Nemecko a jeho spojenci podľa Merza skonfiškujú ruské aktíva, ak to bude právne možné

Vo štvrtok sa k návrhu pripojili aj kľúčoví európski hráči - Nemecko a Francúzsko.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol, aby sa 32-členná aliancia zaviazala do roku 2032 vynakladať 3,5 percenta HDP na priame vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta na širšie bezpečnostné opatrenia. Tento kompromis by Trumpovi poskytol požadované číslo, no zároveň by dal európskym spojencom priestor, keďže mnohí z nich len ťažko dosahujú súčasný cieľ dvoch percent HDP.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul na stretnutí so svojimi partnermi v Turecku uviedol, že Berlín je pripravený „nasledovať“ Trumpovu výzvu. „Návrh pána Rutteho znamená dosiahnutie piatich percent, ktoré prezident Trump požadoval a považuje za nevyhnutné. A my ho v tom podporujeme,“ povedal Wadephul.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot tiež podporil návrh: „Cieľ 3,5 percenta je správna suma pre základné obranné výdavky,“ uviedol novinárom v Turecku. Podpora Nemecka a Francúzska sťažuje ostatným európskym spojencom a Kanade možnosť odmietnuť dohodu na júnovom samite NATO v holandskom Haagu. Plán už podporili aj Spojené štáty.

Trump opakovane varoval, že nebude chrániť krajiny, ktoré podľa neho neplnia svoje záväzky. V snahe nevyvolať napätie neboli na stretnutí v Turecku žiadne verejné námietky. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani oznámil, že Taliansko tento týždeň dosiahlo dvojpercentný cieľ NATO a je pripravené diskutovať o ďalšom zvyšovaní výdavkov.

Východoeurópski členovia NATO, najviac znepokojení hrozbou z Ruska, ako pobaltské štáty a Poľsko, už avizovali ochotu prekročiť úroveň piatich percent na priame vojenské výdavky. Žiadna z 32 krajín NATO, vrátane USA, však v súčasnosti na obranu nevynakladá päť percent HDP. (SITA)

Ukrajina je podľa jeho slov na rozhovory pripravená. Súčasne však dodal, že ak sa ukrajinská a ruská delegácia dohodnú na prímerí medzi znepriatelenými stranami, osobné stretnutie s Putinom nebude potrebné.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj na tlačovej konferencii po stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom potvrdil, že na rokovaniach sa osobne nezúčastní, ale vysiela delegáciu, ktorej vedením poveril ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova. Sprevádzať ho budú vojenskí a spravodajskí dôstojníci.

Ukrajinská delegácia bude mať podľa Zelenského mandát vyjednávať o prímerí s Ruskom a v Istanbule zostane až do piatka. Okrem Ukrajincov a Rusov budú na rokovaniach prítomní aj americkí a tureckí predstavitelia, dodal.

„Nemôžeme behať po svete a hľadať Putina,“ povedal Zelenskyj. Podľa neho je Putinova neúčasť na rokovaniach prejavom neúcty voči Erdoganovi aj voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Zopakoval, že Rusko je potrebné dostať pod väčší politický a ekonomický tlak a uvaliť naň prísnejšie sankcie, ak nepreukáže ochotu rokovať o prímerí.

Ukrajinská hlava štátu podľa Reuters podporuje okamžitý a bezpodmienečný 30-dňový pokoj zbraní. Putin ale povedal, že najprv chce začať rozhovory, na ktorých by sa mohli prediskutovať podrobnosti takéhoto prímeria. Do Istanbulu vyslal delegáciu vedenú Vladimirom Medinským, hlavným ruským vyjednávačom aj počas mierových rokovaní pred troma rokmi.

Medinskij povedal, že Moskva považuje nadchádzajúce rokovania s Kyjevom ako pokračovanie tých, ktoré sa uskutočnili v roku 2022 v prvých týždňoch ruskej invázie na Ukrajinu. Ruský vyjednávač trvá na tom, že ním vedená delegácia má potrebné právomoci na vyjednávanie s ukrajinskou stranou a jej cieľom bude „hľadať možné riešenia“ toho, čo Moskva označuje za základné príčiny konfliktu.

Nemenovaný zdroj agentúry TASS povedal, že ruský tím sa po Medinského tlačovej konferencii presunul na určené miesto rokovaní, kde bude čakať na ukrajinskú stranu.

Erdogan podľa svojej kancelárie Zelenskému na schôdzke povedal, že Turecko je pripravené hostiť rokovania medzi ním a Putinom, kedykoľvek na to budú lídri pripravení. Erdogan si podľa slov Zelenského myslí, že vojna na Ukrajine sa musí s ohľadom na súčasnú situáciu skončiť priamymi rokovaniami medzi Moskvou a Kyjevom.

