Po útoku na minibus v Sumskej oblasti je v nemocnici sedem zranených

Témou bude zastavenie vojny medzi Ukrajinou a Ruskom, napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social.

"V pondelok o 10:00 budem telefonicky hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom," napísal Trump, zrejme s odvolaním sa na čas vo Washingtone, ktorý zodpovedá 16:00 SELČ.

"Predmetom hovoru bude zastavenie 'krviprelievania', ktoré zabíja v priemere viac ako 5000 ruských a ukrajinských vojakov týždenne. A obchod," napísal americký prezident.

Následne chce hovoriť so svojím ukrajinským náprotivkom Zelenským a "rôznymi členmi NATO". "Dúfajme, že to bude produktívny deň, nastane prímerie, a táto veľmi násilná vojna, ktorá sa nikdy nemala stať, sa skončí," dodal šéf Bieleho domu.

Elysejský palác predtým uviedol, že v piatok telefonovali s Trumpom spoločne francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer, poľský predseda vlády Donald Tusk a Zelenskyj.

Európski lídri telefonovali krátko po ukončení priamych rokovaní medzi Ukrajincami a Rusmi v tureckom Istanbule. S Trumpom si zavolali z Tirany, kde sa zúčastnili na samite Európskeho politického spoločenstva (EPC).

Politici európskych krajín označili ruský prístup k rokovaniam za neprijateľný. "Ruská pozícia je jasne neprijateľná," povedal Starmer podľa agentúry Reuters.

Poznamenal, že európski lídri teraz svoje odpovede na ruskú pozíciu koordinujú a budú tak robiť aj v budúcnosti. Merz výsledok rokovaní z Istanbulu označil za rozčarovanie, zodpovednosť za to podľa neho nesie Moskva. (ČTK)

Lavrov podľa svojho rezortu poukázal na „pozitívnu úlohu“ Spojených štátov v tom, že pomohli zabezpečiť obnovenie rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva je pripravená pokračovať v spolupráci s Washingtonom v tejto záležitosti, píše sa v tlačovej správe.

Rubio v telefonáte privítal dohodnutú výmenu vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou, ako aj dohodu oboch strán o prezentovaní svojich názorov na nevyhnutné podmienky prímeria, dodalo ruské ministerstvo. Telefonát sa podľa neho uskutočnil z iniciatívy USA.

„Stretnutie delegácií týchto dvoch krajín v Istanbule je extrémne dôležité pre ukončenie vojny... a dosiahnutie mieru v regióne,“ povedal prezident reportérom na palube lietadla cestou zo summitu Európskeho politického spoločenstva, ktorý sa konal v Albánsku.

Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo sa ruská a ukrajinská delegácia v piatok stretli na prvých priamych rokovaniach od roku 2022.

Napriek tomu, že stretnutie krajín neviedlo k prímeriu, obe strany súhlasili s rozsiahlou výmenou väzňov a rokovali aj o potenciálnom stretnutí medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Aby sa vojna skončila, musia zbrane stíchnuť a diplomacia musí prehovoriť,“ zdôraznil Erdogan. „Túto príležitosť si nesmieme nechať ujsť. Túto vojnu nemôže ukončiť konflikt a zbrane," dodal.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý viedol delegáciu Kyjeva, po rokovaniach povedal, že "ďalším krokom" bude stretnutie Zelenského s Putinom.

"Považujeme to za možné“, no dôjde k tomu až po dosiahnutí určitých výsledkov - dohody medzi obomi stranami, ozrejmil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v sobotu pre novinárov. (TASR)

„Tvárou v tvár cynizmu prezidenta Putina som si istý, že prezident Trump, ktorý si uvedomuje dôveryhodnosť Spojených štátov, zareaguje,“ vyhlásil Macron počas návštevy Albánska.

„Prezidenta zvolil americký ľud. Prišiel s chvályhodnou ambíciou: dosiahnuť mier. A vyhlásil, že zapojí všetkých do vytvárania mieru,“ dodal francúzsky prezident.

„Návrhy na prímerie, ktoré – pripomínam – sú iniciatívou Spojených štátov, neboli dodržané prezidentom Putinom a jeho armádou,“ zdôraznil v sobotu Macron.

„Zostavili sme koalíciu ochotných a potom sme spoločne kontaktovali prezidenta Trumpa so slovami: Pozrite, všetci podporujeme prímerie, všetci sa opätovne zaviažeme stáť za koalíciou ochotných s bezpečnostnými zárukami,“ uzavrel francúzsky prezident. (TASR)

Premiér tieto rokovania medzi Rusko a USA "maximálne" podporuje. Vojnu, ktorú na Ukrajine rozpútala Ruská federácia označil za "vzájomné zabíjanie Slovanov".

Západné krajiny si vraj z nášho východného suseda spravili "obeť", cez ktorú chceli "poškodiť a ponížiť" Rusko. "A to sa nestalo," povedal Fico v Sobotných dialógoch STVR.

Fico tiež skritizoval vojenský postup Izraela voči palestínskym obyvateľom v Pásme Gazy.

