Do Istanbulu, kde sa očakávajú rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, priletel Rubio

Ak Rusko odmietne prímerie, mali by nasledovať tvrdé sankcie, napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X.

Jeho vyjadrenie nasledovalo po tom, ako spolu s lídrami štyroch európskych krajín telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Hlavnou témou telefonátu boli dnešné prvé priame rusko-ukrajinské rokovania v Istanbule, uviedol Zelenského hovorca podľa serveru RBK-Ukrajina.

Uviedol to pre agentúru AFP ukrajinský predstaviteľ oboznámený s rokovaniami v Istanbule. 

Zdroj doplnil, že ukrajinské „tímy sú pripravené pracovať, kým bude treba“. Vyjadril poľutovanie nad zložením ruskej delegácie na príliš nízkej úrovni, ktorá podľa neho nebola schopná „urobiť zmysluplné rozhodnutie o ukončení vojny“.

Ruské agentúry TASS a RIA zároveň informujú, že Rusko a Ukrajina si od rokovaní dali prestávku.

Zdroj agentúry Reuters z ukrajinskej delegácie uviedol, že Rusko na rokovaniach predložilo neprijateľné požiadavky. Zdroj vo vyjadrení pre Reuters konštatoval, že požiadavky Ruska sú „odtrhnuté od reality a ďaleko presahujú všetko, o čom sa predtým rokovalo.“

V rámci potenciálnych rokovaní o prímerí boli Ukrajine údajne predložené ultimáta, ktoré zahŕňali stiahnutie sa z častí vlastného územia výmenou za zastavenie bojov. Zdroj to označil za „neprijateľné a neproduktívne podmienky“, čo naznačuje, že Kyjev takýto návrh odmieta ako nelegitímny a v rozpore s princípom územnej celistvosti štátu.

Z ruskej strany zatiaľ neprišla žiadna reakcia, doplnil Reuters.

Podľa Reuters tento vývoj poukazuje na pretrvávajúce rozdiely medzi znepriatelenými stranami a na zložitosť akýchkoľvek mierových rokovaní, ak jedna strana kladie požiadavky, ktoré druhá považuje za neprípustné. (TASR)

Ukrajinský minister obrany Umerov po rokovaní s ruskými predstaviteľmi podľa agentúry Interfax-Ukrajina uviedol, že účastníci stretnutia rokovali o vzájomnej výmene vojnových zajatcov vo formáte 1000 za 1000 ľudí.

Podľa agentúry Reuters sa na výmene dohodli. Ukrajinská delegácia podľa ministrovho vyjadrenia s Rusmi diskutovala aj o kontaktoch medzi prezidentmi oboch krajín Zelenským a Putinom a o možnosti prímeria, píše Reuters.

To, že by Rusko a Putin mali niesť zodpovednosť za prípadný nezdar rokovaní a čeliť ďalšiemu tlaku, dnes vyhlásili Macron aj Starmer.

Merz zase Zelenského v Tirane ubezpečil, že Nemecko bude Ukrajine ďalej poskytovať finančnú, hospodársku, politickú aj zbrojnú pomoc.

S odvolaním sa na koordinačný štáb pre vojnových zajatcov to napísal ukrajinský server Ukrinform. 

Telá ukrajinských vojakov sa vrátili z Kurachovskej, Pokrovskej, Bachmutskej, Vuhledarskej, Luhanskej, Záporožskej, Sumskej a Charkovskej oblasti aj z ruských márníc. Na repatriácii sa podieľala napríklad ukrajinská tajná služba SBU, ministerstvo vnútra alebo ozbrojené sily. Vládny koordinačný štáb za pomoc poďakoval aj Medzinárodnému výboru Červeného kríža.

"Zvláštne poďakovanie patrí príslušníkom ukrajinských ozbrojených síl, ktorí padlých prevážajú a organizujú ich odovzdanie úradom. Vojakov najskôr identifikujú pracovníci orgánov činných v trestnom konaní a odborné inštitúcie ministerstva vnútra, "dodal štáb.

Rovnaký počet, 909 padlých, Ukrajina získala aj v marci a apríli. Rusku vtedy vydala telá 43, respektíve 41 mŕtvych.

Zelenskyj vo februárovom rozhovore so stanicou NBC News povedal, že od začiatku invázie, ktorú Rusko začalo vo februári 2022, zomrelo vyše 46-tisíc ukrajinských vojakov. Takmer 380-tisíc ďalších bolo zranených a tisíce sa nezvestných alebo sú v zajatí, napísal ukrajinský server The Kyiv Independent. 

Rusko naproti tomu podľa údajov k dnešku podľa ukrajinského generálneho štábu stratilo približne 971 690 vojakov, dodal web. (ČTK)

Informuje o tom agentúra AFP.

„Mali sme reálnu šancu podniknúť dôležité kroky na ukončenie tejto vojny, keby sa Putin nebál prísť do Turecka,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

„Ak sa ukáže, že ruská delegácia je dnes naozaj len teatrálna a nedokáže priniesť žiadne výsledky... je potrebná rázna reakcia vrátane sankcií voči ruskému energetickému sektoru a bankám,“ povedal.

Informuje o tom aj agentúra AFP s odvolaním sa na zdroje z tureckého ministerstva zahraničia.

Prvé priame stretnutie zástupcov bojujúcich krajín od prvých týždňov ruskej invázie v roku 2022 tak trvalo zhruba dve hodiny.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na svoj zdroj v ukrajinskej delegácii uviedla, že Rusko na rokovaniach predložilo pre Ukrajinu neprijateľné požiadavky - okrem iného aby sa Ukrajina vzdala územia, ktoré je stále pod kontrolou Kyjeva, a zastavila paľbu.

Podľa citovaného zdroja sú podmienky predložené Ruskom nereálne a ďaleko presahujú všetky predtým prediskutované požiadavky.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na zdroj v ukrajinskej delegácii napísala, že členovia ruskej a ukrajinskej delegácie komunikovali prostredníctvom tlmočníkov.

Polovica ukrajinskej delegácie mala na sebe poľné vojenské oblečenie a sedela pri stole priamo oproti svojim ruským kolegom v oblekoch, doplnil Reuters.

Verejnoprávna stanica Suspilne o explóziách hovorila niekoľko minút pred začiatkom rokovaní v Istanbule, uviedla agentúra Reuters.

Ruské úrady následne hovoria o zostrelených ukrajinských dronoch.

Ukrajinské letectvo varovalo pred raketovým útokom v Dnepropetrovskej oblasti niekoľko minút predtým, ako boli výbuchy nahlásené.

Zatiaľ nie sú k dispozícii bližšie informácie o obetiach či zranených. Dnipro leží vyše 100 kilometrov od východnej frontovej línie. (ČTK)