Starmer obvinil Putina z odkladania prímeria; Healey apeloval na zvýšenie tlaku

Vyhlásil tiež, že Spojené štáty sa „postarajú“ o situáciu v Pásme Gazy, kde Izrael už viac ako dva mesiace blokuje dodávky humanitárnej pomoci.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Hneď, ako to budeme môcť zariadiť, skutočne by som odtiaľto odišiel a išiel (na rokovanie),“ odpovedal Trump na otázku, či sa chce s Putinom stretnúť.

Trump ešte vo štvrtok vyhlásil, že riešenie vojny na Ukrajine si vyžaduje rozhovory medzi ním a Putinom. Novinárom v piatok tiež povedal, že USA vyriešia kritickú situáciu v Pásme Gazy, kde viac ako dva milióny Palestínčanov trpia pre izraelskú blokádu dodávok pomoci.

„Pozeráme sa na Pásmo Gazy. A postaráme sa o to. Veľa ľudí hladuje,“ uviedol Trump.

Izrael popiera, že by v palestínskej enkláve bola humanitárna kríza. Organizácia Spojených národov a ďalšie humanitárne skupiny však dlhodobo varujú, že v regióne nie je dostatok potravín či liekov. (TASR)

Stanovil, že Rusi nemôžu získať české občianstvo, ak nepredložia doklad o strate občianstva ruského. Návrh na vstúpenie vlády do konania prerokuje kabinet v stredu, vyplýva z predkladacej správy.

Sporné ustanovenie nebolo súčasťou pôvodného vládneho návrhu zákona. Dostalo sa do neho na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predložil parlamentný výbor pre bezpečnosť. Sedemnástka senátorov pri ÚS kritizuje, že opatrenie paušálne diskriminuje všetkých Rusov bez ohľadu na ich postoje alebo lojalitu k tamojšiemu režimu, ktorý v roku 2022 začal vojnu proti Ukrajine.

Nová právna úprava podľa kritikov z rôznych senátnych klubov porušuje jednak princíp rovnosti, jednak Európsky dohovor o štátnom občianstve.

Zástancovia ustanovení argumentujú ochranou bezpečnostných a zahraničnopolitických záujmov Česka v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine. Výnimku z nastaveného pravidla majú azylanti, ďalej ľudia, u ktorých sa o udelení občianstva uvažuje kvôli významnému prínosu pre Česko, a potomkovia českých otcov. (ČTK)

Uviedol to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnej sieti Telegram. Informuje o tom agentúra AFP.

„Ukrajina je pripravená na mier a dlhodobé a bezpodmienečné prímerie. Ukrajinská delegácia je dnes v Istanbule, aby dosiahla bezpodmienečné prímerie - to je naša priorita,“ uviedol Jermak.

„Putinova taktika dvojznačnosti a odďaľovania, pričom pokračuje v zabíjaní a krviprelievaní na Ukrajine, je neúnosná,“ povedal Starmer pred piatkovým summitom Európskeho politického spoločenstva.

„Musí sa dohodnúť úplné a bezpodmienečné prímerie a ak Rusko nie je ochotné sadnúť si k rokovaciemu stolu, Putin za to musí zaplatiť,“ povedal Starmer.

Britský premiér Keir Starmer (vpravo) a albánsky premiér Edi Rama pred samitom v Tirane. (zdroj: TASR/AP)

Londýn uviedol, že ruská energia sa pravdepodobne stane „ústredným cieľom rozsiahlych sankčných opatrení v nasledujúcich týždňoch, ak Rusko nedohodne prímerie“.

Európske politické spoločenstvo, ktoré združuje členov Európskej únie a 20 ďalších krajín, vzniklo z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v roku 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. (SITA)

Uviedli to agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na zdroj z tureckého ministerstva zahraničia. Neskôr počas dňa sa očakáva rokovanie medzi predstaviteľmi Ukrajiny, Ruska a Turecka.

Stanice BBC a server RBK-Ukrajina medzitým informovali o rannej istanbulskej schôdzke ukrajinských zástupcov s predstaviteľmi Francúzska, Nemecka, Británie a USA.