Rusko tvrdí, že Kyjev by mohol prestávku v bojoch využiť na povolanie ďalších vojakov a získanie ďalších západných zbraní, píše Reuters. (TASR)

Obranný plán na roky 2021 – 2025 platí od 12. novembra 2020 a jeho cieľom bolo určiť smerovanie obrany Ruskej federácie v kontexte aktuálnych bezpečnostných výziev a geopolitickej situácie. Vo zverejnenom dokumente Putin nariaďuje zmeniť termíny v pôvodnom texte tak, aby sa jeho platnosť predĺžila až do roku 2027.

Prvý obranný plán v histórii Ruska bol schválený v januári 2013. Definuje potenciálne riziká a hrozby pre bezpečnosť štátu, ako aj koordinované opatrenia v základných oblastiach, ako sú rozvoj ozbrojených síl, realizácia zbrojných programov, mobilizačná príprava a územná obrana.

Obranný plán Ruskej federácie na roky 2021 – 2025 je strategický dokument, ktorý určuje hlavné smerovanie ruskej obrany a bezpečnostnej politiky v danom období. Podrobnosti dokumentu sú verejnosti neprístupné.

Analytici naznačujú, že tento obranný plán definuje priority v oblastiach, ako je modernizácia armády, jadrové odstrašovanie a pripravenosť na konfliktné scenáre zahŕňajúce NATO alebo susedné štáty. Súčasný geopolitický kontext – vrátane ruskej vojny proti Ukrajine – naznačuje, že dokument bol pravdepodobne upravený tak, aby zahŕňal dlhodobé ciele týkajúce sa kontroly nad okupovanými ukrajinskými územiami. (TASR)

Ukrajinský Krymský polostrov v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia Ruska a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nezákonné. Erdogan aj v minulosti vyhlásil, že Rusko by malo Ukrajine Krym vrátiť.

Skutočnosť, že Turecko uznáva Krym za súčasť Ukrajiny, označil Zelenskyj za veľmi dôležitý signál a znak politickej podpory.

Moskva podľa Sky News chce, aby sa Kyjev v rámci mierovej dohody Krymu oficiálne vzdal. Zelenskyj túto požiadavku niekoľkokrát odmietol s tvrdením, že formálne odovzdanie tohto územia Rusku bolo pre Ukrajinu vždy červenou čiarou a taktiež je v rozpore s ukrajinskou ústavou.

Rokovanie za zatvorenými dverami s Erdoganom trvalo podľa agentúry Anadolu takmer tri hodiny. Zúčastnil sa na ňom aj turecký minister obrany Yasar Güler, Erdoganov hlavný poradca pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Akif Cagatay Kilic či šéf spravodajskej služby Ibrahim Kalin. (TASR)

Podľa vyhlásenia tohto rezortu sa stretli šéfovia rezortov diplomacie Poľska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, teda Radoslaw Sikorski, Johann Wadephul, Jean-Noël Barrot

a Andrij Sybiha na okraj neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Antalyi. Na stretnutí hovorili aj o aktuálnych snahách zameraných na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou.

Formát nazvaný Weimarský trojuholník združuje Poľsko, Nemecko a Francúzsko, zatiaľ čo Weimar+ je rozšírený o ďalšie veľké európske štáty, pripomína PAP. (TASR)

Potvrdil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Povedal, že on osobne by v Istanbule nemal čo robiť a že ukrajinská strana teraz čaká na informácie od Turecka a Spojených štátov o začiatku rokovaní.

O zložení delegácie sa rozhoduje v týchto chvíľach, povedal pre agentúru AFP vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej vlády.

Samotný Zelenskyj, ktorý dve a pol hodiny rokoval v Ankare s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdogan, do Istanbulu podľa tohto zdroja nepôjde.

„Neverím, že k niečomu dôjde, kým sa my dvaja nestretneme - či sa vám to páči alebo nie,“ povedal Trump novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One na ceste z Kataru do Spojených arabských emirátov.

V Istanbule by sa vo štvrtok mali začať priame rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou. Pôjde o prvé priame stretnutie znepriatelených strán od marca 2022. Ich uskutočnenie minulú nedeľu navrhol ruský prezident Vladimir Putin. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj ho následne vyzval na osobné stretnutie v Turecku. Ruský líder však účasť na rokovaniach odmietol.

Napriek plánovanému programu v Katare a SAE Trump do poslednej chvíle nevylučoval, že by do Turecka mohol vo štvrtok vycestovať. Cestu Biely dom definitívne vylúčil až v noci na štvrtok krátko po tom, čo Kremeľ oficiálne oznámil, že ruskú delegáciu nepovedie Putin, ale vyjednávač Vladimir Medinskij.

Trump však nevylúčil, že by mohol zajtra poletieť do Turecka v prípade, že na štvrtkovom rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v Istanbule dôjde k pokroku. (TASR)