„(Nemecko), NATO a EÚ bojujú všetkými silami proti hybridným hrozbám vrátane posilnenia hliadok,“ povedal Wadephul pre noviny Welt am Sonntag. „V regióne Baltského mora nás Rusko ohrozuje všetkých,“ varoval.

Rusko používa tieňovú flotilu na obchádzanie sankcií uvalených na Moskvu za inváziu na Ukrajinu, napríklad pri vývoze ropy. Lode, ktoré sú jej súčasťou, sú často v zlom technickom stave. V uplynulých mesiacoch uskutočnila flotila podľa všetkého viacero sabotáží v Baltskom mori, píše DPA.

„Preseknuté káble, narušenie signálu a podozrivé lode nám robia veľké starosti,“ povedal nemecký minister a tieňovú flotilu označil za „absolútne bezpečnostné riziko“. Podľa jeho slov EÚ uvalí ďalšie sankcie priamo na tieto lode. „Pomáha to aj Ukrajine, keďže tieňová flotila každý deň prepravuje ropu, ktorú Rusko predáva, pričom obchádza sankcie,“ dodal Wadephul.

Ministri zahraničných vecí EÚ v utorok podľa všetkého plánujú formálne prijať 17. balík sankcií proti Rusku. Jeho súčasťou je aj sprísnenie opatrení týkajúcich sa ruskej tieňovej flotily a jej prepravy ropy a ropných produktov.

Podľa lotyšskej ministerky zahraničných vecí Baiby Bražeovej sa cez Baltské more prepravuje prostredníctvom tieňovej flotily približne 84 percent vývozu ruskej ropy. Predstavuje to vyše tretinu príjmov do rozpočtu Ruska. (TASR)

Pred plánovaním nových rokovaní je podľa Peskova potrebné uskutočniť výmenu vojnových zajatcov.

„Považujeme to za možné, ale iba v dôsledku práce a dosiahnutia určitých výsledkov vo forme dohody medzi oboma stranami,“ vyhlásil Peskov deň po priamych rusko-ukrajinských rokovaniach v tureckom Istanbule.

Rusko podľa Peskova pripraví a doručí zoznam podmienok prímeria ukrajinskej strane. „Skutočne, obe strany sa dohodli na výmene zoznamov podmienok prímeria. Táto práca prebieha. Ruská strana zostaví svoj zoznam a odovzdá ho na vzájomnú výmenu,“ uviedol.

Podľa ruskej agentúry TASS Peskov zdôraznil, že konkrétny obsah dokumentu nebude zverejnený, pretože vyjednávací proces zostáva dôverný. „Bolo by predčasné zverejňovať akékoľvek podrobnosti, kým sú rozhovory v procese a prebiehajú za zatvorenými dverami,“ dodal hovorca Kremľa.

Piatkové rusko-ukrajinské priame rokovania v Istanbule trvali necelé dve hodiny. Strany sa počas rokovaní dohodli na výmene po 1000 vojnových zajatcoch. Peskov v sobotu povedal, že predtým, než strany budú plánovať nové rozhovory, je potrené dokončiť plánovanú výmenu zajatcov.

Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij vyhlásil, že Rusko je spokojné s rozhovormi a je pripravené pokračovať v kontaktoch. Delegácie sa dohodli aj na tom, že „každá strana predstaví svoju víziu možného budúceho prímeria a podrobne ju rozpracuje,“ uviedol hlavný ruský vyjednávač. (TASR)

Frontman skupiny U2 na premiére dokumentu založeného na jeho autobiografii povedal publiku na filmovom festivale v Cannes, že svet je opäť ohrozený fašizmom, rovnako ako v čase založenia festivalu v roku 1939.

„Mussolini, malý muž s fúzikmi a jeho kamarát Goebbels prevzali filmový festival v Benátkach, takže tento festival bol založený na boj proti fašizmu,“ povedal írsky spevák. „Trvalo to až do roku 1946 (kým sa festival rozbehol), ale teraz predstavuje túto slobodu.“

Povedal, že hviezdny hollywoodský herec Sean Penn, ktorý je hlasným zástancom Ukrajiny, „nám priviedol niekoľko priateľov zo zákopov, z frontovej línie na Ukrajine, a sú tu dnes večer“.

„Chcem sa vám len poďakovať, pretože nás držíte slobodných,“ dodal Bono za hlasného jasotu. „Sláva Ukrajine! Sláva Ukrajine.“

Bono, gitarista skupiny U2 The Edge a Penn sa pred premiérou odfotili na červenom koberci s vojakmi.

Spevák, ktorý desaťročia bojoval za väčšiu pomoc pre Afriku a za zmiernenie dlhového bremena chudobných krajín, predtým skritizoval rozpustenie USAID americkým prezidentom Donaldom Trumpom, čo podľa neho ohrozilo aj pokrok v boji proti AIDS a HIV.

„Je úplne iracionálne je tešiť sa z ničenia týchto inštitúcií milosrdenstva,“ povedal Bono novinárom. (SITA)