Briti sa čiastočne vracajú do EÚ, podpísali aj obranný pakt

Pre agentúru AFP to uviedol anonymný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ.

„Je potrebné také prímerie, aké navrhol sám prezident Trump, a ak sa tak nestane, budú potrebné ďalšie sankcie,“ vyhlásil podľa zdroja AFP Zelenskyj. Ukrajinský prezident údajne s Trumpom hovoril približne desať až pätnásť minúť predtým, ako zavolal Putinovi.

Po telefonáte medzi šéfmi Bieleho domu a Kremľa Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom to podľa agentúry Reuters vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zároveň uviedol, že takéto rokovanie by sa mohlo uskutočniť čo najskôr a že hostiť by ho mohlo Turecko, Švajčiarsko či Vatikán.

Server denníka Ukrajinská pravda napísal, že Trump krátko hovoril so Zelenským ešte pred telefonátom s Putinom.

Zelenskyj telefonát s Trumpom využil podľa AFP na to, že amerického prezidenta požiadal, aby nerobil žiadne rozhodnutie týkajúce sa Ukrajiny bez súhlasu Kyjeva. (ČTK)

Ruská prokuratúra rozhodnutím fakticky zakázala činnosť organizácie a jej podporovateľov vystavila trestnému stíhaniu.

„Toto rozhodnutie je súčasťou širšieho úsilia ruskej vlády umlčať disent a izolovať občiansku spoločnosť,“ uviedla generálna tajomníčka organizácie Agnes Callamardová. Amnesty International tvrdí, že tento krok nezabráni organizácii naďalej dokumentovať porušovanie ľudských práv vrátane údajných vojnových zločinov ruských jednotiek na Ukrajine.

Podľa tvrdení ruskej prokuratúry londýnska centrála Amnesty International slúži ako „centrum prípravy globálnych rusofóbnych projektov financovaných spojencami kyjevského režimu“.

V tlačovej správe sa ďalej uvádza, že aktivisti Amnesty údajne „robia všetko pre zintenzívnenie vojenského konfliktu v regióne – ospravedlňujú zločiny ukrajinských neonacistov, vyzývajú na zvýšenie ich financovania a presadzujú politickú a ekonomickú izoláciu Ruska“.

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine zakázalo desiatky medzinárodných ľudskoprávnych organizácií. Amnesty International zatiaľ nebola zapísaná do oficiálneho zoznamu „nežiaducich organizácií“, ktorý vedie ruské ministerstvo spravodlivosti. Zvyčajne k tomu dochádza približne týždeň po zverejnení rozhodnutia prokuratúry. Aktuálne sa v tomto zozname nachádza 223 subjektov.

Amnesty International existuje od roku 1961 a v roku 1977 získala Nobelovu cenu za mier. Rusi spolupracujúci s „nežiaducimi organizáciami“ čelia obvineniam zo spolupáchateľstva, ktoré sa trestá pokutami či väzobnými trestami. (TASR)

Lídri krajín uviedli, že sa nebudú nečinne prihliadať na "nehorázne akcie" Netanjahuovej vlády a prijmú "konkrétne kroky", ak Izrael nezastaví novú vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy a okamžite neobnoví prísun humanitárnej pomoci na toto vojnou sužované palestínske územie. 

Britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a kanadský premiér Mark Carney tiež uviedli, že sú "odhodlaní uznať palestínsky štát" ako súčasť dvojštátneho riešenia.

Napísal to na svojej sociálnej sieti Truth Social.

"Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o prímerí a, čo je ešte dôležitejšie, o UKONČENÍ vojny," napísal Trump.

Oznámil tiež, že o rokovaní s Putinom už informoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a tiež európskych lídrov vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či nemeckého kancelára Friedricha Merza.

Trump podobne ako Putin označil vzájomný rozhovor za veľmi dobrý. "Tón aj duch konverzácie boli vynikajúce," uviedol americký prezident.

Rusko podľa amerického prezidenta stojí o rozsiahle obchodovanie so Spojenými štátmi, len čo sa "krvavá" vojna skončí.

"A ja súhlasím," dodal s tým, že ťažiť z obnovy krajiny môže aj Ukrajina.

Podmienky na spomínané rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom si dohodnú Moskva s Kyjevom.