Digitálna dospelosť. Únia môže na sociálne siete stanoviť podobný limit ako na alkohol

Na tlačovej konferencii po rokovaní s českým prezidentom Petrom Pavlom v Bruseli to povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte.

Česká muničná iniciatíva pre Ukrajinu je podľa Rutteho významne úspešná. Umožnila podľa neho zabezpečiť dodávku viac ako troch miliónov nábojov, len vlani to bolo 1,5 milióna nábojov, uviedol šéf NATO.

Rutte tiež ocenil, že Česko prispieva k aliančnej misii na podporu vyzbrojenia a preškolenia ukrajinských vojakov a tiež že v júli vyšle 20-členný personál do logistických misií.

Putin si musí byť vedomý toho, že keby sa rozhodol zaútočiť na spojencov v NATO, reakcia aliancie by bola devastujúca, povedal tiež Rutte. V súvislosti s nutnosťou zvyšovať výdavky na obranu tiež podotkol, že ruské vojnové kroky na Ukrajine aktívne podporujú Severná Kórea, Čína či Irán.

Podľa šéfa NATO je dôležité urobiť všetko pre to, aby Ukrajina bola v čo najlepšej pozícii pri pokračujúcom boji, ale tiež až nastane mier, ktorý musí byť dlhodobý. Pavel s tým súhlasí. "Garancie pre Ukrajinu štartujú našu silnú podporu Ukrajiny, aby boli čo najsilnejšie pre nadchádzajúce rokovania. Čím slabšia by bola pozícia Ukrajiny na začiatku, tým horšia získa garancie pre budúcnosť," uviedol český prezident.

Najsilnejšou garanciou bezpečnosti pre Ukrajinu bude silná a dobre vybavená ukrajinská armáda, povedal Pavel. "Na tom budeme pracovať poskytovaním našej pomoci, špecializovaného výcviku, poskytovaním materiálu a spoluprácou s ukrajinskou armádou," uviedol. Ďalšie možnosti budú podľa hlavy štátu závisieť od výsledkov vyjednávaní o mieri. "Ak sa dospeje k takémuto rozhodnutiu, Česko môže zvážiť poskytovanie špecializovaného výcviku buď na Ukrajine, alebo na našom území," poznamenal.

Rutte tiež ocenil súčasné krokyTrumpa, ktorého cieľom podľa šéfa NATO je odblokovať situáciu na Ukrajine a rokovať s Putinom, Európanmi i Ukrajinou. "Jeho želaním, ktoré absolútne zdieľam, je ukončiť krviprelievanie a boje," poznamenal aliančný šéf. (ČTK)

Stav predĺžili likvidácii škôd do 26. júna. Novinárom to po rokovaní vlády povedal minister vnútra Vít Rakušan (STAN) s tým, že to je vzhľadom na stav sanačných prác namieste. Uviedol tiež, že kabinet vzal do úvahy postoj hejtmana Olomouckého kraja a Českej inšpekcie životného prostredia.

Hejtman Okleštěk predpokladá, že stav nebezpečenstva bude v lokalite trvať možno ešte niekoľko mesiacov. Opatrenie umožňuje rýchlejšiu organizáciu sanácie zamorenej pôdy a vody. Vláda môže zvláštny režim v lokalite predĺžiť vždy len o 30 dní, naposledy o tom rozhodovala 23. apríla. Keby dnes stav nepredĺžila, končil by 27. mája.

Sanácia pôdy zamorenej benzénom bude podľa skorších vyjadrení trvať pol roka. Obnoviť dopravu na vyťaženej trati by sa mohlo podľa predpokladov ministerstva dopravy podariť v júni. Následky havárie likviduje firma Dekonta, ďalší postup prác predložila v sanačnom projekte. Česká inšpekcia životného prostredia ho schválila 12. mája.

Nákladný vlak prevážajúci z chemičky DEZA vo Valašskom Meziříčí vyše 1000 ton benzénu sa 28. februára vykoľajil a začal horieť. Z cisterien hasiči zachytili 360 ton látky, zvyšok zhorel alebo unikol. Podľa inšpekcie vlak išiel v momente nehody rýchlosťou zhruba 95 kilometrov za hodinu namiesto povolenej 40-kilometrovej rýchlosti.

Dočasné rýchlostné obmedzenie súviselo s opravami na trati v neďalekých Hraniciach, súprava kvôli nim musela v Hustopečiach na dlhom rovnom úseku prejsť výhybkou na inú koľaj. V prípade doteraz nebol nikto obvinený, uviedla minulý týždeň polícia.

V okolí havárie je podľa výsledkov testov odobratých vzoriek možné pestovať plodiny aj loviť ryby okrem jedného jazera. Vzorky poľnohospodárskej pôdy tam nepreukázali zvýšenú prítomnosť látok pochádzajúcich z horenia benzénu a stopy benzénu neodhalili ani vzorky rýb z vôd v okolí havárie s výnimkou jazera číslo 6. Dlhodobý monitoring bude v Hustopečiach pokračovať naďalej. (ČTK)

Na tlačovej konferencii v Bruseli po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttem to povedal český prezident Petr Pavel.

Na summite by sa lídri členských štátov mali zhodnúť na novom cieli výdavkov na obranu. Rutte podľa agentúry Reuters navrhuje, aby krajiny zvýšili výdavky na 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta HDP vynakladali na položky s obranou súvisiace.

Vyhovelo by sa tým požiadavke Trumpa, ktorý od spojencov žiada päťpercentné výdavky na obranu, ktoré ale aktuálne nevynakladajú ani Spojené štáty.

Česko vlani prvýkrát splnilo doterajší cieľ vo výške dvoch percent HDP, vláda Petra Fialu sa zaviazala výdavky zvýšiť na tri percentá HDP do roku 2030. (ČTK)