Ukrajina a európski ministri podporili vznik špeciálneho tribunálu k Rusku

Lídri sa chcú v sobotu stretnúť s poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby podporili výzvu na 30-dňové prímerie medzi Moskvou a Kyjevom.

V sobotu sa v ukrajinskej metropole koná rokovanie takzvanej koalície ochotných, ku ktorému sa má cez internet pripojiť tiež český premiér Petr Fiala.

Starmer sa stretol s partnermi na stretnutí lídrov Spoločných expedičných síl (JEF) v Osle, ktorým sa prihovoril cez videohovor aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Starmer po samite vyhlásil, že najvyššou prioritou skupiny vedenej Spojeným kráľovstvom je obrana hodnôt „ťažko vybojovaných“ počas druhej svetovej vojny a pokračovanie v podpore Kyjeva.

V rozhovore s médiami dostal premiér otázku, aké posolstvo má pre Rusko a Peking, keďže čínsky prezident Si Ťin-pching sa zúčastnil podujatí v Moskve pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka.

Starmer povedal: „Posolstvo lídrov tu je veľmi, veľmi jasné – a tým je, že sme zameraní na Ukrajinu. Prezident Zelenskyj sa do časti tohto stretnutia zapojil prostredníctvom videoprenosu. A to je naša priorita – Ukrajina a obrana hodnôt, na ktoré sme si včera na Deň víťazstva v Európe spomínali a ktoré boli ťažko vybojované počas druhej svetovej vojny.“

JEF je vojenská koalícia prevažne severných a východoeurópskych krajín, vrátane Dánska, Fínska, Nórska, Švédska, Islandu, pobaltských štátov a Holandska, ktorá je aktívna od roku 2018.

Summit sa konal zároveň s oznámením nového kola britských sankcií, zameraných na tzv. tieňovú flotilu prezidenta Vladimira Putina, ktorá preváža náklad v rozpore s existujúcimi obmedzeniami na vývoz ropy a plynu.

Podľa úradníkov britská vláda plánuje zasiahnuť až proti 100 ropným tankerom, ktoré od minulého roka previezli tovar v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov (21 miliárd eur)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa v piatok cez videoprenos pripojil na stretnutie v mestskom úrade v Osle, kde oznámil, že v sobotu bude hostiť lídrov britsko-francúzskej „koalície ochotných“.

Downing Street nepotvrdila, či má Starmer v pláne sa na stretnutí zúčastniť.

Po piatkovom summite sa premiér stretol s posádkou na palube britskej fregaty zakotvenej v prístave v Osle, predtým ako si vymenil srdečné slová s nórskym premiérom Jonasom Gahr Storem na palube lode nórskej pobrežnej stráže.

V prejave silnej podpory pred bilaterálnym rokovaním nórsky premiér naznačil, že Spojené kráľovstvo je „možno náš najlepší priateľ“, zatiaľ čo Starmer povedal, že vzťahy medzi oboma krajinami sú silnejšie ako „možno kedykoľvek predtým“.

Starmer uviedol: „Sme lídri, ktorí zmýšľajú rovnako, politicky si rozumieme a dobre spolupracujeme. Sme kolegovia a sme priatelia.“

Deje sa tak v čase, keď kritici tvrdia, že labouristická vláda sa bude musieť rozhodnúť medzi spoluprácou s Európou alebo so Spojenými štátmi, po tom, čo vo štvrtok došlo k dohode o obchodnej zmluve s Bielym domom, zatiaľ čo Británia sa zároveň usiluje o posilnenie ekonomických vzťahov s Bruselom.

Na otázku, či by prehĺbenie vzťahov s USA malo byť vykúpené slabšími väzbami s EÚ, Starmer trval na tom, že jeho vláda bude „nanovo nastavovať aj tento vzťah“.

„A to preto, že budeme neúnavne vytvárať bohatstvo, posúvať našu ekonomiku vpred a zabezpečiť, aby sa pracujúcim ľuďom v celej krajine žilo lepšie,“ dodal. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

„Dvaja maďarskí diplomati musia do 48 hodín opustiť našu krajinu,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v príspevku na platforme X. „Konáme tak v reakcii na kroky Maďarska v rámci reciprocity a našich národných záujmov,“ doplnil.

