Putin ide do telefonátu s Trumpom s pocitom, že je v silnej pozícii

Server denníka Ukrajinská pravda sa odvoláva na zdroje v úrade ukrajinského prezidenta. Podrobnosti o Trumpovom rozhovore so Zelenským však nie sú známe.

Trump pôvodne ohlásil, že so Zelenským bude hovoriť po telefonáte s Putinom. Tento hovor sa už začal, ako informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na Biely dom.

Či bude Trump telefonovať Zelenskému znovu po skončení rozhovoru s Putinom, známe nie je.

„Pred nami je pomerne veľa náročnej práce a v niektorých oblastiach to môže byť dlhý proces,“ povedal Peskov. Riešenie podľa hovorcu Kremľa „zahŕňa množstvo detailov, ktoré je potrebné prediskutovať“.

Peskov v pondelok tiež vyhlásil, že Rusko by uprednostnilo ukončenie konfliktu na Ukrajine prostredníctvom diplomacie pred vojenským riešením.

Vyjadril sa tak pred telefonátom ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Hovorca Kremľa tiež povedal, že Rusko veľmi oceňuje úsilie Washingtonu ukončiť boje. (TASR)

Ako uvádza web united24media.com, 74-ročný muž skonal v nemocnici, kam ho transportovali s vážnymi zraneniami po páde zo schodov v meste Kolomna v Moskovskej oblasti.

Podľa predbežných zistení zraneniam predchádzala konfrontácia medzi Nedošivinom a 32-ročným miestnym inštalatérom Anatolijom Kolobajcevom, ktorá bola údajne vyvolaná nevhodným správaním v spoločnom priestore budovy.

Svedkovia uviedli, že Nedošivin vykonával potrebu priamo na schodisku, čo údajne viedlo k slovnej hádke a fyzickej potýčke. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že podozrivý počas incidentu Nedošivina strčil zo schodov.

Nedošivin pracoval desaťročia v KBM, kľúčovom podniku ruského obranného priemyslu.

Priamo sa podieľal na vývoji balistického raketového systému krátkeho doletu 9P78-1 Iskander-M. (SITA)

Trump chce s Putinom prerokovať ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Následne má šéf Bieleho domu hovoriť s ukrajinským prezidentom a predstaviteľmi členských krajín NATO.

"Predmetom hovoru bude zastavenie 'krviprelievania', ktoré zabíja v priemere viac ako 5 000 ruských a ukrajinských vojakov týždenne. A obchod," uviedol americký prezident v sobotu, keď o plánovanom telefonáte informoval.

Napísal to prezident Zelenskyj po stretnutí s ministrom obrany Umerovom a ďalšími členmi skupiny, ktorá 15 a 16. mája rokovala s ruskou delegáciou v Istanbule.

Ruská delegácia na mierových rozhovoroch pozostávala výlučne z nižších úradníkov, a to aj napriek tomu, že rokovania navrhol Kremeľ.

Zelenskyj uviedol, že najhmatateľnejším výsledkom rozhovorov bola dohoda o výmene 1 000 vojnových zajatcov z oboch strán. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) už začala pripravovať ich transfer.

„Ukrajinskej delegácii sa podarilo udržať rozhovor v slušnom rámci. Všetky pokusy o ruské vyhrážky boli odmietnuté. Ukrajina trvá na potrebe úplného a bezpodmienečného prímeria, aby sa zachránili životy a poskytol potrebný základ pre diplomaciu,“ dodal Zelenskyj.

Zdroj z prezidentskej kancelárie 16. mája pre Kyjev Independent uviedol, že ruská delegácia tlačila na Kyjev, aby sa stiahol z Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti – všetky z nich Moskva v roku 2022 anektovala, hoci žiadnu z nich úplne nekontroluje.

Zelenskyj oznámil aj vytvorenie „stálej rozšírenej národnej rokovacej skupiny“, ktorá bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi, ktorým poďakoval za ich podporu. (Kyiv Independent)

Lars Lokke Rasmussen počas návštevy Pekingu vyhlásil, že mal otvorený rozhovor so svojím náprotivkom Wang Im o „veľmi problematickej“ podpore, ktorú Rusko dostáva vo vojne na Ukrajine zo strany Pekingu.

„Mal som úprimný rozhovor so svojím čínskym kolegom, okrem iného o zastavení veľmi problematickej čínskej podpory ruskej agresívnej vojny na Ukrajine,“ uviedol Rasmussen vo vyhlásení, ktoré bolo zverejnené počas jeho návštevy Pekingu.

