Pakistan: Indické raketové útoky zasiahli tri letecké základne

ako „jemného a pokorného človeka“ – a pritom „veľmi odlišného“ od amerického prezidenta Donalda Trumpa. Informovala o tom agentúra AFP, od ktorej správu prevzala TASR.

„Mnohí reagovali na to, že máme po prvý raz amerického pápeža,“ uviedol Arborelius vo vyhlásení deň po zvolení Leva XIV.

Pápeža Leva, občianskym menom Roberta Prevosta, opísal ako „svedomitého a vnímavého človeka“, ktorý si počas pôsobenia na čele Dikastéria pre biskupov – kľúčového vatikánskeho úradu, ktorý radí pápežovi pri menovaní biskupov – získal rešpekt.

„Je ťažké predstaviť si Američana, ktorý by bol jeho opakom viac než ten, čo sa raz zo žartu prezliekol za pápeža,“ povedal Arborelius s odkazom na obrázok vytvorený umelou inteligenciou, na ktorom bol Trump v pápežskom rúchu – a ktorý bol zverejnený na oficiálnych účtoch Bieleho domu.

„Napriek tomu si viem predstaviť, že pápež Lev, so svojím pokojným vystupovaním, môže uspieť v tom, aby mocní tohto sveta načúvali evanjeliovému posolstvu pokoja a zmierenia,“ dodal.

Arborelius, ktorý bol vymenovaný v roku 2017 ako prvý švédsky kardinál, je konvertita na katolicizmus v prevažne protestantskom Švédsku – jednej z najsekularizovanejších spoločností sveta.

Tento 75-ročný duchovný bol považovaný za jedného z možných nástupcov pápeža Františka, no v apríli pre švédsku televíziu SVT uviedol, že pápež František schválil jeho žiadosť o uvoľnenie z funkcie, aby sa mohol vrátiť do svojho kláštora na juhu Švédska.

„František však zomrel skôr, ako sa určil dátum môjho odchodu,“ povedal. „Takže teraz tak trochu visím vo vzduchoprázdne.“ (TASR)

Udialo sa tak týždeň po prvom kole opakovaných prezidentských volieb, v ktorom zvíťazil euroskeptický kandidát George Simion. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Podľa prieskumov verejnej mienky by Simion zvíťazil aj v druhom kole a porazil by tak centristického primátora Bukurešti Nicušora Dana.

Simion (38), líder nacionalistickej strany Zväz pre zjednotenie Rumunov (AUR), vystupuje proti vojenskej pomoci Ukrajine, kritizuje vedenie EÚ a tvrdí, že sa hlási k hnutiu amerického prezidenta Donalda Trumpa Make America Great Again (ang. Urobme Ameriku znova veľkou). Podľa analytikov by Simionovo víťazstvo mohlo izolovať Rumunsko, narušiť investície a destabilizovať východné krídlo NATO, kde Bukurešť zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní logistickej podpory Ukrajine.

Napriek tomu, že je Simion favoritom v piatok iba v Bukurešti demonštrovalo zhruba 50.000 ľudí, ktorí mávali vlajkami EÚ a Rumunska a kričali slogany ako „Rusko, nezabudni, že Rumunsko nie je tvoje“ a „Chceme, aby naša krajina napredovala, nie zaostávala“.

„Vážne som uvažoval o tom, že si vezmem pôžičku na byt,“ povedal 26-ročný Petre, ktorý odmietol uviesť svoje priezvisko. „Ale neviem, či by som to urobil, keby sa stal Simion prezidentom,“ povedal demonštrujúci agentúre Retuers.

Vo štvrtkovej televíznej debate Simionov protikandidát Dan plne podporil plány EÚ na vyzbrojenie. Simion však uviedol, že bude vetovať vojenskú pomoc EÚ pre Ukrajinu a povedal, že Európa by sa mala pri vlastnej obrane spoliehať na NATO.

Ústavný súd Rumunska vlani v decembri anuloval prezidentské voľby po tom, ako v prvom kole koncom novembra neočakávane zvíťazil niekdajší člen AUR Calin Georgescu, ktorého zároveň vylúčil z nových volieb. Stalo sa tak po obvineniach zo zasahovania Ruska do volieb, čo Moskva poprela.

Po prvom kole zároveň rezignoval premiér Marcel Ciolacu, keďže kandidát jeho strany nezískal dostatočnú podporu. (TASR)

Informala o tom v sobotu agentúra AFP.

„Ďalšia vojenská eskalácia predstavuje vážnu hrozbu pre stabilitu celého regiónu,“ uviedli ministri zahraničných vecí siedmich ekonomicky najvyspelejších demokracií sveta vo vyhlásení. Zároveň vyzvali obe strany, aby „vstúpili do priameho dialógu s cieľom dosiahnuť mierové riešenie“. (TASR)

Informovala o tom v sobotu agentúra AFP.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme (TASR)

Podrobnosti o cieľoch útokov neboli zverejnené a nie je jasné, ktoré indické vojenské objekty boli zasiahnuté, informovala agentúra AP.

„Viaceré lokality v Indii boli zasiahnuté odvetnými údermi,“ uviedla pakistanská štátna televízia.

Podľa hovorcu pakistanskej armády India zaútočila raketami na tri základne v pakistanskom vnútrozemí, no protivzdušná obrana väčšinu rakiet zostrelila. Incident predstavuje ďalšiu eskaláciu napätia v konflikte, ktorý sa rozhorel po masakre z minulého mesiaca, za ktorú India viní Pakistan.

