Dánsky minister Lokke Rasmussen vyzval Čínu na ukončenie podpory Ruska

Podľa agentúry TASS to ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil po telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Viac ako dvojhodinový rozhovor Putin podľa agentúry Interfax označil za "veľmi obsažný", "veľmi otvorený" a "veľmi užitočný".

Priame rokovanie delegácií Ukrajiny a Ruska, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v Istanbule, ukázalo podľa Putina, že obe strany sú na správnej ceste, keďže obnovili kontakty. Ruský prezident ďalej uviedol, že Rusko je za mierové riešenie a že obe krajiny musia nájsť kompromisy prijateľné pre Kyjev aj pre Moskvu.

"Ruský postoj je jasný. Pre nás je hlavné odstrániť základné príčiny tejto krízy," povedal šéf Kremľa. Keď pred viac ako tromi rokmi vydal rozkaz na inváziu na Ukrajinu, hovoril o potrebe túto krajinu denacifikovať a demilitarizovať.

Putin podľa TASS uviedol, že podrobnosti o telefonáte s Trumpom neskôr oznámia hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a prezidentov poradca Jurij Ušakov (ČTK)

Organizácia potvrdila, že od Moskvy dostala žiadosť o konzultácie. Takáto žiadosť formálne začína spor vo WTO.

Moskva tvrdí, že mechanizmus CBAM aj systém obchodovania s kvótami sú v rozpore so všeobecnou dohodou o clách a obchode, ktorú sa EÚ zaviazala dodržiavať.

"Konzultácie dávajú stranám príležitosť vec prerokovať a nájsť uspokojivé riešenie bez toho, aby bolo potrebné pokračovať v spore súdnou cestou," pripomenula WTO.

Ak sa spor nepodarí vyriešiť do 60 dní, Moskva môže požiadať o rozhodovanie v paneli najvyššieho odvolacieho orgánu WTO. Ten je ale v poslednom čase ochromený pre nedostatok sudcov v dôsledku nespokojnosti Spojených štátov s organizáciou.

O zavedení mechanizmu CBAM, označovaného aj ako uhlíkové clo, rozhodli členské štáty EÚ v roku 2022. Poplatok sa má vzťahovať na dovoz železa, ocele, hliníka, elektriny, hnojív a cementárenských produktov. (ČTK)

Server denníka Ukrajinská pravda sa odvoláva na zdroje v úrade ukrajinského prezidenta. Podrobnosti o Trumpovom rozhovore so Zelenským však nie sú známe.

Trump pôvodne ohlásil, že so Zelenským bude hovoriť po telefonáte s Putinom. Tento hovor sa už začal, ako informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na Biely dom.

Či bude Trump telefonovať Zelenskému znovu po skončení rozhovoru s Putinom, známe nie je.

„Pred nami je pomerne veľa náročnej práce a v niektorých oblastiach to môže byť dlhý proces,“ povedal Peskov. Riešenie podľa hovorcu Kremľa „zahŕňa množstvo detailov, ktoré je potrebné prediskutovať“.

Peskov v pondelok tiež vyhlásil, že Rusko by uprednostnilo ukončenie konfliktu na Ukrajine prostredníctvom diplomacie pred vojenským riešením.

Vyjadril sa tak pred telefonátom ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Hovorca Kremľa tiež povedal, že Rusko veľmi oceňuje úsilie Washingtonu ukončiť boje. (TASR)

Ako uvádza web united24media.com, 74-ročný muž skonal v nemocnici, kam ho transportovali s vážnymi zraneniami po páde zo schodov v meste Kolomna v Moskovskej oblasti.

Podľa predbežných zistení zraneniam predchádzala konfrontácia medzi Nedošivinom a 32-ročným miestnym inštalatérom Anatolijom Kolobajcevom, ktorá bola údajne vyvolaná nevhodným správaním v spoločnom priestore budovy.

Svedkovia uviedli, že Nedošivin vykonával potrebu priamo na schodisku, čo údajne viedlo k slovnej hádke a fyzickej potýčke. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že podozrivý počas incidentu Nedošivina strčil zo schodov.

Nedošivin pracoval desaťročia v KBM, kľúčovom podniku ruského obranného priemyslu.

Priamo sa podieľal na vývoji balistického raketového systému krátkeho doletu 9P78-1 Iskander-M. (SITA)

Trump chce s Putinom prerokovať ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Následne má šéf Bieleho domu hovoriť s ukrajinským prezidentom a predstaviteľmi členských krajín NATO.

"Predmetom hovoru bude zastavenie 'krviprelievania', ktoré zabíja v priemere viac ako 5 000 ruských a ukrajinských vojakov týždenne. A obchod," uviedol americký prezident v sobotu, keď o plánovanom telefonáte informoval.

Napísal to prezident Zelenskyj po stretnutí s ministrom obrany Umerovom a ďalšími členmi skupiny, ktorá 15 a 16. mája rokovala s ruskou delegáciou v Istanbule.

Ruská delegácia na mierových rozhovoroch pozostávala výlučne z nižších úradníkov, a to aj napriek tomu, že rokovania navrhol Kremeľ.

Zelenskyj uviedol, že najhmatateľnejším výsledkom rozhovorov bola dohoda o výmene 1 000 vojnových zajatcov z oboch strán. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) už začala pripravovať ich transfer.

„Ukrajinskej delegácii sa podarilo udržať rozhovor v slušnom rámci. Všetky pokusy o ruské vyhrážky boli odmietnuté. Ukrajina trvá na potrebe úplného a bezpodmienečného prímeria, aby sa zachránili životy a poskytol potrebný základ pre diplomaciu,“ dodal Zelenskyj.

Zdroj z prezidentskej kancelárie 16. mája pre Kyjev Independent uviedol, že ruská delegácia tlačila na Kyjev, aby sa stiahol z Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti – všetky z nich Moskva v roku 2022 anektovala, hoci žiadnu z nich úplne nekontroluje.

Zelenskyj oznámil aj vytvorenie „stálej rozšírenej národnej rokovacej skupiny“, ktorá bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi, ktorým poďakoval za ich podporu. (Kyiv Independent)

Zakázalo jej aktivity a obvinilo ju z toho, že je centrom „rusofóbie“ a podpory Ukrajiny.

Ruský generálny prokurátor obvinil Amnesty International sídliacu v Londýne z toho, že je „centrom pre prípravu globálnych rusofóbnych projektov, ktoré platia komplici kyjevského režimu“.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aktivity Amnesty International sú v Rusku nežiaduce, rozhodla prokuratúra Čítajte