„Dnes boli z Maďarska vyhostení dvaja agenti pracujúci pod diplomatickým krytím na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti,“ vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„My Maďari chceme mier a odmietame vojnu, nedovolíme, aby bolo Maďarsko zatiahnuté do vojny. To sú niektoré z dôvodov diskreditačnej kampane, ktorú spustila Ukrajina. Navyše Maďari v súčasnosti rozhodujú o tom, či sa Ukrajina má stať členom EÚ,“ povedal Szijjártó vo videu zverejnenom na platforme Facebook po tom, čo Ukrajinská bezpečnostná služba v piatok dopoludnia oznámila zadržanie dvoch príslušníkov maďarských tajných služieb.

SBU podozrieva dvojicu príslušníkov maďarských tajných služieb zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany. (TASR)

Zajtra sa skončí trojdňové prímerie, ktoré počas osláv 80. výročia porážky nacistického Nemecka jednostranne vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.

"Veľvyslanectvo v Kyjeve dostalo informáciu o potenciálne významnom vzdušnom útoku, ktorý môže nastať kedykoľvek v najbližších niekoľkých dňoch," uviedla ambasáda na svojej internetovej stránke.

Odporučila Američanom, aby sa v prípade vzdušného poplachu ihneď ukryli. (ČTK)

V prípade jeho odmietnutia by návrh viedol k uvaleniu ďalších sankcií na Moskvu. Pre agentúru Reuters to uviedol francúzsky diplomatický zdroj pod podmienkou anonymity.

Trump už vo štvrtok vyzval na mesačné bezpodmienečné prímerie medzi Moskvou a Kyjevom. Varoval, že v prípade jeho nedodržania budú USA a ich partneri reagovať novými sankciami.

Ukrajina už vyjadrila pripravenosť americký návrh prijať. Rusko predtým jednostranne vyhlásilo trojdňové prímerie od 8. do 10. mája pri príležitosti osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

„Nie sme úplne hotoví s plánom, ale dúfame, že sme vo chvíli zbližovania,“ povedal diplomatický zdroj.

Francúzsko, Británia a Nemecko sa v posledných týždňoch usilujú o užšiu koordináciu s Washingtonom. „Dostávame sa do bodu, keď nebudeme čakať na formálnu odpoveď Moskvy na spoločný návrh na vyhlásenie tohto prímeria,“ skonštatoval zdroj. Ďalej prezradil, že sa ešte rokuje o tom, či oznámiť jednostranné prímerie, alebo poskytnúť Rusku krátky čas na odpoveď. V prípade odmietnutia však podľa neho budú na Moskvu uvalené nové sankcie USA a EÚ. Obe strany v súčasnosti koordinujú obsah pripravovaných sankčných balíkov.

Trump a francúzsky prezident Emmanuel Macron hovorili vo štvrtok, aby prediskutovali návrh na prímerie. „V rozhovoroch s Američanmi sme pocítili určité podráždenie voči ruskému postoju, nedostatočnej reaktivite a serióznosti v jeho reakciách na to, čo bolo navrhnuté predtým,“ spresnil zdroj.

Macron v piatok večer v televíznom rozhovore vyzval na urýchlené vypracovanie americko-európskeho plánu na 30-dňové prímerie, ktoré by podľa neho malo byť kryté masívnymi sankciami. „Mojím želaním... je, aby sme sa v najbližších hodinách a dňoch dokázali všetci spoločne zaviazať k prímeriu a povedať, že ak ho jedna zo strán zradí, budú nasledovať masívne ekonomické sankcie,“ spresnil. Zdôraznil potrebu jednoty medzi Európu a USA.

Nový nemecký kancelár Friedrich Merz počas svojej návštevy Bruselu podporil Trumpov návrh na mesačné bezpodmienečné prímerie na Ukrajine. Taktiež varoval pred ďalšími sankciami, ak Rusko nebude spolupracovať. „Ak sa tak nestane, nebudeme váhať a spolu s našimi európskymi partnermi a Spojenými štátmi budeme ďalej zvyšovať tlak sankciami,“ vyhlásil.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot, ktorý minulý týždeň rokoval vo Washingtone so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom, navštívil v piatok Ukrajinu. (TASR)

Informovala o tom agentúra AFP.

