Orbánova podpora Simionovi v rumunských voľbách pobúrila maďarskú menšiny

Výsledok telefonátu prezidentov USA a Ruska, keď Donald Trump naznačil, že by sa Spojené štáty mohli stiahnuť z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, Lipavského neprekvapil.

K rýchlemu dosiahnutiu prímeria je skeptický, Rusko chce podľa neho pokračovať vo vojne. Povedal to v utorok v Bruseli, kde sa stretli európski ministri na pravidelnej Rade EÚ pre zahraničné veci, informuje spravodajkyňa TASR.

„Ohľadom Ukrajiny sa potvrdzuje, kto má záujem na mieri a kto chce viesť vojnu – je to ruská strana. Tých šancí už dostali skutočne mnoho. Som veľmi skeptický k nejakému dohodnutému rýchlemu prímeriu. Zatiaľ sa táto skepsa potvrdzuje, potvrdzuje to aj výsledok toho telefonátu,“ povedal Lipavský s tým, že ho to neprekvapilo.

Dodal, že Česko je pripravené rokovať o ďalších bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu v prípade prímeria napríklad na úrovni „koalície ochotných“.

Privítal tiež, že na Rade s ministrami schválili 17. balík sankcií proti Rusku. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala aj ďalší balík, do ktorého by Lipavský chcel dostať český návrh na obmedzenie pohybu ruských diplomatov, technického personálu a ich rodinných príslušníkov v schengenskom priestore.

Podobne ako český prezident Petr Pavel, aj Lipavský si myslí, že je potrebné, aby Západ v sankciách proti Rusku pritvrdil a ukázal mu tak určitú silu. Poukázal na návrh balíka opatrení v americkom Kongrese, ktorý je podľa neho „silný“.

S ministrami chcel riešiť aj budúcnosť rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, ktoré podľa jeho slov v súčasnosti hľadá spôsob, ako vo fungovaní pokračovať. Šéf českej diplomacie považuje jeho činnosť za zmysluplnú a dôležitú aj pre európsku bezpečnosť. „Pre nás, európske krajiny, je dôležité, aby sme hovorili o tom, ako zachovať fungovanie a poslanie rádia, možno nie tej inštitúcie nutne v takom rozsahu a veľkosti,“ dodal Lipavský. (TASR)

Výrok amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom naznačil, že Spojené štáty sa stiahnu z mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, sú podľa českého prezidenta prejavom Trumpovej frustrácie, že sa mu nedarí rýchlo sa dohodnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Európske štáty by podľa neho mali v koordinácii s USA vyvinúť na Rusko výraznejší ekonomický tlak. Povedal to po rokovaní s predstaviteľmi EÚ v Bruseli.

„Vyhlásenie Donalda Trumpa vnímam ako výraz frustrácie z toho, že sa nedarí to, v čo dúfal, teda že sa s prezidentom Putinom dokáže rýchlo zhodnúť a že bude schopný vyhlásiť dosiahnutie mieru na Ukrajine a navyše obnoviť ekonomické vzťahy s Ruskom. Evidentne sa to nedarí. Nemyslím si ale, že by to nutne malo viesť k stiahnutiu sa USA z týchto rokovaní,“ povedal Pavel s tým, že by to nebol dobrý signál a Putinovi by to len vytvorilo ďalší priestor na manévrovanie.

Rusko podľa neho uplatňuje zdržovaciu taktiku, keď namiesto začiatku rokovania hovorí o začiatku práce na memorande, ktoré by eventuálne mohlo k nejakému rokovaniu viesť. To môže podľa Pavla celý proces nielen o niekoľko mesiacov zdržať, ale Rusku tiež vytvárať priestor, aby si kládlo nové podmienky.

„Mali by sme vyvinúť veľmi koordinovaný tlak, ktorý Rusko presvedčí, že je treba si sadnúť k stolu a rokovať,“ zdôraznil český prezident. Na zvýšení ekonomického tlaku na Rusko sa podľa jeho slov zhodol so všetkými predstaviteľmi EÚ. Zároveň však aj na tom, že zosilnený ekonomický a finančný tlak musí byť úzko koordinovaný so Spojenými štátmi, čo sa podľa neho zatiaľ veľmi nedarí.

Dodal, že európske štáty a USA by sa mali dohodnúť na takých opatreniach, ktoré Rusko skutočne silne pocíti a stanoviť dátum, odkedy začnú platiť, ak Moskva neurčí termín rokovania s Ukrajinou. (TASR)