Netanjahu obvinil Macrona, že kritikou krokov Izraela v Gaze nadržiava Hamasu

Bojové lietadlo typu Suchoj Su-35 vstúpilo bez povolenia na necelú minútu do estónskeho vzdušného priestoru v utorok vo večerných hodinách nad Baltským morom blízko polostrova Juminda na severe Estónska, spresnili estónske ozbrojené sily.

Ministerstvo zahraničných vecí v Talline si v tejto súvislosti vzápätí predvolalo chargé d'affaires ruského veľvyslanectva a adresovalo mu diplomatickú nótu.

„Z pohľadu Estónska je to veľmi vážny a poľutovaniahodný incident, ktorý je absolútne neprijateľný,“ povedal minister zahraničných vecí Margus Tsahkna. (TASR)

Americký prezident sa vyjadril aj na margo možnej účasti ruského prezidenta Vladimira Putina na rokovaniach v Istanbule, ktorá dosiaľ nebola potvrdená. „Neviem, či sa tam objaví,“ povedal americký prezident o Putinovi. Trump ďalej uviedol, že Putin by sa jeho prítomnosti iste potešil. „Viem, že by bol rád, keby som tam bol. A je to možné. Rozmýšľam o tom,“ povedal.

Dodal pritom, že zajtra, keď sa má presunúť z Kataru do Spojených arabských emirátov, má nabitý program. Napriek tomu nevylúčil, že si odskočí do Istanbulu - ak by tak mohol „zachrániť veľa životov“. Uviedol, že v Istanbule bude určite šéf rezortu diplomacie USA Marco Rubio.

Biely dom informoval, že k Rubiovi sa pridajú aj osobitní americkí vyslanci Steve Witkoff a Keith Kellogg. (TASR)

Guterres taktiež zdôraznil, že prímerie musí viesť k riešeniu, ktoré rešpektuje medzinárodné právo a územnú celistvosť Ukrajiny. 

„V deň, keď rezignujeme v súvislosti s obranou medzinárodného práva, dláždime cestu chaosu na celom svete,“ varoval Guterres na záver konferencie v Berlíne o reforme mierových misií.

Ak by Bezpečnostná rada OSN potvrdila prímerie a mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, bol by to podľa Guterresa „významný krok vpred“.

Doposiaľ nie je bezprostredne jasné, kedy presne a v akom formáte sa prípadné mierové rozhovory v Istanbule uskutočnia, pripomína DPA.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vyzval na priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule. Na to zareagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, že do Istanbulu pricestuje vo štvrtok 15. mája osobne, a na to isté vyzval aj Putina. Ruský prezident však nepovedal, že sa na rokovaniach sám zúčastní, a doteraz nie je jasné, kto tam bude Rusko zastupovať - a či sa rokovania vôbec uskutočnia.

Guterres sa v stredu zúčastnil na tlačovej konferencii spolu s nemeckým ministrom zahraničných vecí Johannom Wadephulom a ministrom obrany Borisom Pistoriusom. Obaja spoločne prisľúbili ďalších približne 81,3 milióna eur na mierové misie OSN.

Generálny tajomník OSN zdôraznil potrebu reforiem v misiách OSN a poukázal na niektoré významné finančné problémy. „Je absolútne nevyhnutné, aby všetky členské štáty rešpektovali svoje finančné záväzky a platili svoje príspevky v plnej výške a včas,“ dodal. (TASR)

Tanky od nemeckej zbrojovky KNDS Deutschland budú dodané v rokoch 2028 - 2031. Nový tankový prápor s približne 500 vojakmi bude umiestnený v Lohheide v nemeckej spolkovej krajine Dolné Sasko, kde sa od roku 2016 nachádza približne 3000 holandských vojakov integrovaných do 1. obrnenej divízie nemeckej armády.

Holandská kráľovská armáda v roku 2011 zrušila tankový prápor z dôvodu rozpočtových škrtov a novej strategickej orientácie, ktorá nepočítala s ťažkými obrnenými vozidlami v bojových operáciách.

Geopolitický vývoj za posledné desaťročie, najmä vo východnej Európe, však viedol k prehodnoteniu vojenskej doktríny v NATO. Vzhľadom na agresiu Ruska voči Ukrajine a rastúce obavy z hybridných hrozieb sa sa holandská vláda rozhodla pre opätovné vytvorenie tankového práporu. (TASR)

Podiel Ukrajincov, ktorí vyjadrujú dôveru prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, začiatkom mája stúpol na 74 percent z úrovne 69 percent na začiatku marca.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu.

Vo všetkých regiónoch Ukrajiny väčšina obyvateľstva vyjadruje dôveru prezidentovi a regionálne rozdiely sú relatívne malé, uviedli sociológovia.

V prieskume, ktorý inštitút uskutočnil od 2. do 12. mája, oslovili 1 010 respondentov vo veku 18 a viac rokov metódou telefonického rozhovoru. (SITA, Ukrajinská pravda)

„Ukrajina preukázala všetku ochotu zrealizovať prímerie a mierové rokovania bez predchádzajúcich podmienok,“ povedal Wadephul na pôde nemeckého parlamentu.

"Teraz očakávame od pána Putina, aby prišiel k rokovaciemu stolu,“ dodal. Podľa neho každý, kto chce mier v Európe, musí rokovať teraz a „na ťahu je pán Putin“.

Holandsko je v stave pohotovosti označovanom Alfa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022. Teraz však prechádza na úroveň Alfa plus, ktorá je druhou najnižšou v šesťstupňovom systéme pohotovosti.

Vyhlásenie tohto nového stavu pohotovosti je dôsledkom „zvýšených hrozieb“ v Európe. Sprísnené bezpečnostné opatrenia vyžadujú od vojenského personálu, aby intenzívnejšie sledoval podozrivé osoby a vozidlá, ako aj bezpilotné lietadlá, uviedlo ministerstvo obrany.

Dôvodom tohto kroku je zverejnenie výročnej správy holandskej Vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (MIVD). V nej sa uvádza, že zahraničné mocnosti sú „čoraz viac pripravené páchať sabotáže, a to aj v blízkosti holandských hraníc“. Konkrétnu hrozbu proti vojenskému objektu však MIVD v súčasnosti neeviduje.

MIVD ešte v apríli uviedla, že ruskí hackeri sa pri vlaňajšom útoku na holandskú infraštruktúru zamerali na verejné zariadenia. O aký objekt išlo, bližšie nespresnila.

Bývalá holandská ministerka obrany Anka Bijleveldová pred „kybernetickou vojnou“ s Ruskom varovala už v roku 2018. Svojho času to vyhlásila po údajnom pokuse o hackerský útok na sídlo Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v Haagu. V dôsledku toho boli z Holandska vyhostení štyria údajní členovia ruskej vojenskej rozviedky GRU. (TASR)