Putin do Turecka na rokovanie so Zelenským neprišiel, lebo je zbabelý, vyhlásil Lipavský

Rubio uviedol, že neočakáva prelom v rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule, kam Moskva vyslala len delegáciu na nižšej úrovni.

Uviedol to po neformálnych rokovaniach ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktoré sa konali v tureckej Antalyi, informuje agentúra AFP a stanica Sky News.

Rubio povedal, že v piatok sa v Istanbule stretne s tureckým ministrom zahraničných vecí a tiež s ukrajinskou delegáciou. Čo sa však týka samotných priamych rokovaní Ukrajiny s Ruskom, šéf americkej diplomacie uviedol, že USA od nich nemajú „veľké očakávania“.

Zopakoval pritom skoršie štvrtkové tvrdenie Trumpa, že riešenie vojny na Ukrajine si vyžaduje rozhovory medzi ním a Putinom.

„Dúfam, že sa mýlim. Dúfam, že zajtra dosiahnu obrovský pokrok... Ale úprimne povedané, neverím, že dôjde k prelomu, dokým sa prezident Trump nestretne tvárou v tvár s prezidentom Putinom a nevytýči svoje zámery ohľadom ďalšieho postupu,“ povedal Rubio. Uviedol tiež, že po tom, ako sa skončia rozhovory v Istanbule, USA rozhodnú, kedy by mohlo dôjsť k stretnutiu Trumpa s Putinom.

Šéf americkej diplomacie uznal, že ruská delegácia v Istanbule nie je na takej úrovni, „ako sme dúfali“. Oznámil tiež, že v Istanbule sa v piatok stretne s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom, zatiaľ čo s ruskou delegáciou sa stretne nižšie postavený predstaviteľ USA. (TASR)

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj, ktorý označila za blízky k organizácii rozhovorov.

TASS už skôr písala, že rozhovory budú pravdepodobne odložené na piatok.

Ukrajinská delegácia, ktorá je na ceste z Ankary do Istanbulu, má ešte dnes pricestovať do istanbulského paláca Dolmabahçe, kde sa prvé priame rokovania po troch rokoch vojny majú konať, ale dnes sa rozhovory neuskutočnia, napísal na svojom webe ruský denník Kommersant.

Podľa neho sa dnes večer s ruskou delegáciou stretne šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan. Schôdzku medzitým podľa agentúr potvrdil hovorca tureckého ministerstva zahraničia, podľa ktorého sa toto stretnutie uskutoční v paláci Dolmabahçe. (ČTK)

Oznámil to v Berlíne nemecký minister obrany Boris Pistorius na stretnutí so svojím britským kolegom Johnom Healeym, zameranom na implementáciu tzv. Dohody z Trinity House, bilaterálnej dohody o vojenskej spolupráci medzi Nemeckom a Britániou podpísanej vlani v októbri.

Informuje o tom agentúra DPA.

„Konkrétne to znamená, že sme začali vyvíjať zbraňové systémy s dosahom viac ako 2000 kilometrov,“ povedal Pistorius. Súčasná situácia vo svete podľa neho jednoznačne ukazuje, že je potrebné preklenúť všetky medzery v obranných schopnostiach, a to čo najrýchlejšie.

Vývojom presnej zbrane s dlhým dosahom prevzali obe krajiny vedúcu úlohu v európskom projekte ELSA (European Long-Range Strike Approach) zameranom na schopnosť zničiť vojenské zariadenia alebo dôležitú infraštruktúru potenciálneho nepriateľa aj v hĺbke jeho územia, konštatovala DPA.

O vývoji novej zbrane v spolupráci s Nemeckom informoval Healey už pred svojou cestou do Nemecka, neuviedol však podrobnosti o časovom harmonograme ani rozpočte projektu. S Pistoriusom diskutoval aj o spoločnom obstarávaní torpéd Sting Ray pre námorné hliadkové a prieskumné lietadlá P-8 Poseidon a nákupe pontónových mostov pre nemecké ozbrojené sily vyrobených v Británii. (TASR)

Od roku 2014 velil napríklad aj vojenským prehliadkam na Červenom námestí v Moskve. Informovala o tom agentúra AFP.

