Ak rokovania v Istanbule neprinesú prielom, budú podľa Zelenského potrebné rázne kroky

Podľa kardinála Pietra Parolina pápež Lev XIV. v prípade potreby poskytne Vatikán ako miesto na takého rozhovory.

„Je to všetko tragické, pretože sme dúfali, že sa začne proces, možno pomalý, ale vedúci k mierovému riešeniu konfliktu. Namiesto toho sme späť na začiatku,“ povedal v piatok Parolin.

Situáciu opísal ako veľmi náročnú a dramatickú. Ak to bude potrebné, pápež „poskytne Vatikán, Svätú stolicu, na priame stretnutie medzi oboma stranami,“ dodal vatikánsky štátny tajomník.

Pápež sa vo štvrtok vo Vatikáne stretol s hlavou ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi arcibiskupom Sviatoslavom Ševčukom. Išlo o jednu z prvých audiencií nového rímskeho pontifika. Ševčuk pápeža pozval na návštevu Ukrajiny a odovzdal mu zoznam ukrajinských zajatcov zadržiavaných Ruskom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok telefonoval s Levom XIV. a pozval ho na návštevu Ukrajiny. Parolin vo štvrtok povedal, že je „predčasné“ uvažovať o možnej pápežskej návšteve Kyjeva. (TASR)

V stĺpčeku pre denník Detroit Free Press Brinková, ktorá pred vyslaním na Ukrajinu pôsobila tri roky ako veľvyslankyňa USA na Slovensku, ozrejmila, že sa nemôže „prizerať tomu, ako je nejaká krajina napadnutá, demokracia bombardovaná a deti beztrestne zabíjané.“

Vo svojom texte Brinková vyjadrila presvedčenie, že „jediný spôsob, ako zabezpečiť záujmy USA, je postaviť sa na stranu demokracií a proti autokratom“.

„Mier za každú cenu nie je mier – je to ústupok (agresorovi), čo vedie k novým vojnám a utrpeniu,“ napísala podľa webu britskej stanice BBC.

Brinková nastúpila na veľvyslanecký post v Kyjeve v máji 2022 – tri mesiace po tom, ako Rusko podniklo inváziu na územie Ukrajiny. Západ vzápätí začal Ukrajinu masívne podporovať – vojensky aj v podobe humanitárnej pomoci vrátane prijatia vojnových utečencov.

V apríli tohto roku ministerstvo zahraničných vecí USA oznámilo, že Brinkovú, ktorú ako veľvyslankyňu USA na Ukrajinu vyslal demokratický exprezident Joe Biden, z Kyjeva sťahuje.

Brinková vo svojom texte napísala, že ako diplomatka pôsobila za piatich prezidentov – demokratov aj republikánov –, a že vždy rešpektovala prezidentovo právo určovať zahraničnú politiku USA – „s náležitou kontrolou zo strany amerického Kongresu“.

Vo svojom článku však Brinková konštatovala, že Trumpova administratíva od začiatku svojho pôsobenia vyvíjala tlak na obeť – Ukrajinu, a nie na agresora, ktorým bolo Rusko.

To bol podľa Brinkovej aj dôvod, pre ktorý už nemohla vykonávať politiku administratívy USA a považovala za svoju povinnosť odstúpiť. Urobila tak „po takmer troch desaťročiach služby“ Spojených štátom.

Zdroj podľa britskej spravodajskej stanice Sky News tvrdí, že Rusi neboli pripravení hovoriť o technických detailoch prímeria na Ukrajine a čakali na schválenie zo strany svojich nadriadených.

Agentúra Reuters ešte pred informáciou britskej stanice s odvolaním sa na svoj zdroj uviedla, že Rusko na rokovaniach predložilo neprijateľné požiadavky.

Zdroj vo vyjadrení pre Reuters konštatoval, že požiadavky Ruska sú „odtrhnuté od reality a ďaleko presahujú všetko, o čom sa predtým rokovalo.“ (TASR)

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý bol vedúcim ukrajinskej delegácie na priamych rokovaniach s Ruskom v Istanbule, uviedol, že prioritou jeho tímu „boli ľudia“, preto sa strany dohodli na výmene po 1000 zajatcoch. O dohodnutej výmene už predtým informoval aj ruský hlavný vyjednávač Vladimir Medinskij.

„Druhým cieľom bolo prediskutovať prímerie,“ vyhlásil Umerov. Obe strany podľa neho budú pracovať na podrobných návrhoch. Ďalším krokom by malo byť stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny, tvrdí.

