Blanár: Vojna na Ukrajine sa nemala nikdy začať, podporujeme mierové rokovania

Povedal to v rozhovore poľský chargé d’affaires na Ukrajine Piotr Łukasiewicz.

Chystaný balík vojenskej pomoci podľa Łukasiewicza zahŕňa muníciu, náhradné dielce a ďalšie položky, ktoré slúžia vojakom. V tom istom rozhovore uviedol, že úplne možný je transfer sovietskych stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu a s tým súvisiace rokovania prebiehajú.

Od roku 2022 do záveru vlaňajška Poľsko Ukrajine celkovo dodalo 318 tankov, 536 bojových vozidiel rôznych typov, 136 delostreleckých systémov rôznych kalibrov, desať lietadiel a desať bojových vrtuľníkov. Hodnota tejto pomoci je približne 4,5 miliardy eur. (SITA, Ukrajinská pravda)

Moskva sa tak vyjadrila po tom, ako americký prezident povedal, že nič sa nevyrieši, kým sa obaja lídri nestretnú. „Kontakty medzi Putinom a Trumpom sú v kontexte ukrajinského urovnania mimoriadne dôležité,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte konštatoval, že ruský vodca urobil „veľkú chybu“, keď na rokovania s Ukrajincami do Istanbulu poslal delegáciu na nižšej úrovni. „Veľmi dobre vie, že lopta je na jeho strane ihriska, že má problém, že urobil veľkú chybu vyslaním tejto delegácie na nižšej úrovni,“ povedal Rutte novinárom.

Očakávania týkajúce sa rozhovorov, ktoré pôvodne navrhol Putin, klesli, keďže ruský vodca odmietol výzvu Zelenského, aby stretnutie v Turecku bolo na prezidentskej úrovni. (SITA)

Ruskú delegáciu vedie poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij a delegáciu Ukrajiny minister obrany Rustem Umerov.

Rokujú za prítomnosti Turecka, ktoré zastupuje minister zahraničných vecí Hakan Fidan.

Ide o prvé priame rokovanie medzi znepriateleným stranami od marca 2022.

Podľa stanice BBC si ruskí a ukrajinskí predstavitelia, ktorí sedia oproti sebe, pred rokovaním nepodali ruky.

Na úvod mal príhovor šéf tureckej diplomacie. Uviedol, že je veľmi dôležité, aby sa prímerie na Ukrajine dohodlo „čo najskôr“. Vyzdvihol tiež, že obe strany konfliktu sú pripravené na priame rokovania.

Rozhovory sa mali začať už vo štvrtok. K stretnutiu delegácií nakoniec nedošlo a po rokovaniach oboch strán s tureckými predstaviteľmi ich odložili na piatok.

Šéf ruskej delegácie Medinskij bol hlavným ruským vyjednávačom aj počas mierových rokovaní s Ukrajinou pred troma rokmi. Okrem neho je súčasťou ruského tímu námestník ministra zahraničných vecí Michail Galužin, námestník ministra obrany Alexander Fomin, riaditeľ vojenskej rozviedky GRU Igor Kosťukov a niekoľko expertov.

V delegácii Ukrajiny je aj prvý námestník ministra zahraničných vecí Serhij Kyslyca, námestník riaditeľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby Olexandr Poklad a ďalší spravodajskí a vojenskí dôstojníci.

Moskva údajne požaduje dvojstranné rokovania bez prítomnosti zástupcov Turecka alebo USA, uviedol zdroj agentúry Reuters v ukrajinskej delegácii .

"Ide o ďalší znak toho, že ruská strana podkopáva mierové úsilie,“ vyhlásil. „My sme prišli viesť seriózny rozhovor, zatiaľ čo Rusi predkladajú požiadavky, podmienky. To v nás vyvoláva pochybnosti, či ich Putin poslal riešiť problémy, alebo len zdržiavať proces," uviedol zdroj pre Reuters pod podmienkou zachovania anonymity.

Podľa ukrajinského predstaviteľa „existuje len jeden dôvod, prečo sa Rusi obávajú prítomnosti USA v miestnosti - prišli zdržiavať proces, nie riešiť problémy, a chcú to pred USA utajiť.“

Po trojstranných rokovaniach americkej, tureckej a ukrajinskej delegácie sa piatok napoludnie v Istanbule začalo rokovanie medzi zástupcami Ruska a USA. Píše o tom agentúra AFP s odvolaním na nemenovaného amerického predstaviteľa.

Podľa informácií televízie BBC je na tomto stretnutí prítomný zástupca amerického ministerstva zahraničných vecí Michael Anton a šéf ruskej delegácie v Istanbule Vladimir Medinskij a rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa začnú až po tejto schôdzke. (TASR)

Režim Putina podľa nej zatiaľ nepreukázal ochotu na ukončenie vojny proti Ukrajine.

Predsedníčka Európskej komisie zároveň Putina kritizovala za to, že neprišiel do tureckého Istanbulu na priame rokovania s Ukrajinou, zatiaľ čo Zelenskyj bol s šéfom Kremľa pripravený sa stretnúť.

