Tisíce ľudí demonštrovali za proeurópske smerovanie Rumunska

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 964 580, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty a 49 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 790 tankov, 22 440 obrnených bojových vozidiel pechoty a 27 637 delostreleckých systémov.

Friedrich Merz spolu s Emmanuelom Macronom a Keirom Starmerom pricestovali ráno vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev, kde sa plánujú stretnúť s poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.

Predmetom rokovaní má byť plnohodnotné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine. Toto časové okno má podľa lídrov poslúžiť na mierové rokovania s Ruskom.

Požiadavku na bezpodmienečné a úplné prímerie v trvaní jedného mesiaca predtým predostrel aj americký prezident Donald Trump a následne ho spomínaní štátnici podporili, pripomína DPA. "Potvrdzujeme našu podporu pre požiadavku prezidenta Trumpa o mierovú dohodu. Rusko je vyzvané, aby úsilie o trvalý mier už dlhšie nemarilo," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo zverejnené počas cesty lídrov do Kyjeva.

V Kyjeve si chcú Merz, Macron, Starmer a Tusk okrem rokovaní so Zelenským pripomenúť aj obete vojny. Pre nového spolkového kancelára Merza je to po štyroch dňoch v úrade po Paríži, Varšave a Bruseli už štvrté hlavné mesto, ktoré navštívil.

Cieľom Merza je, aby Nemecko na seba prevzalo opäť viac zodpovednosti na medzinárodnej úrovni. Francúzsko, Poľsko a Veľkú Britániu pritom stále častejšie označuje za najdôležitejších partnerov v Európe, píše DPA. (TASR)

Kim obhajoval účasť svojej krajiny vo vojne proti Ukrajine ako výkon „zvrchovaného práva“. Informovala o tom juhokórejská agentúra Jonhap s odvolaním sa na severokórejské štátne médiá.

Podľa agentúry KCNA Kim predniesol tieto slová počas piatkovej návštevy ruského veľvyslanectva v Pchjongjangu pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka Sovietskym zväzom, známeho ako Deň víťazstva.

Odvolávajúc sa na zmluvu o vzájomnej obrane, ktorú Severná Kórea a Rusko podpísali minulý rok, Kim uviedol, že rozkázal vyslať severokórejské jednotky na front v ruskom meste Kursk, aby „oslobodili“ toto územie a splnili dohodnuté záväzky.

„Naša účasť na vojne bola opodstatnená a ide o výkon našich zvrchovaných práv,“ vyhlásil Kim vo svojom príhovore, pričom severokórejských vojakov bojujúcich proti Ukrajine označil za „hrdinov“.

Severná Kórea minulý mesiac po prvýkrát oficiálne priznala, že do bojov na strane Ruska nasadila svoje jednotky. Juhokórejská spravodajská služba tvrdí, že Pchjongjang poslal do Ruska približne 15 000 vojakov, pričom zaznamenal viac ako 4 700 obetí, vrátane približne 600 mŕtvych.

Kim zároveň obvinil Ukrajinu z údajného útoku na ruské územie a varoval, že v prípade ďalšej agresie zo strany USA a ich „vazalských štátov“ bude Severná Kórea pripravená znova nasadiť vojenskú silu.

„Ak budeme ignorovať vojenské kroky ukrajinských bábok proti územiu jadrovej mocnosti, dodá im to odvahu. A vtedy aj juhokórejská armáda, hlavný poskok USA, ešte viac vystupňuje svoju bezohľadnosť,“ varoval Kim.

Rusko v piatok oslávilo 80. výročie Dňa víťazstva vojenskou prehliadkou na Červenom námestí za účasti viacerých zahraničných lídrov, vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Kim sa napriek očakávaniam na slávnosti nezúčastnil, pravdepodobne z dôvodu bezpečnostných a logistických obáv. (TASR)

Podrobnosti o cieľoch útokov neboli zverejnené a nie je jasné, ktoré indické vojenské objekty boli zasiahnuté, informovala agentúra AP.

„Viaceré lokality v Indii boli zasiahnuté odvetnými údermi,“ uviedla pakistanská štátna televízia.

Podľa hovorcu pakistanskej armády India zaútočila raketami na tri základne v pakistanskom vnútrozemí, no protivzdušná obrana väčšinu rakiet zostrelila. Incident predstavuje ďalšiu eskaláciu napätia v konflikte, ktorý sa rozhorel po masakre z minulého mesiaca, za ktorú India viní Pakistan.

Indická armáda v piatok večer vo svojom vyhlásení oznámila, že spozorovala drony v 26 lokalitách blízko hraníc s Pakistanom a v oblasti indického Kašmíru, vrátane hlavného mesta Srinagar. „Drony boli sledované a podnikli sme proti ním kroky,“ uvádza sa vo vyhlásení.

„Situácia je neustále a dôkladne monitorovaná a v prípade potreby okamžite zasahujeme,“ dodala indická armáda. (TASR)

Trump vyzval vo štvrtok na jednomesačné bezpodmienečné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom zdôraznil, že akékoľvek jeho porušenie by bolo trestané sankciami. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na piatkovom brífingu uviedla, že Trumpa dúfa v uzavretie dohody o prímerí medzi oboma stranami konfliktu.

Hovorkyňa amerického prezidenta tiež zopakovala, že stretnutie Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas jeho budúcotýždňovej návštevy krajín Blízkeho východu sa neuskutoční.

Trump začal vo februári rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v snahe ukončiť vojnu, ktorej koniec predtým sľuboval do 24 hodín od nástupu na post prezidenta.

Následne však začal prejavovať rastúcu netrpezlivosť - najprv so Zelenským a nedávno aj s Putinom, keď boje neutíchali, pripomína AFP.

Trump i ďalší vysokopostavení americkí predstavitelia v posledných týždňoch zintenzívnili varovania, že Washington je pripravený vzdať sa svojej úlohy sprostredkovateľa v prípade, že v rokovaniach čoskoro nedôjde k pokroku. (TASR)