V Bielorusku omilostili 42 politických väzňov, tvrdia ľudskoprávne organizácie

Informovala o tom agentúra AFP. Vučič sa podľa nej nezmienil o žiadnom dátume, kedy by mohli byť voľby vypísané.

Srbskí študenti na okamžité rozpustenie parlamentu a usporiadanie predčasných volieb vyzvali v pondelok, respektíve menej než týždeň po tom, čo sa k ich protestom prvýkrát pripojili aj odborové zväzy.

„Na voľby nebudú musieť dlho čakať, mali by sa začať pripravovať,“ povedal Vučič v Moskve, kde sa zúčastní na oslavách Dňa víťazstva.

„Kedy budú? Keď sa pod ne podpíše neoprávnená inštitúcia,“ dodal v narážke na študentov, ktorí ho už niekoľko mesiacov nazývajú „neoprávneným“ riešiť ich požiadavky, objasnila AFP.

Pod tlakom protestov už odstúpilo niekoľko vysokopostavených predstaviteľov vrátane premiéra Miloša Vučeviča, starostu Nového Sadu Milana Djuriča i ministrov dopravy a obchodu.

Tieto gestá však verejnosť neuspokojili a protesty pokračujú. Novú vládu, ktorú v polovici apríla zvolil parlament, teraz vedie málo známy profesor medicíny Djuro Macut. (TASR)

Agentúra Reuters upozornila, že tvrdenie Kyjeva nedokázala nezávisle overiť, hlásené neboli žiadne škody.

Okrem toho však bola podľa nej obloha nad veľkými ukrajinskými mestami pokojná v porovnaní s predchádzajúcimi dňami, píše TASR.

V príspevku na sieti Telegram ukrajinské letectvo uviedlo, že nepriateľské stíhacie lietadlá dvakrát zhodili v Sumskej oblasti navádzané letecké bomby.

Stalo sa tak približne dve hodiny po tom, čo vo štvrtok o polnoci moskovského času (streda 23.00 h SELČ) podľa agentúry TASS vstúpil do platnosti pokoj zbraní. Prípadné dôsledky bombardovania nateraz nie sú známe.

Medzitým boli vo štvrtok skoro ráno hlásené poplachy a útoky dronov v Lipeckej oblasti na západe Ruska, oznámil regionálny gubernátor Igor Artamonov.

Informácie poskytnuté oboma stranami nebolo možné nezávisle overiť, uviedla agentúra DPA.

Putin prímerie vyhlásil ešte koncom apríla pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Ruské jednotky podľa neho od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája, teda na 72 hodín, zastavia všetky vojenské akcie.

Ukrajina s týmto prímerím nikdy nesúhlasila a a namiesto toho trvala na svojom návrhu zastaviť útoky a boje aspoň na 30 dní. Rusko sa k návrhu podľa nej nevyjadrilo a odpovedalo iba novými údermi.

Kremeľ predtým uviedol, že ruské sily budú dodržiavať Putinov rozkaz, ale varoval, že ak Ukrajina podnikne akýkoľvek útok, budú reagovať „okamžite“. (TASR)

Do budovy neskôr na žiadosť univerzity vtrhli policajti, ktorí niekoľkých protestujúcich zadržali.

Podľa agentúry Reuters išlo o jednu z najväčších študentských demonštrácií od minuloročných univerzitných protestov proti vojne v Pásme Gazy, píše TASR.

Na záberoch, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach, vidieť demonštrantov, väčšinou maskovaných v šatkách, ako prešli okolo príslušníkov ochranky, vbehli do budovy Butlerovej knižnice na Manhattane a potom vyvesili palestínske vlajky a ďalšie transparenty na policiach s knihami v čitárni.

Okrem toho skandovali „Osloboďte Palestínu“, žiadali prepustenie palestínskeho aktivistu Mahmúda Chálila a podľa agentúry AP niektorí demonštranti tiež zrejme načmárali na zarámované obrázky nápis „Kolumbia zhorí“.

Protestné hnutie Columbia University Apartheid Divest obsadenie knižnice odôvodnilo snahou „ukázať, že kým bude Kolumbijská univerzita financovať imperialistické násilie a profitovať z neho, ľudia budú pokračovať v narúšaní ziskov a jej legitimity“.

Úradujúca prezidentka univerzity Claire Shipmanová uviedla, že protestujúcich opakovane vyzývali, aby sa preukázali preukazom totožnosti a odišli, ale to vraj odmietli. Univerzita potom požiadala newyorskú políciu, aby „pomohla pri zabezpečení budovy a bezpečnosti našej komunity“, dodala Shipmanová. Podľa nej dvaja príslušníci univerzitnej ochranky utrpeli zranenia, keď protestujúci vtrhli do budovy.

„Viaceré osoby, ktoré neuposlúchli slovné varovanie newyorskej polície, aby sa rozišli, boli zadržané,“ uviedol hovorca polície vo vyhlásení. Nespresnil, koľko presne bolo zadržaných osôb ani z čoho sú obvinené. Podľa agentúr polícia odviedla z knižnice viac než 30 ľudí so zviazanými rukami za chrbtom.

Demonštrácie na pôde mnohých amerických univerzít vrátane Kolumbijskej sa začali po vypuknutí vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Tieto akcie mali za následok, že ich účastníkov a organizátorov obviňovali z antisemitizmu. Niektoré demonštrácie sa zvrhli do násilností a univerzity pre ne museli rušiť prednášky. (TASR)