Berlín už plynovod Nord Stream 2 nechce

Informuje o tom agentúra AFP.

„Mali sme reálnu šancu podniknúť dôležité kroky na ukončenie tejto vojny, keby sa Putin nebál prísť do Turecka,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

„Ak sa ukáže, že ruská delegácia je dnes naozaj len teatrálna a nedokáže priniesť žiadne výsledky... je potrebná rázna reakcia vrátane sankcií voči ruskému energetickému sektoru a bankám,“ povedal.

Informuje o tom aj agentúra AFP s odvolaním sa na zdroje z tureckého ministerstva zahraničia.

Prvé priame stretnutie zástupcov bojujúcich krajín od prvých týždňov ruskej invázie v roku 2022 tak trvalo zhruba dve hodiny.

Zdroj agentúry Reuters z ukrajinskej diplomacie povedal, že požiadavky, ktoré na rokovaní oznámili ruskí činitelia, sú odtrhnuté od reality a idú ďaleko za rámec všetkého, o čom išlo už skôr.

Taktiež agentúra AP s odvolaním sa na vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa napísala, že Rusko vznieslo "neprijateľné požiadavky". (ČTK)

Verejnoprávna stanica Suspilne o explóziách hovorila niekoľko minút pred začiatkom rokovaní v Istanbule, uviedla agentúra Reuters.

Ruské úrady následne hovoria o zostrelených ukrajinských dronoch.

Ukrajinské letectvo varovalo pred raketovým útokom v Dnepropetrovskej oblasti niekoľko minút predtým, ako boli výbuchy nahlásené.

Zatiaľ nie sú k dispozícii bližšie informácie o obetiach či zranených. Dnipro leží vyše 100 kilometrov od východnej frontovej línie. (ČTK)

Ukrajinský prezident to povedal v Tirane na samite Európskeho politického spoločenstva. Poznamenal, že ak ruská delegácia s prímerím nebude môcť súhlasiť, bude to znamenať, že Putin o mier nestojí.

"Našou prioritou číslo jeden je plné, bezpodmienečné a ozajstné prímerie. Musí nastať okamžite, aby sa zastavilo zabíjanie a aby položilo pevné základy diplomacii," povedal Zelenskyj.

Ak ruská delegácia, ktorú západné krajiny a tiež generálny tajomník NATO Mark Rutte označujú za diplomatickú misiu nižšej úrovne, nebude môcť s prímerím súhlasiť, potom to podľa Zelenského bude znamenať, že Putin len naďalej podkopáva diplomatické úsilie. (ČTK)

Informovala o tom agentúra AFP.

Pred rokovaniami s Ruskom sa ukrajinskí predstavitelia v Istanbule stretli s Rubiom, osobitným vyslancom USA Keithom Kelloggom a poradcami pre národnú bezpečnosť Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka. Došlo k tomu popri rokovaniach o jadrovej dohode Iránu s USA a o ukončení vojny na Ukrajine, uviedol predstaviteľ Spojených štátov.

„Diskutovali o dôležitosti hľadania mierového ukončenia rusko-ukrajinskej vojny“, a Rubio zopakoval „postoj USA, že zabíjanie sa musí zastaviť,“ uviedla hovorkyňa rezortu diplomacie Tammy Bruceová. Ukrajinský diplomatický zdroj v Istanbule pre AFP povedal, že delegácia chcela diskutovať aj o možnom stretnutí Putina so Zelenským.

Západní lídri kritizovali Putina, že sa na rokovaniach nezúčastnil a na čelo delegácie postavil bývalého ministra kultúry Vladimíra Medinského, ktorý nie je považovaný za kľúčovú postavu v Kremli, pripomína AFP.

Ruské zastúpenie „nebolo na takej úrovni, ako sme dúfali,“ pripustil Rubio, ktorý zľahčoval očakávaný prelom v mierových rokovaniach. (TASR)

Povedal to v rozhovore poľský chargé d’affaires na Ukrajine Piotr Łukasiewicz.

Chystaný balík vojenskej pomoci podľa Łukasiewicza zahŕňa muníciu, náhradné dielce a ďalšie položky, ktoré slúžia vojakom. V tom istom rozhovore uviedol, že úplne možný je transfer sovietskych stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu a s tým súvisiace rokovania prebiehajú.

Od roku 2022 do záveru vlaňajška Poľsko Ukrajine celkovo dodalo 318 tankov, 536 bojových vozidiel rôznych typov, 136 delostreleckých systémov rôznych kalibrov, desať lietadiel a desať bojových vrtuľníkov. Hodnota tejto pomoci je približne 4,5 miliardy eur. (SITA, Ukrajinská pravda)

Moskva sa tak vyjadrila po tom, ako americký prezident povedal, že nič sa nevyrieši, kým sa obaja lídri nestretnú. „Kontakty medzi Putinom a Trumpom sú v kontexte ukrajinského urovnania mimoriadne dôležité,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte konštatoval, že ruský vodca urobil „veľkú chybu“, keď na rokovania s Ukrajincami do Istanbulu poslal delegáciu na nižšej úrovni. „Veľmi dobre vie, že lopta je na jeho strane ihriska, že má problém, že urobil veľkú chybu vyslaním tejto delegácie na nižšej úrovni,“ povedal Rutte novinárom.

Očakávania týkajúce sa rozhovorov, ktoré pôvodne navrhol Putin, klesli, keďže ruský vodca odmietol výzvu Zelenského, aby stretnutie v Turecku bolo na prezidentskej úrovni. (SITA)

Ruskú delegáciu vedie poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij a delegáciu Ukrajiny minister obrany Rustem Umerov.

Rokujú za prítomnosti Turecka, ktoré zastupuje minister zahraničných vecí Hakan Fidan.

Ide o prvé priame rokovanie medzi znepriateleným stranami od marca 2022.

Podľa stanice BBC si ruskí a ukrajinskí predstavitelia, ktorí sedia oproti sebe, pred rokovaním nepodali ruky.

Na úvod mal príhovor šéf tureckej diplomacie. „Dnes existujú dve cesty: Jedna vedie k mieru a druhá spôsobí ešte väčšiu deštrukciu a straty na životoch. Obe strany si vyberú, ktorou cestou sa vydajú," povedal Fidan vyjednávacím tímom.

„Máme príležitosť ukončiť vojnu. Každý deň spôsobuje ďalšie straty na životoch. Kým si táto vojna vyžaduje životy, je nesmierne dôležité, aby k prímeriu došlo čo najskôr,“ uviedol Fidan, podľa ktorého prítomnosť oboch delegácií svedčí o ich pripravenosti ukončiť vojnu. Turecký minister tiež vyzval, aby piatkové rozhovory pripravili pôdu na stretnutie prezidentov oboch krajín.

Rozhovory sa mali začať už vo štvrtok. K stretnutiu delegácií nakoniec nedošlo a po rokovaniach oboch strán s tureckými predstaviteľmi ich odložili na piatok.

Šéf ruskej delegácie Medinskij bol hlavným ruským vyjednávačom aj počas mierových rokovaní s Ukrajinou pred troma rokmi. Okrem neho je súčasťou ruského tímu námestník ministra zahraničných vecí Michail Galužin, námestník ministra obrany Alexander Fomin, riaditeľ vojenskej rozviedky GRU Igor Kosťukov a niekoľko expertov.

V delegácii Ukrajiny je aj prvý námestník ministra zahraničných vecí Serhij Kyslyca, námestník riaditeľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby Olexandr Poklad a ďalší spravodajskí a vojenskí dôstojníci.