Ukrajinské drony zničili ruskú radarovú stanicu na ťažobnej plošine v Čiernom mori

Lars Lokke Rasmussen počas návštevy Pekingu vyhlásil, že mal otvorený rozhovor so svojím náprotivkom Wang Im o „veľmi problematickej“ podpore, ktorú Rusko dostáva vo vojne na Ukrajine zo strany Pekingu.

„Mal som úprimný rozhovor so svojím čínskym kolegom, okrem iného o zastavení veľmi problematickej čínskej podpory ruskej agresívnej vojny na Ukrajine,“ uviedol Rasmussen vo vyhlásení, ktoré bolo zverejnené počas jeho návštevy Pekingu.

Dánsky minister podľa vlastných slov vyzval Peking, aby „namiesto toho využil svoj vplyv v Moskve na zastavenie vojny“.

Počas rokovania sa obaja ministri dotkli aj otázky Grónska, autonómneho územia Dánska, o ktoré prejavil záujem americký prezident Donald Trump. Ten viackrát vyhlásil, že Spojené štáty by mali Grónsko ovládať z bezpečnostných dôvodov, a nevylúčil ani použitie sily, čo spôsobilo napätie vo vzťahoch medzi Dánskom a USA.

Wang I podľa vyhlásenia čínskeho ministerstva uistil svojho dánskeho partnera, že „Čína plne rešpektuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Dánska v otázke Grónska“.

Lokke Rasmussen zároveň apeloval na čínsku vládu, aby preukázala zdržanlivosť v súvislosti s Taiwanským prielivom, a zdôraznil potrebu „vyhnúť sa jednostranným zmenám statusu quo“.

Dánsky minister navštívil Čínu pri príležitosti osláv 75. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami. (TASR)

Zakázalo jej aktivity a obvinilo ju z toho, že je centrom „rusofóbie“ a podpory Ukrajiny.

Ruský generálny prokurátor obvinil Amnesty International sídliacu v Londýne z toho, že je „centrom pre prípravu globálnych rusofóbnych projektov, ktoré platia komplici kyjevského režimu“.

Prokurátor uviedol, že skupina „robí všetko pre to, aby zintenzívnila vojenskú konfrontáciu v regióne, ospravedlňuje zločiny ukrajinských neonacistov, vyzýva na zvýšenie ich financovania a podporuje politickú a ekonomickú izoláciu našej krajiny“.

Moskva v rámci dlhoročného potláčania disentu a kritiky postavila mimo zákon desiatky medzinárodných občianskych skupín. Toto potláčanie sa vystupňovalo po odštartovaní vojenskej ofenzívy proti Ukrajine vo februári 2022. (SITA)

Naopak, Moskva zosilnila výzvy na predĺženie vojny, kým nedosiahne svoje ciele, upozornili americkí analytici.

Kremeľ sa naďalej usiluje o ospravedlnenie vojnových cieľov ruskej vlády, ktoré vykresľuje ako boj o existenciu Ruskej federácie.

Novinár spojený s Kremľom zverejnil 18. mája úryvky z rozhovoru s Putinom. V ňom Putin tvrdil, že Rusko má dostatok personálu a vybavenia na to, aby dotiahlo vojnu na Ukrajine do jej takzvaného „logického“ konca a dosiahlo výsledky, ktoré Rusko považuje za „nevyhnutné“.

Putin zopakoval známu rétoriku Kremľa a trval na tom, že akékoľvek mierové rozhovory musia riešiť „základné príčiny“ vojny a zaručiť „ochranu“ rusky hovoriacich Ukrajincov, o ktorých tvrdil, že považujú Rusko za svoju „vlasť“.

Prokremeľský novinár Pavel Zarubin v nedeľu zverejnil úryvky z údajného nového rozhovoru s Putinom. V ňom ruský prezident uviedol, že Rusko má údajne dostatok zdrojov na to, aby doviedlo vojnu na Ukrajine do „logického konca“ s výsledkami potrebnými pre Kremeľ.

Zopakoval tiež naratívy o „ochrane rusky hovoriacich ľudí“ a vyzval na riešenie „základných príčin“ vojny v rámci možných rokovaní.