"Pracujeme na novom sankčnom balíku," povedala von der Leyenová. Poznamenala, že bude zahŕňať sankcie okrem iného proti teraz nefunkčným baltským plynovodom Nord Stream 1 a Nord Stream 2, proti takzvanej ruskej tieňovej flotile, cez ktorú Moskva obchádza sankcie, zníženie cenového stropu na ropu a tiež ďalšie postihy ruského finančného sektora.

O možných sankciách proti plynovodu Nord Stream, ktorý vedie z Ruska po dne Baltského mora do Nemecka, na začiatku mesiaca informoval The Wall Street Journal . Uviedol, že Európa by tak zareagovala na ruské snahy o obnovu prevádzky tohto produktovodu. O takejto možnosti hovoril Putin, keď uviedol, že Rusko o tejto téme hovorilo s administratívou Trumpa. (ČTK)

Protivzdušná obrana 73 z nich zostrelila, uviedlo ukrajinské letectvo.

Ďalších 36 strojov, ktoré označuje za imitácie úderných dronov, podľa neho zmizli z radarov bez toho, aby spôsobili škody. O osude zvyšných troch bezpilotných lietadiel sa nezmieňuje. Ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení 65 ukrajinských dronov, najviac nad Čiernym morom a ukrajinským polostrovom Krym, ktorý Moskva v roku 2014 anektovala.

Ruská protivzdušná obrana podľa ministerstva obrany v Moskve zachytila a zničila 43 ukrajinských dronov nad Čiernym morom, 21 nad Krymom a jeden nad Belgorodskou oblasťou. Podrobnosti ruský rezort neuviedol. Moskva zvyčajne neoznamuje celkový rozsah ukrajinských vzdušných útokov a hlási iba zostrelené drony.

Stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe ráno napísala, že regionálne telegramové účty predtým informovali o výbuchoch na Kryme. Informačný kanál Krymskyj veter podľa serveru Meduza písal o explóziách v sklade zbraní a munície na ruskej vojenskej základni pri obci Perevalne.

Ukrajinské letectvo medzitým bez bližších podrobností informovalo o škodách v Odeskej, Žytomyrskej, Černihivskej, Mykolajivskej a Kyjevskej oblasti po ruskom nočnom dronovom nálete.

V Kyjevskej oblasti trosky zostreleného ruského dronu poškodili administratívnu budovu, dom, obchod alebo nefunkčné vzdelávacie zariadenie. Zranenia na mieste podľa regionálnych činiteľov nie sú.

Ruské útoky na Chersonskú oblasť, ktorá sa nachádza blízko frontovej línie, si však podľa Ukrajinskej pravdy vyžiadali život jedného človeka a ďalšieho zranili. Jeden človek zahynul pri rannom ruskom útoku na mesto Kupiansk v Charkovskej oblasti, ďalší štyria ľudia boli zranení, píše ten istý server s odvolaním sa na šéfa správy Charkovskej oblasti.

Škody a zranenia sú podľa tohto portálu po ruských útokoch aj v ďalších ukrajinských regiónoch.

Vyhlásil tiež, že Spojené štáty sa „postarajú“ o situáciu v Pásme Gazy, kde Izrael už viac ako dva mesiace blokuje dodávky humanitárnej pomoci.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Hneď, ako to budeme môcť zariadiť, skutočne by som odtiaľto odišiel a išiel (na rokovanie),“ odpovedal Trump na otázku, či sa chce s Putinom stretnúť.

Trump ešte vo štvrtok vyhlásil, že riešenie vojny na Ukrajine si vyžaduje rozhovory medzi ním a Putinom. Novinárom v piatok tiež povedal, že USA vyriešia kritickú situáciu v Pásme Gazy, kde viac ako dva milióny Palestínčanov trpia pre izraelskú blokádu dodávok pomoci.

„Pozeráme sa na Pásmo Gazy. A postaráme sa o to. Veľa ľudí hladuje,“ uviedol Trump.

Izrael popiera, že by v palestínskej enkláve bola humanitárna kríza. Organizácia Spojených národov a ďalšie humanitárne skupiny však dlhodobo varujú, že v regióne nie je dostatok potravín či liekov. (TASR)

Stanovil, že Rusi nemôžu získať české občianstvo, ak nepredložia doklad o strate občianstva ruského. Návrh na vstúpenie vlády do konania prerokuje kabinet v stredu, vyplýva z predkladacej správy.

Sporné ustanovenie nebolo súčasťou pôvodného vládneho návrhu zákona. Dostalo sa do neho na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predložil parlamentný výbor pre bezpečnosť. Sedemnástka senátorov pri ÚS kritizuje, že opatrenie paušálne diskriminuje všetkých Rusov bez ohľadu na ich postoje alebo lojalitu k tamojšiemu režimu, ktorý v roku 2022 začal vojnu proti Ukrajine.

Nová právna úprava podľa kritikov z rôznych senátnych klubov porušuje jednak princíp rovnosti, jednak Európsky dohovor o štátnom občianstve.

Zástancovia ustanovení argumentujú ochranou bezpečnostných a zahraničnopolitických záujmov Česka v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine. Výnimku z nastaveného pravidla majú azylanti, ďalej ľudia, u ktorých sa o udelení občianstva uvažuje kvôli významnému prínosu pre Česko, a potomkovia českých otcov. (ČTK)