Saľukov bude podľa stanice BBC pôsobiť ako zástupca tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergeja Šojgua. Kto ho vo funkcii nahradí, bezprostredne nie je známe.

Saľukov bol vrchným veliteľom pozemných síl ruskej armády od mája 2014. Táto zložka ruských ozbrojených síl je podľa ruských médií najpočetnejšia, a to aj z hľadiska techniky.

Patria pod ňu motostrelecké, tankové a raketové jednotky či delostrelectvo, ale aj prieskumné útvary a jednotky protivzdušnej obrany. (TASR)

Nový šéf nemeckej vlády to povedal v rozhovore s týždenníkom Die Zeit, o ktorom informuje agentúra Reuters. So spojencami Merz diskutuje kvôli pokračujúcej ruskej agresii na Ukrajine tiež o ďalších sankciách voči Moskve týkajúcich sa hlavne energetického a bankového sektora.

Možné zhabanie ruských aktív sa podľa deväťdesiatšesťročného politika teraz právne preveruje. "Ak bude existovať možnosť, ako tieto aktíva využiť na solídnom právnom základe, urobíme to. Musíme si ale byť vedomí aj rizík, ktoré takýto krok znamená pre európsky finančný trh, "dodal Merz.

Po tom, čo Putin vo februári 2022 vyslal svoje vojská na Ukrajinu, zakázali Spojené štáty a ich spojenci transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií, čím zmrazili ruské aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov.

Európski lídri chcú peniaze využiť na obnovu Ukrajiny, ale zatiaľ sa nedohodli na tom, ako sa vyhnúť možným právnym problémom a vytvoreniu problematického medzinárodného precedensu.

Predstavitelia Nemecka aj Európskej centrálnej banky sa zatiaľ zdráhali ruské štátne rezervy zabaviť a varovali, že by takýto krok mohol čeliť právnym námietkam a tiež ohroziť euro ako rezervnú menu. Výnosy z týchto peňazí však pomáhajú kryť pôžičky, ktorými západní spojenci podporujú brániacu sa Ukrajinu. (ČTK)

Vo štvrtok sa k návrhu pripojili aj kľúčoví európski hráči - Nemecko a Francúzsko.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol, aby sa 32-členná aliancia zaviazala do roku 2032 vynakladať 3,5 percenta HDP na priame vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta na širšie bezpečnostné opatrenia. Tento kompromis by Trumpovi poskytol požadované číslo, no zároveň by dal európskym spojencom priestor, keďže mnohí z nich len ťažko dosahujú súčasný cieľ dvoch percent HDP.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul na stretnutí so svojimi partnermi v Turecku uviedol, že Berlín je pripravený „nasledovať“ Trumpovu výzvu. „Návrh pána Rutteho znamená dosiahnutie piatich percent, ktoré prezident Trump požadoval a považuje za nevyhnutné. A my ho v tom podporujeme,“ povedal Wadephul.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot tiež podporil návrh: „Cieľ 3,5 percenta je správna suma pre základné obranné výdavky,“ uviedol novinárom v Turecku. Podpora Nemecka a Francúzska sťažuje ostatným európskym spojencom a Kanade možnosť odmietnuť dohodu na júnovom samite NATO v holandskom Haagu. Plán už podporili aj Spojené štáty.

Trump opakovane varoval, že nebude chrániť krajiny, ktoré podľa neho neplnia svoje záväzky. V snahe nevyvolať napätie neboli na stretnutí v Turecku žiadne verejné námietky. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani oznámil, že Taliansko tento týždeň dosiahlo dvojpercentný cieľ NATO a je pripravené diskutovať o ďalšom zvyšovaní výdavkov.

Východoeurópski členovia NATO, najviac znepokojení hrozbou z Ruska, ako pobaltské štáty a Poľsko, už avizovali ochotu prekročiť úroveň piatich percent na priame vojenské výdavky. Žiadna z 32 krajín NATO, vrátane USA, však v súčasnosti na obranu nevynakladá päť percent HDP. (SITA)

Ukrajina je podľa jeho slov na rozhovory pripravená. Súčasne však dodal, že ak sa ukrajinská a ruská delegácia dohodnú na prímerí medzi znepriatelenými stranami, osobné stretnutie s Putinom nebude potrebné.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj na tlačovej konferencii po stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom potvrdil, že na rokovaniach sa osobne nezúčastní, ale vysiela delegáciu, ktorej vedením poveril ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova. Sprevádzať ho budú vojenskí a spravodajskí dôstojníci.