Dick Schoof spresnil, že Rutte v liste adresovanom všetkým 32 členským krajinám navrhuje, aby v priebehu nasledujúcich siedmich rokov dosiahli výdavky 3,5 percenta HDP na „ťažké (priame) vojenské výdavky“ a ďalších 1,5 percenta HDP na výdavky súvisiace s obranou a bezpečnosťou, napríklad na kybernetickú bezpečnosť, infraštruktúru a iné oblasti.

Kritéria toho, čo by mohlo byť zahrnuté do 1,5 percenta voľne súvisiacich výdavkov na obranu sa podľa zdrojov agentúry budú ešte definovať.

Návrh prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump zintenzívňuje tlak na spojencov z Aliancie, aby výrazne zvýšili svoje obranné rozpočty. Samotná hranica piatich percent, ktorú šéf Bieleho domu požaduje, však presahuje aj súčasné výdavky Spojených štátov.

Rutte odmietol potvrdiť konkrétne čísla, ktoré sú predmetom debát. Potvrdil však, že v NATO prebiehajú „interné diskusie“ o ambicióznejšom nastavení obranných výdavkov. Summit NATO bude v júni hostiť holandské mesto Haag.

Diplomati z Aliancie, ktorí si želali zostať v anonymite, uviedli, že návrh rozoslaný minulý týždeň počíta s každoročným zvyšovaním priamych vojenských výdavkov o 0,2 percenta HDP až do roku 2032. Doplnili, že diskusie o novom cieli sú v počiatočnej fáze a zatiaľ neexistujú jasné náznaky, že by sa na týchto číslach dosiahol konsenzus.

Očakáva sa, že ministri zahraničných vecí krajín NATO sa touto otázkou budú zaoberať na budúci týždeň na neformálnom stretnutí v tureckej Antalyi.

Európske krajiny zvýšili svoje výdavky na obranu po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Rutte však tvrdí, že musia ísť podstatne ďalej, aby odradili Moskvu. V minulom roku 22 z 32 členov NATO dosiahlo súčasnú hranicu dvoch percent výdavkov na svoju armádu.

Viaceré krajiny, ako napríklad Taliansko, Španielsko, Kanada a Belgicko, ktoré stále zaostávajú za touto úrovňou, sa zaviazali dosiahnuť aktuálne dohodnutú hranicu v roku 2025. Spojené štáty minulý rok vynaložili na obranu 3,19 percenta svojho HDP, čím zaostali za krajinami východného krídla - Poľskom, Estónskom a Litvou. (TASR)

Po boku Putina zároveň ostro kritizoval obchodnú politiku Trumpa, informovala o tom  agentúra AFP.

„Moja návšteva je zameraná na posilnenie a obnovu nášho strategického partnerstva,“ vyhlásil Lula počas stretnutia v Kremli. Zdôraznil záujem o spoluprácu v oblasti obrany, vesmíru, vedy, technológií, vzdelávania či energetiky.

Brazílsky prezident pricestoval do Moskvy pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka, ktorú si Rusko pripomenulo za účasti približne dvoch desiatok svetových lídrov. Brazílsky prezident sa tak zaradil medzi predstaviteľov krajín ako Čína a India, s ktorými Rusko v čase vojny na Ukrajine prehlbuje vzťahy. Naposledy krajinu navštívil podľa agentúry TASS ešte v roku 2010.

Putin počas stretnutia ocenil doterajší vývoj vzťahov medzi oboma krajinami. „Za posledné roky sa nám podarilo urobiť veľa práce na posilnení našich bilaterálnych vzťahov,“ poznamenal. Obe krajiny podľa jeho slov tiež aktívne spolupracujú na medzinárodnej scéne, napríklad v rámci OSN či BRICS.

Lula tiež zopakoval kritiku Trumpových ekonomických opatrení, najmä ciel, ktoré podľa neho „jednostranne podkopávajú veľkú myšlienku voľného obchodu, posilňovania multilateralizmu a často aj rešpektovania zvrchovanosti krajín“. (TASR)