Indická armáda v piatok večer vo svojom vyhlásení oznámila, že spozorovala drony v 26 lokalitách blízko hraníc s Pakistanom a v oblasti indického Kašmíru, vrátane hlavného mesta Srinagar. „Drony boli sledované a podnikli sme proti ním kroky,“ uvádza sa vo vyhlásení.

„Situácia je neustále a dôkladne monitorovaná a v prípade potreby okamžite zasahujeme,“ dodala indická armáda. (TASR)

TASR o tom píše podľa správy agentúry Reuters.

Trump vyzval vo štvrtok na jednomesačné bezpodmienečné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom zdôraznil, že akékoľvek jeho porušenie by bolo trestané sankciami. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na piatkovom brífingu uviedla, že Trumpa dúfa v uzavretie dohody o prímerí medzi oboma stranami konfliktu.

Hovorkyňa amerického prezidenta tiež zopakovala, že stretnutie Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas jeho budúcotýždňovej návštevy krajín Blízkeho východu sa neuskutoční.

Trump začal vo februári rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v snahe ukončiť vojnu, ktorej koniec predtým sľuboval do 24 hodín od nástupu na post prezidenta.

Následne však začal prejavovať rastúcu netrpezlivosť - najprv so Zelenským a nedávno aj s Putinom, keď boje neutíchali, pripomína AFP.

Trump i ďalší vysokopostavení americkí predstavitelia v posledných týždňoch zintenzívnili varovania, že Washington je pripravený vzdať sa svojej úlohy sprostredkovateľa v prípade, že v rokovaniach čoskoro nedôjde k pokroku.

(TASR)

Pakistan však už poprel uskutočnenie takýchto útokov. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP.

Podľa zdroja drony „spozorovali v Džammú a Sambe“ a tiež v meste Pathánkót v susednom štáte Pandžáb. Hlavný minister pre Kašmír Omar Abdullah na platforme X napísal, že bolo v Džammú „počuť prerušované zvuky výbuchov, pravdepodobne (spôsobené) ťažkým delostrelectvom“. Dodal tiež, že v meste došlo k výpadku elektrickej energie.

Počas tretieho dňa bojov indická armáda oznámila, že v noci na piatok „odrazila“ vlny pakistanských úderov s použitím bezpilotných lietadiel a inej munície. Hovorca pakistanskej armády však poprel, že by Islamabad uskutočnil takéto útoky.

Hovorkyňa indickej armády v piatok hovorila o „300 až 400“ pakistanských bezpilotných lietadlách. Tieto tvrdenia však nie je možné nezávisle overiť, píše AFP.

Napätie medzi krajinami sa zintenzívnilo, odkedy ozbrojenci v apríli zastrelili v regióne Kašmír 26 turistov. India z útoku obvinila Pakistan. V súčasnosti ide o najvážnejšiu konfrontáciu medzi týmito krajinami za posledné desaťročia. India a Pakistan v minulosti viedli dve rozsiahle boje o väčšinovo moslimský Kašmír, ktorý je rozdelený medzi obe krajiny.

Hovorca pakistanskej armády v piatok tiež vyhlásil, že krajina nebude „deeskalovať“ konflikt. „Nebudeme deeskalovať - so škodami, ktoré India spôsobila na našej strane. Mali by prijať úder,“ povedal. „Doteraz sme sa bránili, no oni dostanú odpoveď podľa nášho vlastného načasovania“, dodal hovorca.

(TASR)

Trojicu na Ukrajine doplní aj poľský premiér Donald Tusk. V sobotu plánujú stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby spoločne potvrdili pokračujúcu podporu svojich krajín v čase pretrvávajúcej ruskej invázie.

Podľa spoločného vyhlásenia je cieľom návštevy aj dodať väčšiu váhu výzve na 30-dňové prímerie s Moskvou.

„Spolu so Spojenými štátmi vyzývame Rusko, aby súhlasilo s úplným a bezpodmienečným 30-dňovým prímerím, ktoré by vytvorilo priestor pre rozhovory o spravodlivom a trvalom mieri,“ uviedli lídri. „Sme pripravení podporiť mierové rokovania čo najskôr, diskutovať o technickom zavedení prímeria a pripraviť pôdu pre komplexnú mierovú dohodu.“

Vo vyhlásení tiež uviedli, že budú naďalej „zvyšovať tlak na ruskú vojnovú mašinériu“, až kým Moskva nebude súhlasiť s trvalým prímerím.

„Je zrejmé, že krviprelievanie sa musí skončiť, Rusko musí ukončiť svoju nelegálnu inváziu a Ukrajina musí byť schopná prosperovať ako bezpečná, suverénna krajina v rámci svojich medzinárodne uznaných hraníc po celé generácie,“ píše sa v texte.

Zelenskyj už skôr vo videokonferencii oznámil, že v sobotu sa v Kyjeve zíde „koalícia ochotných“ – skupina krajín pripravených podporovať Ukrajinu aj po prípadnom prímerí. Neuviedol však konkrétne, kto sa zúčastní.

„Koalícia ochotných“ má približne 30 členov a vedú ju Francúzsko a Spojené kráľovstvo. USA nie sú jej súčasťou, hoci Washington nedávno vyzval Kyjev a Moskvu na uzatvorenie prímeria.

Zelenskyj zdôraznil, že stretnutie má význam pre bezpečnostnú architektúru Európy, z čoho bude mať prospech celý kontinent. (TASR)