„Opäť by sme radi zopakovali, že Ukrajina chce mier. Ukrajina sa sústredí na ľudí a sme schopní a pripravení pokračovať v boji,“ pokračoval ukrajinský minister. „Ale v konečnom dôsledku potrebujeme túto vojnu ukončiť,“ dodal.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj zopakoval, že ruská delegácia „vyslovila viaceré veci, ktoré považujeme za neprijateľné“.

„Máme dlhoročné skúsenosti so všetkými typmi rokovaní s Rusmi. Verte mi, od roku 2014 prebehlo mnoho kôl,“ povedal, pričom podľa Sky News odkazoval na rokovania medzi Kyjevom a Moskvou z roku 2014 po tom, čo Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

„Povedal by som, že ukrajinská delegácia vie, ako si poradiť so všetkým, čo môže byť z tej strany vyslovené,“ vyhlásil hovorca rezortu diplomacie.

Ukrajinská delegácia mala podľa slov Tychého jasnú agendu dosiahnuť počas rozhovorov prímerie. „Je to logické, pretože ak chcete viesť vážne rokovania, zbrane musia mlčať,“ konštatoval. (TASR)

Európski predstavitelia uvažujú týmto smerom po tom, čo Putin naďalej odmieta 30-dňové prímerie vo vojne proti Ukrajine.

Lídri EÚ a Británie preto hľadajú spôsoby, ako uštedriť ruskej ekonomike ničivú ranu, ktorá by prekonala akékoľvek predchádzajúce kolo sankcií. Diskutované opatrenia pritom vychádzajú z myšlienky amerického republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý navrhol uvaliť 500-percentné clo na ruský export. Medzi možné opatrenia patrí tiež úplný zákaz obchodu s Ruskom.

EÚ v stredu schválila už 17. balík sankcií voči Rusku. Schválila tiež dodatočné sankcie voči Rusku za porušovanie ľudských práv, hybridné intervencie po celom svete a šírenie chemických zbraní.

Samotný Biely dom pripravil niekoľko možností ekonomického tlaku na Rusko. Trump opakovane pohrozil Kremľu novými sankciami, ak nenastane prímerie na Ukrajine

Nemecký kancelár Friedrich Merz predtým vyhlásil, že Európska únia je pripravená zaviesť voči Rusku oveľa prísnejšie sankcie, ak tento týždeň nenastane ozajstný pokrok v snahách o ukončenie vojny na Ukrajine. (SITA, Politico)

"Práve sme sa stretli s prezidentom Zelenským a potom sme telefonovali prezidentovi Trumpovi, aby sme prerokovali vývoj dnešných rokovaní. Ruská pozícia je jasne neprijateľná," povedal Starmer.

Poznamenal, že európski lídri teraz svoje odpovede na ruskú pozíciu koordinujú a budú tak robiť aj v budúcnosti.

Merz výsledok rokovaní z Istanbulu označil za rozčarovanie, zodpovednosť za to podľa neho nesie Moskva.

"Diplomatické úsilie, ktoré sme doteraz vyvinuli, žiaľ stroskotalo na chýbajúcej ruskej pripravenosti urobiť prvé kroky správnym smerom," povedal Merz.

Rusko podľa kancelára malo tento týždeň vhodnú príležitosť, aby s Ukrajincami viedlo rokovania o prímerí. "Sme veľmi sklamaní, že sa to nestalo," dodal. (ČTK)

Uviedli to ruskí prokurátori vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti, ktorej veľkú časť Rusko okupuje.

Súd tridsaťtriročného Oscara Jenkinsa uznal vinným z účasti v ozbrojenom konflikte v úlohe žoldniera, stojí vo vyhlásení prokuratúry. V rozsudku súd uviedol, že Austrálčan sa zapojil do vojenských operácií proti ruským jednotkám medzi marcom a decembrom 2024.

Jenkins bol pôvodne učiteľom z Melbourne bez vojenských skúseností. V decembri bolo na sociálnych sieťach zverejnené video, na ktorom Austrálčana oblečeného vo vojenskej uniforme a so zviazanými rukami vypočúva a bije ruský vyšetrovateľ.

Austrálske úrady si v januári predvolali ruského veľvyslanca Alexeja Pavlovského kvôli správam, že Jenkins bol po zajatí ruskou armádou zabitý. Tieto informácie sa nakoniec ukázali ako nepravdivé.

Austrálska vojenská účasť na Ukrajine zahŕňa výcvikové misie, žiadne austrálske bojové jednotky sa ale do vojny nezapojili. Na Ukrajine už padlo najmenej sedem Austrálčanov, zatiaľ žiadny ale nezomrel v ruskom zajatí. (ČTK)