Kremeľ oznámi ruských vyjednávačov s Ukrajinou, až to Putin uzná za potrebné

Nikto v Európe nie je podľa neho pripravený akceptovať, že sa hranice na kontinente menia vojenskou silou, a preto neradno podceňovať odhodlanie európskych lídrov. Rusku takisto pohrozil výrazným sprísnením sankcií EÚ, ak tento týždeň nedôjde k skutočnému pokroku k mieru na Ukrajine.

Merz na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom v Berlíne vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa vo štvrtok v tureckom Istanbule stretol s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským a rokoval s ním o prímerí a mieri. Privítal, že Zelenskyj s týmto už vopred súhlasil a tiež ocenil jeho odvahu, že je ochotný osobne sa zúčastniť na rokovaniach „aj napriek extrémne ťažkým podmienkam“.

„Teraz je skutočne na Putinovi, aby túto ponuku na rokovania prijal a súhlasil s prímerím. Loptička je jednoznačne na strane Ruska,“ podotkol spolkový kancelár.

Avšak v prípade, že ruská vláda so zastavením bojov či rozhovormi nebude súhlasiť, Európska únia je podľa Merza pripravená uvaliť na Rusko ďalšie sankcie zamerané na energetický a finančný sektor.

Merz trvá na tom, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť. „A preto poskytujeme aj vojenskú pomoc a ak to bude potrebné, budeme Ukrajinu vojensky podporovať ešte mnoho rokov, ak sa táto vojna nezastaví," prisľúbil Merz.

„Nikto z nás nie je pripravený akceptovať, že vojenská sila zmení hranice v Európe. Ak to dovolíme, budeme svedkami ďalšej vojenskej agresie voči iným európskym krajinám,“ varoval. (TASR)

Ruský prezident podľa ruských tlačových agentúr tvrdil, že ukrajinským úradom sa darí mobilizovať do ozbrojených síl najviac 30-tisíc mužov mesačne.

Nových vojakov sa ruské úrady snažia získať vysokými platmi a odmenami, aby sa vyhli nepopulárnej mobilizácii, pred ktorou na jeseň 2022 utiekli do cudziny státisíce Rusov.

V bojoch na Ukrajine zahynulo alebo utrpelo zranenia asi 900-tisíc ruských vojakov, povedal na začiatku apríla novinárom nemenovaný vysokopostavený činiteľ NATO na okraj schôdzky ministrov zahraničných vecí aliancie v Bruseli. Mŕtvych je štvrť milióna. Len za tohtoročný február NATO ruské straty odhaduje na viac ako 35 100.

Ruská ekonomika sa súčasne potýka s dopadmi sankcií, ktoré Západ na Moskvu uvalil po rozpútaní vojny. Veľké európske krajiny hrozia sprísnením sankcií, ak Rusko nepristúpi na prímerie.

Podľa Putina je Západ ochotný škodiť sám sebe, len aby poškodil Rusko. "Musíme minimálne minimalizovať negatívne následky," povedal podľa agentúry TASS.

Putin pripustil, že ruskú ekonomiku sužuje vysoká inflácia, proti ktorej je nutné "zakročiť", ale tak, aby "sa nezmrazila sama ekonomika". Nutné je "mäkké pristátie", ktoré dovolí centrálnej banke znížiť kľúčovú sadzbu, vysvetlil šéf štátu podľa agentúry TASS.

Ruský prezident pri stretnutí so zástupcami ruských podnikateľov tiež hovoril o podmienkach, za ktorých Moskva umožní návrat západných firiem do Ruska. 

Putin tvrdil, že sa na neho obracajú zástupcovia veľkých západných spoločností, ktoré so "slzami" odchádzali z Ruska po rozpútaní vojny proti Ukrajine, a prosí, aby im dovolil znovu podnikať v Rusku. Ospravedlnenie ale stačiť nebude a ak návrat tej či onej firmy nebude pre Rusko výhodný, nájde sa podľa prezidenta tisíc zámienok pre ich odmietnutie.

"Ubezpečujem vás, že medzi tisíckou príčin bude 999 presne zodpovedať požiadavkám Svetovej obchodnej organizácie. A kvôli tej jednej povedieme spory na súdoch. Minimálne 15 rokov," vyhlásil šéf štátu podľa denníka Kommersant.

Ruskí podnikatelia podľa agentúry TASS navrhli, aby sa západný biznis vracal do Ruska prostredníctvom spoločných podnikov s ruskými partnermi, ktorí by tieto firmy kontrolovali. (ČTK)

Ukrajinský prezident rovnako vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby začalo platiť prímerie vo vojne rozpútanej vo februári 2022 ruským prezidentom.

