Víťazom parlamentných volieb v Portugalsku je vládnuca Demokratická aliancia

Dohody sú zamerané na posilnenie obrannej spolupráce, na uľahčenie obchodu s potravinami a tiež na hraničné kontroly, potvrdila britská vláda.

Dohoda je súčasťou širšej snahy o obnovenie vzťahov medzi Londýnom a Bruselom takmer deväť rokov po referende o vystúpení Británie z eurobloku

Poľský daňový úrad KAS oznámil že na takýto druh tovaru sa vzťahujú sankcie Európskej únie.

KAS uviedol, že počas kontroly nákladného vozidla v Koroszczyne colníci zistili, že vodič prevážal pneumatiky používané v civilných lietadlách typu Boeing namiesto deklarovaných pneumatík určených pre osobné vozidlá a autobusy.

„Odosielateľom tohto tovaru bola spoločnosť zo Španielska a príjemcom bola spoločnosť z Azerbajdžanu. V súvislosti s colným podvodom bolo začaté trestné daňové konanie. Sankcionovaný tovar bol zadržaný,“ dodal úrad. (TASR)

Naopak, Moskva zosilnila výzvy na predĺženie vojny, kým nedosiahne svoje ciele, upozornili americkí analytici.

Kremeľ sa naďalej usiluje o ospravedlnenie vojnových cieľov ruskej vlády, ktoré vykresľuje ako boj o existenciu Ruskej federácie.

Novinár spojený s Kremľom zverejnil 18. mája úryvky z rozhovoru s Putinom. V ňom Putin tvrdil, že Rusko má dostatok personálu a vybavenia na to, aby dotiahlo vojnu na Ukrajine do jej takzvaného „logického“ konca a dosiahlo výsledky, ktoré Rusko považuje za „nevyhnutné“.

Putin zopakoval známu rétoriku Kremľa a trval na tom, že akékoľvek mierové rozhovory musia riešiť „základné príčiny“ vojny a zaručiť „ochranu“ rusky hovoriacich Ukrajincov, o ktorých tvrdil, že považujú Rusko za svoju „vlasť“.

Prokremeľský novinár Pavel Zarubin v nedeľu zverejnil úryvky z údajného nového rozhovoru s Putinom. V ňom ruský prezident uviedol, že Rusko má údajne dostatok zdrojov na to, aby doviedlo vojnu na Ukrajine do „logického konca“ s výsledkami potrebnými pre Kremeľ.

Zopakoval tiež naratívy o „ochrane rusky hovoriacich ľudí“ a vyzval na riešenie „základných príčin“ vojny v rámci možných rokovaní.

Podľa ukrajinského denníka The Kyiv Independent a ruských médií sú však tieto úryvky zábery z dokumentu „Rusko. Putin. 25 rokov“, ktorý bol zverejnený ešte 4. mája.

Inštitút pre štúdium vojny sa domnieva, že ich opakované verejné použitie deň pred rozhovorom s Trumpom je pokusom Kremľa vytvoriť dojem sily u západného aj domáceho publika.

V tejto súvislosti predstavitelia ruských úradov pokračujú vo svojej agresívnej rétorike. Najmä Putinov poradca Vladimir Medinskij vyhlásil, že Rusko je pripravené „bojovať tak dlho, ako bude potrebné“, a tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev opäť naznačil možné použitie jadrových zbraní.

Inštitút pre štúdium vojny sa domnieva, že ruské sily trpia ťažkými stratami na bojisku tempom, ktoré nemusí byť v strednodobom ani dlhodobom horizonte udržateľné.

Okrem toho sa zdá, že ruská ekonomika je pod silným tlakom v dôsledku zlého riadenia a zaťaženia vojnou - rastie inflácia, akútny je nedostatok pracovnej sily a štátny investičný fond poklesol.

„Pokračujúce vyčerpávanie ruského materiálu, personálu a ekonomických zdrojov súčasným tempom pravdepodobne postaví Putina pred rozhodnutie v roku 2026 alebo 2027.“ (Ukrajinská pravda, SITA)

Dmitrij Peskov potvrdil, že o 16.00 h SELČ spolu budú hovoriť ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Donald Trump.

"Je samozrejme výhodnejšie dosiahnuť naše ciele politickými a diplomatickými prostriedkami," povedal Peskov a dodal, že Moskva si "veľmi váži" snáh Trumpovej administratívy konflikt trvajúci štvrtý rok ukončiť.

Telefonát oboch prezidentov podľa neho nadviaže na piatkové rokovanie v Istanbule, kde sa k priamym rozhovorom prvýkrát po viac ako troch rokoch stretli ukrajinská a ruská delegácia. 

Znepriatelené krajiny sa dohodli iba na výmene tisíc vojnových zajatcov na každej strane. Agentúra Reuters napísala, že ruskí vyjednávači trvali na tom, že prímerie môže nastať iba v prípade, ak Ukrajina stiahne svojich vojakov zo všetkých štyroch regiónov, na ktoré si robí nárok Moskva.

Rusko tiež požaduje od Kyjeva neutrálny status Ukrajiny, kedy by na jej území nesmeli byť žiadne cudzie vojská ani zbrane hromadného ničenia.

Peskov v pondelok povedal, že Putin pred rokom 2022 vyvinul veľké úsilie, aby Rusko svoje ciele dosiahlo diplomatickou cestou a obvinil Západ, že prezidentove návrhy odmietal. (ČTK)

Ukrajinská bezpečnostná služba na to použila námorné a letecké drony. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

Jednu z plošín najprv zasiahol letecký dron a potom nasledoval útok námorného dronu. Údery poškodili radarovú stanicu Neva, ktorú Rusi používali na monitorovanie vzdušného a námorného priestoru. Útok na plošine zničil aj skladovacie miesta a obytný blok.

„Opäť sme nepriateľovi pripomenuli, že v Čiernom mori nie je miesto pre ruský odpad,“ uviedla Ukrajinská bezpečnostná služba.