Merz si nevie predstaviť vstup Ukrajiny do NATO v blízkej budúcnosti

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 965 890, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dva tanky, šesť obrnených bojových vozidiel pechoty, 33 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 792 tankov, 22 446 obrnených bojových vozidiel pechoty, 27 670 delostreleckých systémov a 1 381 raketometov.

Sirény leteckého poplachu sa rozozvučali v hlavnom meste Kyjev a starosta Vitalij Kličko vyzval civilistov, aby našli útočisko v krytoch. Dronové útoky medzitým hlásili aj z iných častí krajiny vrátane Odeskej, Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Jeho vyjadrenia prišli po návrhu Vladimira Putina na priame rokovania s Kyjevom a predchádzajúcej výzve európskych lídrov a Ukrajiny na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, informuje agentúra AFP.

„Potenciálne skvelý deň pre Rusko a Ukrajinu!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social bez toho, aby špecifikoval, čo presne má na mysli.

„Pomyslite na státisíce životov, ktoré budú zachránené, keď sa toto nekonečné 'krviprelievanie', dúfajme, skončí... Budem naďalej spolupracovať s oboma stranami, aby sa tak stalo,“ dodal. (TASR)

„Bezpodmienečnému prímeriu nepredchádzajú rokovania,“ povedal francúzsky prezident novinárom, keď vystúpil z vlaku v poľskom meste Przemysl po návrate návštevy Kyjeva. Zároveň dodal, že Putin podľa neho „hľadá cestu von, stále si však chce kúpiť čas“.

Vyhol sa však odpovedi na otázku, či Nemecko pošle Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus, tak ako to presadzoval počas svojej kampane.

„Táto vojna sa musí skončiť a ja verím, že teraz na to malá šanca existuje. Ale aj to je šanca,“ uviedol Merz v Kyjeve pre verejnoprávnu televíziu ARD. Nový nemecký kancelár zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin musí uznať zbytočnosť pokračovania vojny a dodal, že EÚ už pripravuje ďalší balík sankcií.

„Sme teraz veľmi jednotní,“ vyhlásil Merz a poznamenal, že Spojené štáty sa tiež riadne podieľajú na rokovaniach. „Putin musí vedieť, že Západ nemôže rozdeliť. Toto je najväčšia diplomatická iniciatíva za posledné mesiace, ak nie roky, na ukončenie vojny na Ukrajine.“ dodal. Merz v rozhovore pre televíziu NTV uviedol, že je možné, že by v budúcnosti s Putinom hovoril telefonicky.

Nemecký kancelár sa však vyhol otázke, či Nemecko Kyjevu pošle rakety dlhého doletu Taurus, tak ako to presadzoval počas svojej kampane. „Aké opatrenia prijmeme spoločne na ukončenie vojny a aké rozhodnutia prijmeme na zabezpečenie možného mieru na Ukrajine, nie sú vecami pre verejnú diskusiu,“ uviedol Merz a dodal, že takéto kroky je potreba prerokovať so svojimi spojencami vrátane Spojených štátov. (TASR)

Rusko chce podľa neho „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré krajiny viedli v roku 2022.

„Opakovane sme predkladali návrhy na prímerie. Nikdy sme neodmietli dialóg s ukrajinskou stranou. Dovoľte mi ešte raz pripomenúť, že sme to neboli my, kto prerušil rokovania v roku 2022,“ povedal ruský prezident novinárom neskoro v noci na tlačovej konferencii bez možnosti kladenia otázok.

„Vyzývame preto kyjevskú vládu, aby bez akýchkoľvek predbežných podmienok obnovila rokovania už vo štvrtok v Istanbule,“ uviedol Putin a dodal, že má o tom čoskoro diskutovať aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

„Sme odhodlaní viesť seriózne rokovania s cieľom odstrániť hlavné príčiny konfliktu. Nevylučujeme, že sa nám počas týchto rokovaní podarí dohodnúť na nejakom novom prímerí,“ dodal. Podľa ruského vládcu je rozhodnutie teraz na ukrajinskej strane.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk sa v sobotu stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Po rokovaní na spoločnej tlačovej konferencii ohlásili, že sa dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája. Rusku v prípade odmietnutia pohrozili uvalením ďalších sankcií. (TASR)

Išlo o prímerie v súvislosti s oslavami konca druhej svetovej vojny. Obe bojujúce strany sa od štvrtka, keď mal pokoj zbraní začať platiť, opakovane obviňovali z jeho porušovania. 

Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týkalo 8., 9. a 10. mája.