Ukrajinská delegácia bude mať podľa Zelenského mandát vyjednávať o prímerí s Ruskom a v Istanbule zostane až do piatka. Okrem Ukrajincov a Rusov budú na rokovaniach prítomní aj americkí a tureckí predstavitelia, dodal.

„Nemôžeme behať po svete a hľadať Putina,“ povedal Zelenskyj. Podľa neho je Putinova neúčasť na rokovaniach prejavom neúcty voči Erdoganovi aj voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Zopakoval, že Rusko je potrebné dostať pod väčší politický a ekonomický tlak a uvaliť naň prísnejšie sankcie, ak nepreukáže ochotu rokovať o prímerí.

Ukrajinská hlava štátu podľa Reuters podporuje okamžitý a bezpodmienečný 30-dňový pokoj zbraní. Putin ale povedal, že najprv chce začať rozhovory, na ktorých by sa mohli prediskutovať podrobnosti takéhoto prímeria. Do Istanbulu vyslal delegáciu vedenú Vladimirom Medinským, hlavným ruským vyjednávačom aj počas mierových rokovaní pred troma rokmi.

Medinskij povedal, že Moskva považuje nadchádzajúce rokovania s Kyjevom ako pokračovanie tých, ktoré sa uskutočnili v roku 2022 v prvých týždňoch ruskej invázie na Ukrajinu. Ruský vyjednávač trvá na tom, že ním vedená delegácia má potrebné právomoci na vyjednávanie s ukrajinskou stranou a jej cieľom bude „hľadať možné riešenia“ toho, čo Moskva označuje za základné príčiny konfliktu.

Nemenovaný zdroj agentúry TASS povedal, že ruský tím sa po Medinského tlačovej konferencii presunul na určené miesto rokovaní, kde bude čakať na ukrajinskú stranu.

Erdogan podľa svojej kancelárie Zelenskému na schôdzke povedal, že Turecko je pripravené hostiť rokovania medzi ním a Putinom, kedykoľvek na to budú lídri pripravení. Erdogan si podľa slov Zelenského myslí, že vojna na Ukrajine sa musí s ohľadom na súčasnú situáciu skončiť priamymi rokovaniami medzi Moskvou a Kyjevom.

Rusko tvrdí, že Kyjev by mohol prestávku v bojoch využiť na povolanie ďalších vojakov a získanie ďalších západných zbraní, píše Reuters. (TASR)

Obranný plán na roky 2021 – 2025 platí od 12. novembra 2020 a jeho cieľom bolo určiť smerovanie obrany Ruskej federácie v kontexte aktuálnych bezpečnostných výziev a geopolitickej situácie. Vo zverejnenom dokumente Putin nariaďuje zmeniť termíny v pôvodnom texte tak, aby sa jeho platnosť predĺžila až do roku 2027.

Prvý obranný plán v histórii Ruska bol schválený v januári 2013. Definuje potenciálne riziká a hrozby pre bezpečnosť štátu, ako aj koordinované opatrenia v základných oblastiach, ako sú rozvoj ozbrojených síl, realizácia zbrojných programov, mobilizačná príprava a územná obrana.

Obranný plán Ruskej federácie na roky 2021 – 2025 je strategický dokument, ktorý určuje hlavné smerovanie ruskej obrany a bezpečnostnej politiky v danom období. Podrobnosti dokumentu sú verejnosti neprístupné.

Analytici naznačujú, že tento obranný plán definuje priority v oblastiach, ako je modernizácia armády, jadrové odstrašovanie a pripravenosť na konfliktné scenáre zahŕňajúce NATO alebo susedné štáty. Súčasný geopolitický kontext – vrátane ruskej vojny proti Ukrajine – naznačuje, že dokument bol pravdepodobne upravený tak, aby zahŕňal dlhodobé ciele týkajúce sa kontroly nad okupovanými ukrajinskými územiami. (TASR)