Severné pobrežie Papuy-Novej Guiney zasiahlo silné zemetrasenie

mája (TASR) – Izrael v noci na stredu odmietol rozhodnutie Európskej únie (EÚ) prehodnotiť asociačnú dohodu s ním v rámci zvyšovania tlaku z dôvodu zvýšenia intenzity ofenzívy v Pásme Gazy. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Absolútne odmietame smer udávaný vyhlásením odrážajúcim absolútne nepochopenie komplexnej reality, ktorej Izrael čelí,“ uviedol v príspevku na sociálnej platforme X hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Oren Marmorstein.

Reagoval tak na šéfku zahraničnej politiky EÚ Kaju Kallasovú, ktorá v utorok vyhlásila, že „silná väčšina“ ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v utorok pre posledné kroky Izraela v Pásme Gazy podporila prehodnotenie asociačnej dohody z roku 2000. Euroblok už podľa nej stihol pripraviť sankcie na izraelských osadníkov, ale dosiaľ ich blokuje jeden nemenovaný štát.

Medzinárodný nátlak na Tel Aviv sa v posledných dňoch zvýšil, keď vláda premiéra Benjamina Netanjahua spustila v Pásme Gazy novú fázu vojenskej ofenzívy. V utorok oznámila prerušenie rokovaní o obchodnej dohode s Izraelom aj Veľká Británia. (TASR)

mája (TASR) – Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio očakáva, že Rusko Ukrajine predloží široký náčrt podmienok prímeria, ktoré Washingtonu umožnia zhodnotiť, či Moskva skutočne chce uzavrieť mier. TASR informuje podľa správy agentúry AFP zverejnenej v noci na stredu.

„V istom veľmi blízkom horizonte, možno o niekoľko dní, možno snáď tento týždeň, predloží ruská strana podmienky, ktoré by si želali,“ uviedol Rubio na vypočutí pred členmi zahraničného výboru amerického Senátu.

Šéf americkej diplomacie uviedol, že časový odhad vychádza z pondelkového telefonátu amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina a tiež z jeho vlastného rozhovoru, ktorý cez víkend s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Rusko údajne ponúkne „iba široké podmienky, ktoré nám umožnia posunúť sa k prímeriu, ktoré nám potom umožní vstúpiť do detailných rokovaní o ukončení konfliktu,“ uviedol Rubio.

„Dúfame, že sa to stane. Veríme, že podmienky vypracované Rusmi nám mnoho napovedia o ich skutočných úmysloch. Na jednej strane to môžu byť realistické podmienky, s ktorými možno pracovať. Napovie nám aj to, ak predložia podmienky, o ktorých vieme, že sú nereálne,“ dodal.

Trump v pondelok po svojom telefonáte s Putinom uviedol, že Rusko je „okamžite“ pripravené začať mierové rokovania. Putin bol zdržanlivejší a uviedol, že Moskva navrhne „memorandum o možnej budúcej mierovej dohode definujúce rad postojov“. (TASR)

mája (TASR) – Pápež Lev XIV. potvrdil ochotu Vatikánu hostiť mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, uviedla v utorok talianska premiérka Giorgia Meloniová. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Meloniová s pápežom hovorila v utorok a zdôraznila „ochotu Svätého otca hostiť vo Vatikáne budúce rokovania strán,“ uviedla kancelária talianskej premiérky. Politička mu poďakovala za „jeho neochvejnú oddanosť mieru“.

Potvrdenie je reakciou na pondelkový telefonát medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Trump po telefonáte hovoril s európskymi lídrami, medzi ktorými bola aj Meloniová, a požiadal ju o potvrdenie jeho ochotu byť hostiteľom mierových rokovaní.

Talianska premiérka v utorok hovorila s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a niekoľkými ďalšími svetovými lidrami a podľa vyjadrenia jej kancelárie s nimi pri mierových rokovaniach „úzko spolupracuje“.

Nedávne snahy o vyriešenie vojenského konfliktu na Ukrajine nepriniesli žiadny pokrok, pretože Putin odmietol návrhy na prímerie predstavené Kyjevom, píše AFP.

Pápež bojujúcim stranám navrhol sprostredkovanie rokovaní minulý týždeň počas stretnutia s predstaviteľmi východných kresťanov.

(TASR)

Situácia je dlhodobo terčom kritiky republikánov, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Dospel som k záveru, že musíme proces dôkladne preskúmať, aby sme zabezpečili, že zodpovednosť zaň bude vyvodená správne a že Američanom bude o jeho priebehu poskytnutý ucelený obraz,“ uviedol Hegseth.

„Špeciálna komisia dôkladne preskúma predchádzajúce vyšetrovania vrátane, ale nielen, zistených skutočností, zdrojov, svedkov a analyzuje vykonané rozhodnutia, ktoré viedli k jednému z najtemnejších a najsmrtiacejších momentov Ameriky v zahraničí,“ dodal. Podľa Hegsetha vyšetrovací tím „vyvodí zodpovednosť v mene amerického ľudu a vojnových bojovníkov“ Spojených štátov.

Po stiahnutí amerických jednotiek z Afganistanu bojovníci hnutia Taliban rýchlo premohli pravidelnú afganskú armádu a posledné americké jednotky sa urýchlene letecky evakuovali z letiska v Kábule. V priebehu niekoľkých dní z krajiny utieklo viac ako 120.000 ľudí.

V auguste 2021 na dav ľudí pri letisku v Kábule, ktorí sa zúfalo snažili dostať na let z krajiny, zaútočil samovražedný atentátnik. Zomrelo viac ako 170 ľudí vrátane 13 amerických vojakov.

O odchode Spojených štátov z Afganistanu rozhodol počas svojho prvého funkčného obdobia Donald Trump. Vo februári 2020 jeho administratíva podpísala o tom v katarskej Dauhe dohodu s Talibanom.

Po nástupe do úradu v januári 2021 Trumpov nástupca Joe Biden oznámil, že USA dokončia stiahnutie vojsk do 11. septembra 2021. Tento termín bol neskôr posunutý na 31. augusta 2021. Oznámený odchod podľa kritikov prispel ku katastrofálnemu kolapsu afganských síl a opätovnému nástupu Talibanu k moci. (TASR)