Podľa ukrajinského denníka The Kyiv Independent a ruských médií sú však tieto úryvky zábery z dokumentu „Rusko. Putin. 25 rokov“, ktorý bol zverejnený ešte 4. mája.

Inštitút pre štúdium vojny sa domnieva, že ich opakované verejné použitie deň pred rozhovorom s Trumpom je pokusom Kremľa vytvoriť dojem sily u západného aj domáceho publika.

V tejto súvislosti predstavitelia ruských úradov pokračujú vo svojej agresívnej rétorike. Najmä Putinov poradca Vladimir Medinskij vyhlásil, že Rusko je pripravené „bojovať tak dlho, ako bude potrebné“, a tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev opäť naznačil možné použitie jadrových zbraní.

Inštitút pre štúdium vojny sa domnieva, že ruské sily trpia ťažkými stratami na bojisku tempom, ktoré nemusí byť v strednodobom ani dlhodobom horizonte udržateľné.

Okrem toho sa zdá, že ruská ekonomika je pod silným tlakom v dôsledku zlého riadenia a zaťaženia vojnou - rastie inflácia, akútny je nedostatok pracovnej sily a štátny investičný fond poklesol.

„Pokračujúce vyčerpávanie ruského materiálu, personálu a ekonomických zdrojov súčasným tempom pravdepodobne postaví Putina pred rozhodnutie v roku 2026 alebo 2027.“ (Ukrajinská pravda, SITA)

Dmitrij Peskov potvrdil, že o 16.00 h SELČ spolu budú hovoriť ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Donald Trump.

"Je samozrejme výhodnejšie dosiahnuť naše ciele politickými a diplomatickými prostriedkami," povedal Peskov a dodal, že Moskva si "veľmi váži" snáh Trumpovej administratívy konflikt trvajúci štvrtý rok ukončiť.

Telefonát oboch prezidentov podľa neho nadviaže na piatkové rokovanie v Istanbule, kde sa k priamym rozhovorom prvýkrát po viac ako troch rokoch stretli ukrajinská a ruská delegácia. 

Znepriatelené krajiny sa dohodli iba na výmene tisíc vojnových zajatcov na každej strane. Agentúra Reuters napísala, že ruskí vyjednávači trvali na tom, že prímerie môže nastať iba v prípade, ak Ukrajina stiahne svojich vojakov zo všetkých štyroch regiónov, na ktoré si robí nárok Moskva.

Rusko tiež požaduje od Kyjeva neutrálny status Ukrajiny, kedy by na jej území nesmeli byť žiadne cudzie vojská ani zbrane hromadného ničenia.

Peskov v pondelok povedal, že Putin pred rokom 2022 vyvinul veľké úsilie, aby Rusko svoje ciele dosiahlo diplomatickou cestou a obvinil Západ, že prezidentove návrhy odmietal. (ČTK)

Ako informovala britská stanica BBC, dronovým útokom v noci na pondelok čelilo aj Rusko.

Podľa oznámenia ruského ministerstva obrany bolo „nad územiami kontrolovanými Ruskom“ zostrelených 35 ukrajinských dronov.

Ruský rezort obrany spresnil, že 26 dronov bolo zostrelených nad anektovaným Krymom, zvyšných deväť nad územím Brianskej a Belgorodskej oblasti v Rusku.

Ruskí blogeri na sociálnych sieťach hlásili v noci na pondelok poplachy a výbuchy v rôznych častiach Krymu vrátane oblasti okolo mesta Simferopol.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov medzičasom informoval, že pri útoku dronu na auto v meste Šebekino zahynula jedna žena a ďalšia utrpela vážne zranenia.

Gladkov uviedol, že terčom útoku s použitím dronu v Šebekine bol aj linkový autobus, ktorého šofér utrpel zranenia.

Ukrajinská armáda spresnila, že ruské drony v noci na pondelok operovali nad Sumskou, Charkovskou, Záporožskou a Dnepropetrovskou oblasťou.

To mu pred pondelkovým telefonátom so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom dáva pocit silnej pozície, a preto sa pravdepodobne nechystá urobiť veľké ústupky.