Šéf Kremľa sa doteraz nevyjadril, či sa zúčastní na štvrtkových rokovaniach s ukrajinskou stranou v Istanbule, ktoré sám v nedeľu navrhol usporiadať.

"Urobíme všetko preto, aby sa táto schôdzka uskutočnila," povedal ukrajinský prezident na tlačovej konferencii. 

Prípadná prítomnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa v Istanbule by podľa Zelenského napomohla k tomu, aby prišiel aj Putin. 

"Nepoznám rozhodnutie amerického prezidenta, ale ak by potvrdil svoju účasť, každopádne by to bol dodatočný stimul, aby Putin prišiel," dodal podľa agentúry AFP.

O možnosti pricestovať do Istanbulu sa v pondelok zmienil samotný Trump. "Letel by som tam, keby som si myslel, že to pomôže," uviedol americký prezident, ktorý podľa svojho vyjadrenia verí, že sa lídri oboch znepriatelených krajín skutočne stretnú.

Zelenskyj podľa tlačových agentúr tiež uviedol, že urobí všetko pre to, aby vyrokoval prímerie, o ktorom "môže rozhodnúť len on (Putin)".

Najmenej 30-dňové prímerie s platnosťou od pondelka navrhol Rusku Zelenskyj spolu s lídrami štyroch veľkých európskych krajín na sobotňajšej schôdzke v Kyjeve. Rusko ale pokračuje v útokoch proti Ukrajine, proti ktorej vedie štvrtý rok najkrvavejšiu vojnu v Európe za posledných 80 rokov.

"Ak Putin nedorazí a bude hrať hry, bude definitívne jasné, že nechce ukončiť vojnu," povedal Zelenskyj. "Domnievam sa, že Putin nechce, aby vojna skončila, nechce prímerie, nechce rokovania," vyhlásil.

Ak sa istanbulská schôdzka neuskutoční, Ukrajina podľa Zelenského očakáva, že Spojené štáty a Európska únia prijmú balík silných sankcií proti Rusku, povedal ukrajinský vodca podľa agentúry Reuters. (ČTK)

Počas špeciálnej prieskumnej misie v jednej z operačných oblastí vojaci Ukrajinci spozorovali Buk-M3.

„Po rýchlej príprave vojaci použili útočné drony a presne zasiahli cieľ. Systém Buk-M3 s odhadovanou hodnotou 45 miliónov dolárov bol spolu s muníciou úplne zničený," uviedli ukrajinské špeciálne operačné sily.

Buk-M3 je jednou z kľúčových zložiek ruskej protivzdušnej obrany.

Na tlačovej konferencii po rokovaní s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom to oznámil nemecký kancelár Friedrich Merz.

Podľa neho je na ťahu v rokovaniach o konci vojny výlučne Rusko. Prípadné nové sankcie proti režimu prezidenta Vladimira Putina by sa týkali energetického sektora a finančného trhu.

"Teraz je to naozaj na Putinovi... Loptička je výlučne na ruskej strane," uviedol Merz.

Moskve dal čas do konca týždňa, aby pokročili rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred viac ako tromi rokmi na Putinov rozkaz Rusko rozpútalo. V prípade, že sa situácia nezmení, pristúpi podľa nemeckého kancelára Európska únia k "výraznému sprísneniu sankcií".

Merz pripomenul, že Európska únia už pracuje na sedemnástom balíku sankcií proti Rusku, ktorý by sa mohol zamerať okrem iného na takzvanú tieňovú flotilu. Medzi ňu sa radia starnúce tankery, ktoré Moskva využíva iba neoficiálne, aby obišla západné sankcie na vývoz svojej ropy.

Podľa gréckeho premiéra Mitsotakisa musí Európska únia v akýchkoľvek rokovaniach o mieri na Ukrajine zohrávať hlavnú úlohu. (ČTK)

S odvolaním sa na tri zdroje oboznámené s plánmi cesty o tom v utorok informovala agentúra Reuters.

Účasť na priamych rozhovoroch medzi Kyjevom a Moskvou predtým nevylúčil ani samotný Trump, ktorý je momentálne na návšteve Blízkeho východu. Svoju cestu začal v Saudskej Arábii, potom sa presunie do Spojených arabských emirátov a Kataru. Na rokovania do Turecka pôjde, ak usúdi, že v nich bude možné dosiahnuť pokrok.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý už dal najavo ochotu osobne sa stretnúť s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, v pondelok večer povedal, že Moskva nepotvrdila, či šéf Kremľa napokon do Istanbulu príde, hoci priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou bez predbežných podmienok sám navrhol.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry AP v utorok už druhý deň po sebe odmietol novinárom povedať, či Putin odcestuje do Istanbulu alebo kto iný by mohol Rusko na rokovaniach zastupovať. Ruský prezident podľa neho predstaví zloženie ruskej delegácie vtedy, keď to uzná za vhodné.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v utorok ozrejmil, že Zelenskyj sa v Istanbule nestretne so žiadnym ruským predstaviteľom okrem Putina. Podľa Jermakovho poradcu Mychajla Podoľaka by totiž rokovania na nižšej úrovni znamenali len „naťahovanie“ mierového procesu. (TASR)

Ukrajinské sily zajali v lymanskom smere občana Uzbekistanu. Na Facebooku o tom informovala 63. samostatná mechanizovaná brigáda ukrajinských ozbrojených síl „Oceľové levy“.

