vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Tieto akcie mali za následok, že ich účastníkov a organizátorov obviňovali z antisemitizmu. Niektoré demonštrácie sa zvrhli do násilností a univerzity pre ne museli rušiť prednášky. (TASR)

Srbsko musí zase urobiť viac pre ochranu právneho štátu, slobody médií a aj v boji proti korupcii.

Europoslanci podľa tlačového vyhlásenia v dvoch správach zhodnotili pokrok, ktorý urobilo Kosovo a Srbsko v rámci úsilia o vstup do EÚ za roky 2023 a 2024.

Kosovo podľa nich urobilo významný pokrok v oblasti volebných reforiem, hospodárstva a ochrany základných práv. Naďalej však stojí pred výzvami v rámci reformácie súdnictva, slobody médií, efektívnosti verejnej správy a digitalizácie verejných služieb.

Poslanci uviedli, že Kosovo je terčom dezinformačných kampaní a do jeho záležitostí zasahujú aj zahraniční aktéri najmä z Ruska a Číny s cieľom destabilizovať región a oslabiť šance západného Balkánu na integráciu do EÚ. EP preto požiadal vládu v Prištine o posilnenie boja proti takýmto hrozbám.

Správu schválilo 353 poslancov, 145 bolo proti a 78 sa zdržalo hlasovania.

Napriek pokroku v rokovaniach musí aj Srbsko prekonať viacero prekážok na ceste do Únie. Belehrad potrebuje zlepšiť svoj vnútorný politický dialóg, ochranu právneho štátu a zaviesť protikorupčné reformy, upresnili poslanci. Zároveň musí pracovať na dosiahnutí komplexnej normalizačnej dohody s Kosovom a plne sa prispôsobiť zahraničnej politike EÚ.

EP vyzval srbské úrady, aby zabezpečili nezávislosť kľúčových inštitúcií vrátane regulačných orgánov pre médiá. Poslanci upozornili, že úrady musia v plnom rozsahu zaviesť všetky zostávajúce odporúčania Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ODIHR/OBSE) a orgánov Rady Európy pre volebnú reformu v dostatočnom predstihu pred voľbami.

Parlament požaduje aj transparentné súdne konanie a vyšetrenie pádu prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade, ktorý si v novembri 2024 vyžiadal 16 obetí.

Tragická udalosť vyvolala masové protesty a europoslanci v tejto súvislosti žiadajú tiež nestranné vyšetrenie údajného použitia nezákonnej techniky proti protestujúcim. Správu poslanci prijali 419 hlasmi za, 113 bolo proti a 88 sa zdržalo hlasovania. (TASR)

Soul raketu bezprostredne nedokázal identifikovať ani presne určiť celkový počet vypálených zbraní či ich dolet.

Severná Kórea „vystrelila neidentifikovanú balistickú raketu do Východného mora“, uviedol Zbor náčelníkov štábov (JCS) juhokórejskej armády s odkazom na vodnú plochu známu aj ako Japonské more, ktoré leží medzi Kórejským polostrovom a Japonskom. Predpokladá, že išlo o balistickú raketu krátkeho doletu, ktorá bola odpálená z oblasti prístavného mesta Wonsan.

Predchádzajúci známy a zároveň šiesty odpal balistickej rakety od začiatku tohto roka vykonala KĽDR 10. marca iba niekoľko hodín po tom, čo Južná Kórea spolu so Spojenými štátmi začali spoločné manévre. Pchjongjang vtedy do Žltého mora vypálil niekoľko balistických striel.

Napätie na Kórejskom polostrove sa v posledných mesiacoch vystupňovalo. Severokórejský vodca Kim Čong-un podľa AP naďalej urýchľuje rozvoj jadrového a raketového programu KĽDR a dodáva zbrane a jednotky na podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine.

Severná Kórea má na základe rezolúcií OSN zakázané odpaľovať alebo dokonca testovať balistické rakety akéhokoľvek doletu. Zvyčajne ide o rakety zem-zem, ktoré môžu byť vybavené aj jadrovou hlavicou. Pchjongjang tieto skúšky rakiet za posledné dva roky výrazne zintenzívnil, doplnila agentúra DPA. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj medzitým vyhlásil, že Kyjev naďalej trvá na svojej ponuke najmenej 30-dňového pokoja zbraní, ale Moskva na tento návrh podľa neho nereagovala.

Putin prímerie vyhlásil ešte koncom apríla pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Ruské jednotky podľa neho od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája, teda na 72 hodín, zastavia všetky vojenské akcie. Ukrajina s týmto prímerím nikdy nesúhlasila a odmietla ho ako politické divadlo, pripomenula AFP.

Kremeľ počíta s tým, že ruské sily budú dodržiavať Putinov rozkaz, ale varoval, že ak Ukrajina podnikne akýkoľvek útok, budú reagovať „okamžite“.

Zelenskyj v pravidelnom večernom posolstve zopakoval, že návrh Ukrajiny na zastavenie útokov a nastolenie aspoň 30-dňového pokoja zbraní stále platí. „Tento návrh nestiahneme, vďaka čomu by mohla diplomacia dostať šancu,“ povedal.

Súčasne tiež podľa Reuters pripustil ukrajinské útoky dronov, ktoré v uplynulých dňoch cielili niekoľkokrát aj na Moskvu. „Je absolútne spravodlivé, že na ruskej oblohe, oblohe agresora, dnes tiež nie je pokoj,“ podotkol Zelenskyj s tým, že Moskva na ponuku Kyjeva reagovala iba novými údermi. "To všetkým jasne a zjavne ukazuje, kto je príčinou tejto vojny,“ dodal.

Rusko na počesť 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne usporiada 9. mája na Červenom námestí v Moskve vojenskú prehliadku. (TASR)