Dánsky minister podľa vlastných slov vyzval Peking, aby „namiesto toho využil svoj vplyv v Moskve na zastavenie vojny“.

Počas rokovania sa obaja ministri dotkli aj otázky Grónska, autonómneho územia Dánska, o ktoré prejavil záujem americký prezident Donald Trump. Ten viackrát vyhlásil, že Spojené štáty by mali Grónsko ovládať z bezpečnostných dôvodov, a nevylúčil ani použitie sily, čo spôsobilo napätie vo vzťahoch medzi Dánskom a USA.

Wang I podľa vyhlásenia čínskeho ministerstva uistil svojho dánskeho partnera, že „Čína plne rešpektuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Dánska v otázke Grónska“.

Lokke Rasmussen zároveň apeloval na čínsku vládu, aby preukázala zdržanlivosť v súvislosti s Taiwanským prielivom, a zdôraznil potrebu „vyhnúť sa jednostranným zmenám statusu quo“.

Dánsky minister navštívil Čínu pri príležitosti osláv 75. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami. (TASR)

Zakázalo jej aktivity a obvinilo ju z toho, že je centrom „rusofóbie“ a podpory Ukrajiny.

Ruský generálny prokurátor obvinil Amnesty International sídliacu v Londýne z toho, že je „centrom pre prípravu globálnych rusofóbnych projektov, ktoré platia komplici kyjevského režimu“.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aktivity Amnesty International sú v Rusku nežiaduce, rozhodla prokuratúra Čítajte 

Naopak, Moskva zosilnila výzvy na predĺženie vojny, kým nedosiahne svoje ciele, upozornili americkí analytici.

Kremeľ sa naďalej usiluje o ospravedlnenie vojnových cieľov ruskej vlády, ktoré vykresľuje ako boj o existenciu Ruskej federácie.

Novinár spojený s Kremľom zverejnil 18. mája úryvky z rozhovoru s Putinom. V ňom Putin tvrdil, že Rusko má dostatok personálu a vybavenia na to, aby dotiahlo vojnu na Ukrajine do jej takzvaného „logického“ konca a dosiahlo výsledky, ktoré Rusko považuje za „nevyhnutné“.

Putin zopakoval známu rétoriku Kremľa a trval na tom, že akékoľvek mierové rozhovory musia riešiť „základné príčiny“ vojny a zaručiť „ochranu“ rusky hovoriacich Ukrajincov, o ktorých tvrdil, že považujú Rusko za svoju „vlasť“.

Prokremeľský novinár Pavel Zarubin v nedeľu zverejnil úryvky z údajného nového rozhovoru s Putinom. V ňom ruský prezident uviedol, že Rusko má údajne dostatok zdrojov na to, aby doviedlo vojnu na Ukrajine do „logického konca“ s výsledkami potrebnými pre Kremeľ.

Zopakoval tiež naratívy o „ochrane rusky hovoriacich ľudí“ a vyzval na riešenie „základných príčin“ vojny v rámci možných rokovaní.

Podľa ukrajinského denníka The Kyiv Independent a ruských médií sú však tieto úryvky zábery z dokumentu „Rusko. Putin. 25 rokov“, ktorý bol zverejnený ešte 4. mája.

Inštitút pre štúdium vojny sa domnieva, že ich opakované verejné použitie deň pred rozhovorom s Trumpom je pokusom Kremľa vytvoriť dojem sily u západného aj domáceho publika.

V tejto súvislosti predstavitelia ruských úradov pokračujú vo svojej agresívnej rétorike. Najmä Putinov poradca Vladimir Medinskij vyhlásil, že Rusko je pripravené „bojovať tak dlho, ako bude potrebné“, a tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev opäť naznačil možné použitie jadrových zbraní.

Inštitút pre štúdium vojny sa domnieva, že ruské sily trpia ťažkými stratami na bojisku tempom, ktoré nemusí byť v strednodobom ani dlhodobom horizonte udržateľné.

Okrem toho sa zdá, že ruská ekonomika je pod silným tlakom v dôsledku zlého riadenia a zaťaženia vojnou - rastie inflácia, akútny je nedostatok pracovnej sily a štátny investičný fond poklesol.

„Pokračujúce vyčerpávanie ruského materiálu, personálu a ekonomických zdrojov súčasným tempom pravdepodobne postaví Putina pred rozhodnutie v roku 2026 alebo 2027.“ (Ukrajinská pravda, SITA)