Uviedla to agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na nemenovaného predstaviteľa oboznámeného s postojom Putina, informuje TASR podľa správy stanice BBC.

Ruský prezident Vladimir Putin a Trump budú podľa očakávania hovoriť o prímerí a mieri vo vojne na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko. Ich telefonát sa má uskutočniť o 16.00 h SELČ.

Trump deklaruje, že chce konflikt čo najrýchlejšie ukončiť, a opakovane vyzýva na zastavenie krviprelievania. Jeho administratíva dala tiež jasne najavo, že USA uvalia na Rusko ďalšie sankcie, ak nebude brať mierové rokovania vážne.

Šéf Kremľa je však podľa nemenovaného zdroja optimistický, pokiaľ ide o vyhliadky na ďalšie americké sankcie, a do telefonátu s Trumpom ide s pocitom, že je v silnej pozícii, pretože verí, že sa jeho jednotkám podarí do konca tohto roku dobyť územie celých štyroch oblastí Ukrajiny - Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej. Tieto regióny Putin už predtým vyhlásil za súčasť Ruska, no Moskva stále nemá nad nimi plnú vojenskú kontrolu.

Dôvera Putina vo vyhliadky Ruska na bojisku je v rozpore s odhadmi Západu, píše Bloomberg. Podľa európskych predstaviteľov Rusko po obrovských stratách, ktoré utrpelo počas vojny, nemá dostatočné kapacity na dosiahnutie Putinových cieľov.

Osoba blízka ruskému ministerstvu obrany tvrdí, že mnohí ruskí vojaci bojujúci proti Ukrajine sú rovnako skeptickí. Zdroj uviedol najmä to, že ukrajinské bezpilotné lietadlá spôsobili, že rozsiahle ofenzívy sú pre Rusko nákladné a neefektívne.

Napriek tomu, že Trump trvá na rýchlom ukončení vojny a podporuje priamy dialóg s Putinom v snahe dosiahnuť dohodu, nedal ruský prezident zatiaľ najavo, že je vojnu pripravený zastaviť, tvrdí Bloomberg.

V Kyjeve i európskych krajinách to podľa agentúry iba podnietilo obavy, že Ukrajina by mohla byť nútená odstúpiť Rusku ešte viac územia. Európski lídri sa navyše obávajú, že Trump sa môže pokúsiť presadiť dohodu bez ohľadu na dôsledky.

Dva zdroje blízke Kremľu tvrdia, že Putin je pripravený viesť zdĺhavú vojnu, ak to bude potrebné na dosiahnutie jeho cieľov. Lídri Francúzska, Nemecka a Británie sa snažili Trumpovi počas piatkového telefonátu za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vysvetliť, že Putin sa s ním iba zahráva, ozrejmil vysokopostavený európsky predstaviteľ. Podľa neho totiž dúfajú, že Trump si uvedomuje riziko, že bude vyzerať ako porazený, ak prinúti Ukrajinu k nevýhodnej dohode.

V predvečer telefonátu s Putinom Trump opäť rokoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Podľa Starmerovej kancelárie lídri diskutovali o potrebe nastoliť bezpodmienečné prímerie a o tom, aby Putin nebral rokovania na ľahkú váhu.

Americkí predstavitelia v súkromí svojim náprotivkom z Európy údajne tiež naznačili, že Trump zvažuje schválenie návrhu republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, ktorý počíta s uvalením sankcií na Rusko a ciel vo výške 500 percent na import zo štátov dovážajúcich ruskú ropu a plyn, ak Moskva nespraví ústupky. (TASR)

Alexander Stubb povedal, že Trump a Putin, ktorí by mali v pondelok telefonicky hovoriť, nesmú rozhodovať o osude Ukrajiny bez toho, aby sa museli rozhodovať o jej prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom.

Stubb tiež povedal, že v závislosti od toho, ako telefonát dopadne, existuje možnosť, že americkí senátori Lindsey Graham a Richard Blumenthal predložia tento týždeň Kongresu balíček sankcií, ktoré by urobili ruské financie neudržateľnými. Stubb je s Grahamom v takmer dennom kontakte a Graham opisuje balíček sankcií ako „zdrvujúci“.

