Trump vraj zvažuje cestu do Istanbulu, Rusko podľa neho na prímerie pristúpi

Podľa Kubiliusa sa spravodajské služby Nemecka, Dánska a ďalších krajín domnievajú, že Rusko bude mať kapacitu na útok na EÚ do roku 2030 alebo „dokonca skôr, v priebehu najbližších troch rokov“.

„Ak na Ukrajine nastane mier alebo prímerie, (Rusi) budú naďalej vyrábať a hromadiť také množstvá zbraní, ktoré im nakoniec umožnia začať novú agresiu,“ povedal eurokomisár pre obranu.

Kubilius zdôraznil, že EÚ úplne podporuje nastolenie mieru na Ukrajine, ale „mier nebude znamenať, že Rusko prestane pripravovať ďalšie agresie, či už opäť proti Ukrajine, alebo proti členským štátom EÚ či NATO“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Turecko by mohlo vo štvrtok 15. mája v Istanbule hostiť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré navrhol šéf Kremľa Vladimir Putin. Zelenskyj vyjadril ochotu sa s Putinom osobne stretnúť, no len za predpokladu, že Rusko bude súhlasiť s návrhom na 30-dňové prímerie. Moskva sa k účasti Putina zatiaľ nevyjadrila.

„Chcel by som zopakovať, že sme pripravení prispieť k týmto stretnutiam a radi ich budeme hostiť,“ povedal Erdogan po telefonáte so Zelenským. „Nedávnymi kontaktmi sa otvorila nová príležitosť. Dúfame, že táto príležitosť nebude premárnená,“ dodal. S ruským prezidentom podľa agentúry TASS hovoril už v nedeľu.

Cestu do Istanbulu a možnú účasť na rusko-ukrajinských rokovaniach podľa svojich slov zvažuje aj americký prezident Donald Trump, ktorý bude v tom čase na návšteve regiónu, kde navštívi Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu i Katar. Na rozhovory do Turecka pôjde, ak usúdi, že v nich bude možné dosiahnuť pokrok. Trump si taktiež myslí, že Rusko pristúpi na návrh 30-dňového prímeria, s ktorým prišla Ukrajina a jej európski spojenci. (TASR)

Oznámil Charles Fries, zástupca generálneho tajomníka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

„V piatok Kaja Kallasová (vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci) oznámila, že EÚ investuje 1 miliardu eur do ukrajinského obranného priemyslu. ... Ale to nie je všetko. V nasledujúcich dvoch týždňoch vynaložíme ďalších 900 miliónov eur na nákup zbraní a munície pre Ukrajinu, pričom to všetko bude financované zo ziskov zo zmrazených ruských aktív," povedal Charles Fries.

Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Levente Magyar uviedol, že stretnutie, ktoré sa malo konať na Ukrajine, sa pre túto „významnú a citlivú záležitosť“ nemôže uskutočniť. Ako však dodal, Maďarsko „zostáva otvorené dialógu“.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v piatok oznámila zadržanie dvoch príslušníkov maďarských tajných služieb. SBU ich podozrieva zo zhromažďovania spravodajských informácií v Zakarpatskej oblasti susediacej s Maďarskom, okrem iného o polohe systémov protivzdušnej obrany.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó následne informoval, že v rámci odvetných krokov Maďarsko vyhostilo dvoch ľudí, o ktorých tvrdí, že pracovali ako špióni na ukrajinskom veľvyslanectve v Budapešti. Ukrajina následne takisto vyhostila dvoch maďarských diplomatov. (TASR)

Fidan vyjadril presvedčenie, že obom stranám sa aj napriek ich rozdielnym pozíciám podarí v najbližších dňoch dosiahnuť kompromis. 

Situácia je podľa Fidana momentálne v slepej uličke, pretože Ukrajina chce najprv prímerie a potom rozhovory, zatiaľ čo Rusko požaduje najprv rozhovory a až následne prímerie.

„Vyzývame obe strany, aby sa čo najskôr skontaktovali a odštartovali prímerie,“ vyhlásil turecký minister na tlačovej konferencii v Ankare.

Prímerie malo začať platiť od dnešného rána. Útoky pokračujú na celom fronte, uviedol Sybiha na sieti X. Podľa ministra je jediným zámerom Ruska predlžovať vojnu na Ukrajine.

"Rusi úplne ignorujú ponuku na plné a trvalé prímerie počnúc 12. májom (dneškom). Pokračujú s útokmi na ukrajinské pozície pozdĺž celého frontu," uviedol Sybiha. Podľa neho "Moskva premárnila ďalšiu príležitosť na ukončenie zabíjania".

Ukrajina stále nedostala ani odpoveď na ponuku štvrtkového rokovania medzi prezidentom Zelenským a ruským prezidentom Putinom.

Šéf ukrajinskej diplomacie sa na diaľku pripojil na rokovanie ministrov zahraničných vecí niektorých európskych krajín v Londýne. Podľa neho sa diskusia viedla o "dôrazných krokoch", ktoré môžu európske štáty podporujúce Ukrajinu urobiť proti Rusku. Sybiha spomenul nové sankcie na ruský bankový a energetický sektor a tiež ďalšiu vojenskú pomoc.

 Ak Moskva túto požiadavku neprijme, v Bruseli sa „odštartuje príprava“ na nové sankcie, uviedol hovorca nemeckej vlády.

„Ukrajinský prezident dal jasne najavo, že je pripravený súhlasiť s prímerím,“ povedal hovorca nemeckej vlády. „A teraz je na ruskej strane, aby na tieto návrhy reagovala a súhlasila so serióznymi politickými rokovaniami," dodal.