V Sixtínskej kaplnke práve zapečatili bránu konkláve

Informovala o tom agentúra AFP. Vučič sa podľa nej nezmienil o žiadnom dátume, kedy by mohli byť voľby vypísané.

Srbskí študenti na okamžité rozpustenie parlamentu a usporiadanie predčasných volieb vyzvali v pondelok, respektíve menej než týždeň po tom, čo sa k ich protestom prvýkrát pripojili aj odborové zväzy.

„Na voľby nebudú musieť dlho čakať, mali by sa začať pripravovať,“ povedal Vučič v Moskve, kde sa zúčastní na oslavách Dňa víťazstva.

„Kedy budú? Keď sa pod ne podpíše neoprávnená inštitúcia,“ dodal v narážke na študentov, ktorí ho už niekoľko mesiacov nazývajú „neoprávneným“ riešiť ich požiadavky, objasnila AFP.

Pod tlakom protestov už odstúpilo niekoľko vysokopostavených predstaviteľov vrátane premiéra Miloša Vučeviča, starostu Nového Sadu Milana Djuriča i ministrov dopravy a obchodu.

Tieto gestá však verejnosť neuspokojili a protesty pokračujú. Novú vládu, ktorú v polovici apríla zvolil parlament, teraz vedie málo známy profesor medicíny Djuro Macut. (TASR)

Agentúra Reuters upozornila, že tvrdenie Kyjeva nedokázala nezávisle overiť, hlásené neboli žiadne škody.

Okrem toho však bola podľa nej obloha nad veľkými ukrajinskými mestami pokojná v porovnaní s predchádzajúcimi dňami, píše TASR.

V príspevku na sieti Telegram ukrajinské letectvo uviedlo, že nepriateľské stíhacie lietadlá dvakrát zhodili v Sumskej oblasti navádzané letecké bomby.

Stalo sa tak približne dve hodiny po tom, čo vo štvrtok o polnoci moskovského času (streda 23.00 h SELČ) podľa agentúry TASS vstúpil do platnosti pokoj zbraní. Prípadné dôsledky bombardovania nateraz nie sú známe.

Medzitým boli vo štvrtok skoro ráno hlásené poplachy a útoky dronov v Lipeckej oblasti na západe Ruska, oznámil regionálny gubernátor Igor Artamonov.

Informácie poskytnuté oboma stranami nebolo možné nezávisle overiť, uviedla agentúra DPA.

Putin prímerie vyhlásil ešte koncom apríla pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Ruské jednotky podľa neho od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája, teda na 72 hodín, zastavia všetky vojenské akcie.

Ukrajina s týmto prímerím nikdy nesúhlasila a a namiesto toho trvala na svojom návrhu zastaviť útoky a boje aspoň na 30 dní. Rusko sa k návrhu podľa nej nevyjadrilo a odpovedalo iba novými údermi.

Kremeľ predtým uviedol, že ruské sily budú dodržiavať Putinov rozkaz, ale varoval, že ak Ukrajina podnikne akýkoľvek útok, budú reagovať „okamžite“. (TASR)