Na bezpečnostnej konferencii v Estónsku Stubb povedal: „Mohli by sme povedať, že Zelenskyj je trpezlivý a Trump začína byť netrpezlivý, ale správnym smerom, teda smerom k Rusku.“

Všeobecne sa očakáva, že americký senátor Graham, ktorý minulý týždeň diskutoval o svojom balíku sankcií s európskymi ministrami zahraničných vecí, upraví ustanovenia návrhu tak, aby postihli zahraničné firmy, ktoré dovážajú ruskú energiu. Graham, ktorý je voči Trumpovi lojálny, opísal sankcie ako doplnok Trumpovej colnej politiky.

Pôvodný balík obsahoval plány na zavedenie ciel vo výške 500 perecent na tovar z ktorejkoľvek krajiny obchodujúcej s energiou s Ruskom.

Fínsky prezident Stubb povedal, že akýkoľvek európsky kontakt s Putinom bude prebiehať prostredníctvom vedenia skupiny E3, ktorú tvoria Británia, Francúzsko a Nemecko. „Na najvyššej úrovni by sme nemali konať samostatne,“ povedal.

Stubb, jeden z malej skupiny európskych lídrov, ktorých je Trump ochotný vypočuť, tvrdí, že využil svoj vplyv na to, aby Trump prehodnotil svoj pohľad na ekonomickú a vojenskú silu Ruska.

Na bezpečnostnej konferencii Lennarta Meriho v Tallinne prezradil, že v sobotňajšom rozhovore s Trumpom sa snažil vysvetliť, že Rusko už nie je ekonomickou veľmocou.

"Ruské hospodárstvo je slabšie ako talianske a o niečo silnejšie ako španielske. Vojensky chcelo pred tromi rokmi poprieť suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Tento rok postúpilo na území Ukrajiny o menej ako jeden percentuálny bod. Úroková sadzba v Rusku je vyššia ako 20 percent a rezervy sú vyčerpané," povedal Stubb.

„Musíme presvedčiť americkú administratívu, že voľný obchod a spoločné pravidlá sú lepšie. Musíme ukázať, že to s obranou v Európe myslíme vážne a že sme poskytovateľmi bezpečnosti a nie jej spotrebiteľmi,.“ dodal Alexander Stubb. (SME, The Guardian)

Nevylúčili zavedenie sankcií proti Rusku, ak Moskva nebude chcieť uzavrieť prímerie, uviedla kancelária britského premiéra Keira Starmera.

V pondelok by mal o tomto konflikte hovoriť Trump s Putinom. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

„V očakávaní zajtrajšieho telefonátu prezidenta Trumpa s prezidentom Putinom diskutovali lídri o potrebe bezpodmienečného prímeria a o tom, aby Putin bral mierové rozhovory vážne,“ uviedol hovorca Starmerovej kancelárie.

„Diskutovali aj o použití sankcií, ak by sa Rusko vážne nezapojilo do prímeria a mierových rozhovorov,“ dodal. Podľa DPA sa telefonátu okrem Starmera zúčastnili aj Trump, talianska premiérka Giorgia Meloniová, nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

AFP pripomína, že európski lídri opakovane obviňujú Putina zo zámerného ignorovania výziev na prímerie. „Európania a Američania sú odhodlaní cielene spolupracovať, aby sa táto hrozná vojna skončila,“ povedal Merz v nedeľu vo Vatikáne na okraj inaugurácie pápeža Leva XIV. „V posledných dňoch sme urobili niekoľko malých krokov vpred... strany konfliktu sa medzi sebou rozprávajú,“ dodal.

Macron nedeľný telefonát potvrdil na platforme X. „Zajtra musí prezident Putin ukázať, že chce mier, a akceptovať návrh prezidenta Trumpa na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ktoré podporila Ukrajina aj Európa,“ dodal francúzsky prezident.

Trump v sobotu oznámil, že jeho telefonát so šéfom Kremľa sa uskutoční v pondelok o 10.00 h východoamerického času (16.00 h SELČ). (TASR)