Muž počas vykonávania bojových operácií utrpel zranenie a stratil sa. Skončil na pozíciách ukrajinskej armády, kde ho zadržali. Zajatec povedal, že ukrajinskí vojaci ho nebili ani neurážali, ale správali sa k nemu dobre.

Uzbek tvrdil, že prišiel do Ruska pracovať ako stavebný robotník, pretože platy v jeho krajine sú nízke. Dúfal, že získa ruské občianstvo. Mužovi sľúbili ruský pas za rok služby v armáde, ako aj značné finančné prostriedky.

„Zaplatili mi dva milióny rubľov, z toho 100-tisíc som už minul, 800-tisíc som poslal domov a na karte mi zostalo 1 100 000 rubľov,“ priznal zajatec.

Povedal tiež, že nikdy predtým neslúžil v armáde. Podľa jeho slov si po niekoľkých dňoch na fronte uvedomil, že nechce vojnu a oľutoval, že sa vydal touto cestou.

„Myslel som si, že budem slúžiť v armáde a vrátim sa. Ukazuje sa, že toto nie je armáda, tu musíte zabíjať ľudí,“ poznamenal uzbecký vojnový zajatec.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Dary sa uskutočnili prostredníctvom ruskej dcérskej spoločnosti firmy De Heus.

Denník Volkskrant upozornil, že spoločnosť De Heus, ktorú vlastní jedna z najbohatších rodín v Holandsku, sa nedištancovala od svojej ruskej dcérskej pobočky.

Video zverejnené na sociálnych sieťach vlani v decembri ukazuje, ako dvaja ruskí dobrovoľníci ďakujú firme De Heus a ukazujú pritom na škatuľku liekov proti bolesti. Dobrovoľníci spresnili, že lieky proti bolesti sú súčasťou „obrovskej zásielky s tovarom“ od holandskej spoločnosti, určenej na pomoc ruským vojakom na fronte.

Polovica darov mala putovať v prospech 103. mechanizovanej pešej brigáde v Donecku a druhá polovica ruskej delostreleckej divízii na území Luhanska.

O uvedenom videu ako prvý na sieti X informoval už minulý týždeň novinár z regionálneho holandského periodika BN/De Stem, ktorý tiež upozornil, že firma De Heus zavrela webovú stránku, na ktorej vyjadrovala podporu Ukrajine.

Podľa Volkskrant k zavretiu webovej stránky došlo po tom, ako sa firma De Heus vlani v decembri dostala na ruský čierny zoznam spoločností, ktoré podporujú Ukrajinu. Cieľom ruského zoznamu bolo „systematicky vyčistiť domáci trh od tých, ktorí hrajú dvojitú hru“.

Hovorca spoločnosti De Heus pre Volkskrant povedal, že darovanie liekov bolo „miestnou akciou“, o ktorej spoločnosť nevedela a na ktorú nedala súhlas. Zdôraznil, že „takéto akcie sa nebudú opakovať“. Webová stránka podľa jeho slov bola odstránená z dôvodu bezpečnosti zamestnancov v ruskej továrni.

NL Times pripomenul, že firma De Heus je „veľkým hráčom“ v rámci holandského agrosektora. Firmu vlastní rodina De Heusovcov, ktorá je podľa holandskej webovej stránky Quote jednou z najbohatších rodín v krajine, s odhadovaným majetkom okolo 1,9 miliardy eur.

V Rusku má spoločnosť De Heus väčšinový podiel v spoločnom podniku s ruskou spoločnosťou MKorma s názvom PJSC De Heus. Na rozdiel od iných spoločností De Heus v posledných rokoch nezmrazil a ani nezmenšil svoje ruské podnikateľské aktivity. Iné holandské spoločnosti, ako napríklad Heineken či Unilever, predali svoje ruské dcérske spoločnosti ruskej strane, pričom prišli o stovky miliónov eur.

Hovorca De Heus pre Volkskrant potvrdil že firma sa už rok a pol snaží znížiť svoj podiel v spoločnom ruskom podniku prevodom akcií, ide však o veľmi zložitý proces, pretože je potrebný aj súhlas vlády. (TASR)