Tohto rokovania sa podľa zdroja RBK-Ukrajina zúčastnil šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, minister zahraničia Andrij Sybiha a minister obrany Rustem Umerov, ktorí rokovali s poradcami pre národnú bezpečnosť z Francúzska, Nemecka, Británie a tiež so zvláštnym vyslancom Spojených štátov Keithom Kelloggom. Výstupy zo stretnutia nie sú podľa dostupných informácií k dispozícii.

Následne Reuters a AFP informovali o začiatku rokovania ukrajinskej, americkej a tureckej delegácie v istanbulskom paláci Dolmabahçe. Súčasťou týchto diplomatických tímov sú ministri zahraničia všetkých troch krajín a ďalší vysokí predstavitelia, píše Reuters. Podľa AFP sa tohto rokovania zúčastňuje aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio, ktorý do Istanbulu priletel dnes ráno.

Neskôr sa v paláci Dolmabahçe očakávajú prvé priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Aj toto stretnutie má byť trojstranné, a to s účasťou Turecka, ktoré dnešné hovory sprostredkúva.

Podľa agentúry AFP by Američania mali rokovať s Rusmi, ale oddelene. Podľa stanice BBC sa s ruskou delegáciou stretne predstaviteľ ministerstva zahraničia Michael Anton. (ČTK)

Obe krajiny v piatok poobede povedú prvé priame rokovania za uplynulé vyše tri roky. Informuje o tom agentúra AFP.

„Podporujeme všetky snahy venované mieru... Dúfame, že zainteresované strany budú pokračovať v dialógu a rokovaniach, aby dosiahli spravodlivú, trvalú a záväznú mierovú dohodu, ktorá bude prijateľná pre všetky strany,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí na tlačovej konferencii.

Rokovania medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v tureckom Istanbule by sa mali začať v piatok o 12.30 hod. miestneho času (11.30 hod. SELČ). (TASR)

Novinárom to potvrdil jeho hovorca Serhij Nikiforov.

V Tirane sa dnes stretnú zástupcovia 47 krajín, aby prerokovali okrem iného bezpečnosť kontinentu a odolnosť demokracie. Neformálna platforma si dala za cieľ podporovať politický dialóg v Európe, a tak prispievať k jej stabilite, bezpečnosti a prosperite.

Vo štvrtok Zelenskyj navštívil Ankaru, kde sa stretol so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom. Stretnutie oboch lídrov bolo neverejné.

Rokovania a pracovná večera za účasti delegácií v prezidentskom komplexe trvali podľa ukrajinského serveru RBK- Ukrajina takmer tri hodiny. Erdogan sa dnešného samitu v Albánsku podľa predchádzajúcich informácií má tiež zúčastniť.

Samit v Tirane spoluorganizuje predseda Európskej rady António Costa spolu s albánskym premiérom Edim Ramom. Akcia bude tiež miestom, kde sa lídri môžu stretnúť na bilaterálnych rokovaniach alebo v malých skupinách, aby hovorili o hlavných bezpečnostných otázkach.

Na otváracom samite EPC v Prahe v roku 2022 spolu viedli napríklad predstavitelia Azerbajdžanu a Arménska zriedkavé rokovania v snahe zmierniť napätie medzi oboma dlhoročnými protivníkmi, pripomína Reuters.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej sa šéf americkej diplomacie nemá zúčastniť piatkových očakávaných rozhovorov medzi zástupcami Moskvy a Kyjeva. Americkí činitelia by však mali dopoludnia rokovať oddelene s Ukrajincami aj Rusmi, píše agentúra.

Piatkové rokovanie sprostredkuje Turecko a podľa zdroja tlačových agentúr z tamojšieho ministerstva zahraničia by sa mali odohrať dve trojstranné rokovania. Najprv by sa mali zísť zástupcovia Turecka, Spojených štátov a Ukrajiny a neskôr predstavitelia Turecka, Ukrajiny a Ruska.

Zatiaľ nie sú informácie o tom, či sa v piatok v Istanbule uskutočnia štvorstranné rokovania medzi Ruskom, Spojenými štátmi, Ukrajinou a Tureckom, napísala ruská agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na svoj zdroj. Podľa AFP by sa Američania mali stretnúť s Rusmi oddelene. (ČTK)