Európska únia schválila mimoriadnu finančnú podporu pre Rádio Slobodná Európa

V noci na stredu to uviedli mexické úrady, informuje o tom agentúra AFP.

Násilie vypuklo v noci na utorok v obci zvanej Kilometro 30 ležiacej pri diaľnici vedúcej z letoviska do mexickej metropoly Mexiko, uviedol prokurátor mexického štátu Guerrero.

Päť mužov a jedna žena v rokoch sa podľa okresného komisára Adana Casarrubiasa stali obeťami prestrelky. Konfliktu, ktorý miestnych obyvateľov vydesil, sa podľa neho zúčastnili najmenej tri vozidlá. Niekoľko áut zhorelo, polícia a armáda objavili obrnené auto so zbraňami.

„Budeme o svoju obec bojovať aj keby sme mali použiť panvice a palice,“ vyhlásil komisár.

Acapulco bolo počas obdobia svojej najväčšej slávy v 50. a 60. rokoch obľúbenou destináciou bohatej klientely, v súčasnosti „perlu Pacifiku“ sužuje násilná kriminalita. Od roku 2006 si neustály nárast násilnej kriminality z veľkej časti spojenej s drogovou trestnou činnosťou na celom území Mexika vyžiadal približne 480.000 životov. (TASR)

Tie podľa neho umožnia Washingtonu zhodnotiť, či Moskva skutočne chce uzavrieť mier.

„V istom veľmi blízkom horizonte, možno o niekoľko dní, možno snáď tento týždeň, predloží ruská strana podmienky, ktoré by si želali,“ uviedol Marco Rubio na vypočutí pred členmi zahraničného výboru amerického Senátu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pred členmi zahraničného výboru amerického senátu. (zdroj: TASR/AP)

Šéf americkej diplomacie uviedol, že časový odhad vychádza z pondelkového telefonátu amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina a tiež z jeho vlastného rozhovoru, ktorý cez víkend viedol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Rusko údajne ponúkne „iba široké podmienky, ktoré nám umožnia posunúť sa k prímeriu, ktoré nám potom umožní vstúpiť do detailných rokovaní o ukončení konfliktu,“ uviedol Rubio.

„Dúfame, že sa to stane. Veríme, že podmienky vypracované Rusmi nám mnoho napovedia o ich skutočných úmysloch. Na jednej strane to môžu byť realistické podmienky, s ktorými možno pracovať. Napovie nám aj to, ak predložia podmienky, o ktorých vieme, že sú nereálne,“ dodal. (TASR)

Informuje o tom agentúra AFP.

Giorgia Meloniová s pápežom hovorila v utorok a zdôraznila „ochotu Svätého otca hostiť vo Vatikáne budúce rokovania strán,“ uviedla kancelária talianskej premiérky. Politička mu poďakovala za „jeho neochvejnú oddanosť mieru“.

Potvrdenie je reakciou na pondelkový telefonát medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Trump po telefonáte hovoril s európskymi lídrami, medzi ktorými bola aj Meloniová, a požiadal ju o potvrdenie pápežovej ochoty byť hostiteľom mierových rokovaní.

Talianska premiérka v utorok hovorila s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a niekoľkými ďalšími svetovými lidrami a podľa vyjadrenia jej kancelárie s nimi pri mierových rokovaniach „úzko spolupracuje“.

Pápež bojujúcim stranám navrhol sprostredkovanie rokovaní minulý týždeň počas stretnutia s predstaviteľmi východných kresťanov. (TASR)

Zahynulo pri ňom vtedy 13 amerických vojakov.

Situácia je dlhodobo terčom kritiky republikánov, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Dospel som k záveru, že musíme proces dôkladne preskúmať, aby sme zabezpečili, že zodpovednosť zaň bude vyvodená správne a že Američanom bude o jeho priebehu poskytnutý ucelený obraz,“ uviedol Hegseth.

„Špeciálna komisia dôkladne preskúma predchádzajúce vyšetrovania vrátane, ale nielen, zistených skutočností, zdrojov, svedkov a analyzuje vykonané rozhodnutia, ktoré viedli k jednému z najtemnejších a najsmrtiacejších momentov Ameriky v zahraničí,“ dodal. Podľa Hegsetha vyšetrovací tím „vyvodí zodpovednosť v mene amerického ľudu a vojnových bojovníkov“ Spojených štátov.

Po stiahnutí amerických jednotiek z Afganistanu bojovníci hnutia Taliban rýchlo premohli pravidelnú afganskú armádu a posledné americké jednotky sa urýchlene letecky evakuovali z letiska v Kábule. V priebehu niekoľkých dní z krajiny utieklo viac ako 120.000 ľudí.

V auguste 2021 na dav ľudí pri letisku v Kábule, ktorí sa zúfalo snažili dostať na let z krajiny, zaútočil samovražedný atentátnik. Zomrelo viac ako 170 ľudí vrátane 13 amerických vojakov.

O odchode Spojených štátov z Afganistanu rozhodol počas svojho prvého funkčného obdobia Donald Trump. Vo februári 2020 jeho administratíva podpísala o tom v katarskej Dauhe dohodu s Talibanom.

Po nástupe do úradu v januári 2021 Trumpov nástupca Joe Biden oznámil, že USA dokončia stiahnutie vojsk do 11. septembra 2021. Tento termín bol neskôr posunutý na 31. augusta 2021. Oznámený odchod podľa kritikov prispel ku katastrofálnemu kolapsu afganských síl a opätovnému nástupu Talibanu k moci. (TASR)