Rakušan chce, aby sa vláda pri Ústavnom súde postavila proti zrušeniu časti lex Ukrajina

"Práve sme sa stretli s prezidentom Zelenským a potom sme telefonovali prezidentovi Trumpovi, aby sme prerokovali vývoj dnešných rokovaní. Ruská pozícia je jasne neprijateľná," povedal Starmer.

Poznamenal, že európski lídri teraz svoje odpovede na ruskú pozíciu koordinujú a budú tak robiť aj v budúcnosti.

Merz výsledok rokovaní z Istanbulu označil za rozčarovanie, zodpovednosť za to podľa neho nesie Moskva.

"Diplomatické úsilie, ktoré sme doteraz vyvinuli, žiaľ stroskotalo na chýbajúcej ruskej pripravenosti urobiť prvé kroky správnym smerom," povedal Merz.

Rusko podľa kancelára malo tento týždeň vhodnú príležitosť, aby s Ukrajincami viedlo rokovania o prímerí. "Sme veľmi sklamaní, že sa to nestalo," dodal. (ČTK)

Uviedli to ruskí prokurátori vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti, ktorej veľkú časť Rusko okupuje.

Súd tridsaťtriročného Oscara Jenkinsa uznal vinným z účasti v ozbrojenom konflikte v úlohe žoldniera, stojí vo vyhlásení prokuratúry. V rozsudku súd uviedol, že Austrálčan sa zapojil do vojenských operácií proti ruským jednotkám medzi marcom a decembrom 2024.

Jenkins bol pôvodne učiteľom z Melbourne bez vojenských skúseností. V decembri bolo na sociálnych sieťach zverejnené video, na ktorom Austrálčana oblečeného vo vojenskej uniforme a so zviazanými rukami vypočúva a bije ruský vyšetrovateľ.

Austrálske úrady si v januári predvolali ruského veľvyslanca Alexeja Pavlovského kvôli správam, že Jenkins bol po zajatí ruskou armádou zabitý. Tieto informácie sa nakoniec ukázali ako nepravdivé.

Austrálska vojenská účasť na Ukrajine zahŕňa výcvikové misie, žiadne austrálske bojové jednotky sa ale do vojny nezapojili. Na Ukrajine už padlo najmenej sedem Austrálčanov, zatiaľ žiadny ale nezomrel v ruskom zajatí. (ČTK)

Píše to agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie tureckej diplomacie.

Obe krajiny si podľa Ankary tiež vymenia písomné dokumenty so svojimi podmienkami na dosiahnutie prímeria. Vo všeobecnej rovine sa tiež dohodli na ďalšom rokovaní.

Počas šiesteho samitu Európskeho politického spoločenstva v Tirane Merz vyzval na európsku jednotu s cieľom dosiahnuť mier na Ukrajine.

„Skutočnosť, že sa dnes stretávajú - prvýkrát po tri a pol roku - je veľmi malý, ale pozitívny signál,“ povedal nemecký kancelár na stretnutí v albánskej Tirane. 

„Veľmi dúfam v európsku súdržnosť. Dúfam, že presvedčíme aj Američanov, aby spolu s Európanmi pracovali na hľadaní riešení, ktoré ukončia túto vojnu,“ vyhlásil Merz ešte pred začiatkom summitu EPC, ktorého vznik inicioval v roku 2022 francúzsky prezident Macron. (TASR)

To je výpadok, ktorý iné trhy nebudú schopné nahradiť. Informovala o tom agentúra Reuters.

Po invázii Ruska na Ukrajinu Európska únia pozastavila clá a dovozné kvóty na ukrajinské poľnohospodárske produkty. Platnosť týchto obchodných preferencií sa však 5. júna končí.

Hetmantsev na sociálnej sieti Telegram uviedol, že zrušenie obchodných preferencií najviac poškodí producentov kukurice, cukru, medu a hydiny. „Podľa odhadov expertov nové obchodné podmienky by nás mohli stáť ročne 3,5 miliardy eur,“ dodal. Zdroje týchto odhadov však neuviedol.

„To je obrovský výpadok. V tomto roku dosahuje hodnota exportu všetkých tovarov v priemere 2,9 miliardy eur mesačne. Je prakticky nemožné kompenzovať takéto straty v poľnohospodárskom sektore exportom na iné trhy,“ uviedol Hetmantsev.

Napriek úsiliu Kyjeva presadiť predĺženie preferenčného obchodu Európska komisia takýto krok urobiť neplánuje. Zvýhodnený vývoz ukrajinských produktov na trh EÚ totiž viedol k početným protestom európskych farmárov. (TASR)

Ruskí predstavitelia sú s výsledkami priameho rokovania so zástupcami Ukrajiny v Istanbule spokojní. Uviedol to podľa agentúry Reuters šéf ruskej delegácie Vladimir Medinskij.

Medinskij tiež povedal, že Ukrajina požadovala, aby sa uskutočnila schôdzka medzi prezidentmi oboch krajín Putinom a Zelenským.

Potvrdil tiež, že sa obe strany dohodli na výmene 1000 zajatcov na každej strane. (ČTK)

Ak Rusko odmietne prímerie, mali by nasledovať tvrdé sankcie, napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X.

Jeho vyjadrenie nasledovalo po tom, ako spolu s lídrami štyroch európskych krajín telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Hlavnou témou telefonátu boli dnešné prvé priame rusko-ukrajinské rokovania v Istanbule, uviedol Zelenského hovorca podľa serveru RBK-Ukrajina.

Uviedol to pre agentúru AFP ukrajinský predstaviteľ oboznámený s rokovaniami v Istanbule. 

Zdroj doplnil, že ukrajinské „tímy sú pripravené pracovať, kým bude treba“. Vyjadril poľutovanie nad zložením ruskej delegácie na príliš nízkej úrovni, ktorá podľa neho nebola schopná „urobiť zmysluplné rozhodnutie o ukončení vojny“.

Ruské agentúry TASS a RIA zároveň informujú, že Rusko a Ukrajina si od rokovaní dali prestávku.

Zdroj agentúry Reuters z ukrajinskej delegácie uviedol, že Rusko na rokovaniach predložilo neprijateľné požiadavky. Zdroj vo vyjadrení pre Reuters konštatoval, že požiadavky Ruska sú „odtrhnuté od reality a ďaleko presahujú všetko, o čom sa predtým rokovalo.“

V rámci potenciálnych rokovaní o prímerí boli Ukrajine údajne predložené ultimáta, ktoré zahŕňali stiahnutie sa z častí vlastného územia výmenou za zastavenie bojov. Zdroj to označil za „neprijateľné a neproduktívne podmienky“, čo naznačuje, že Kyjev takýto návrh odmieta ako nelegitímny a v rozpore s princípom územnej celistvosti štátu.

Z ruskej strany zatiaľ neprišla žiadna reakcia, doplnil Reuters.

Podľa Reuters tento vývoj poukazuje na pretrvávajúce rozdiely medzi znepriatelenými stranami a na zložitosť akýchkoľvek mierových rokovaní, ak jedna strana kladie požiadavky, ktoré druhá považuje za neprípustné. (TASR)