Poľský premiér je pripravený zavrieť hranice, ak sa Nemecko pokúsi vrátiť migrantov

Polícia oficiálne identitu mŕtveho nekomentovala. Andrij Portnov v minulosti čelil na Ukrajine vyšetrovaniu kvôli údajnému zapojeniu do ruskej invázie na Kryme.

Päťdesiatdvaročného muža niekto zastrelil okolo 9:00 pri vchode do školy American School Madrid. Podľa denníka El País na muža vystrelili dvaja alebo traja páchatelia.

Čin sa stal krátko po tom, čo žiaci odišli na vyučovanie do budovy školy. Motív nie je jasný.

Španielske médiá uvádzajú, že mŕtvy je ukrajinskej národnosti. Stanica Cadena Ser a agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje oboznámené s vyšetrovaním tvrdia, že išlo o Portnova. Ten bol poradcom exprezidenta Janukovyča v roku 2014, keď vláda proruského prezidenta čelila silným protestom.

Portnov sa na nejaký čas ocitol tiež na sankčnom zozname EÚ, z ktorého bol ale neskôr vyškrtnutý. Na Ukrajine čelil vyšetrovaniu z vlastizrady kvôli údajnému zapojeniu do ruského obsadenia ukrajinského polostrova Krym v roku 2014. (ČTK)

Uvádza sa to v ukrajinskom dokumente, na ktorý sa agentúra Reuters odvolala. Okrem iného spomína ďalšie kroky s cieľom izolovať Moskvu - vrátane zmrazenia ruských aktív a uvalenia sekundárnych sankcií na niektorých odberateľov ruskej ropy.

Ukrajinská biela kniha, o ktorej sa podľa Reuters doteraz neinformovalo, bude predložená Bruselu v čase neistoty nad budúcou úlohou USA, ktorých Trump sa po telefonáte s Putinom rozhodol nezaviesť prísnejšie protiruské sankcie.

Trump po rozhovore hovoril s ukrajinskými a európskymi lídrami a podľa médií im povedal, že teraz chce dať šancu mierovým rokovaniam, ktoré by uvalenie ďalších sankcií mohlo skomplikovať. Súčasne však nevylúčil, že by svoje rozhodnutie mohol v budúcnosti prehodnotiť.

Európska únia i Británia v utorok aj tak uvalili ďalšie sankcie proti Rusku a vyjadrili nádej, že sa k nim pripoja aj USA. Európski predstavitelia však otvorene diskutujú o spôsoboch, ako môžu udržať tlak na Moskvu, ak sa Washington už nebude chcieť na tomto úsilí podieľať.

„Washington v súčasnosti prakticky ukončil účasť na takmer všetkých medzivládnych platformách zameraných na sankcie a kontrolu vývozu,“ uvádza sa v ukrajinskom dokumente, ktorý zdôrazňuje „bezprecedentné“ sankcie doteraz uvalené Európskou úniou a spomína aj potenciál rozšíriť ich záber.

Biela kniha podľa Reuters tiež obsahuje strohé hodnotenie doterajšieho záväzku Trumpovej administratívy v oblasti koordinačného úsilia. Washington spomalil prácu v monitorovacej skupine na presadzovanie cenových stropov na ruskú ropu, rozpustil federálnu pracovnú skupinu zameranú na stíhanie porušovania sankcií a preradil značný počet odborníkov na sankcie do iných sektorov, uvádza sa v dokumente s tým, že postoj USA by nemal podnietiť EÚ k zmierneniu sankčného tlaku. „Naopak, malo by to EÚ povzbudiť, aby v tejto oblasti prevzala vedúcu úlohu,“ píše sa v texte.

Medzi 40 stranami odporúčaní sa objavujú výzvy na prijatie právnych predpisov, ktoré by urýchlili skonfiškovanie majetku jednotlivcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie, a jeho odsun na Ukrajinu. Tieto osoby by potom mohli žiadať odškodnenie od Ruska.

EÚ by taktiež podľa Kyjeva mala zvážiť celý rad krokov, aby sa jej sankcie uplatňovali dôraznejšie aj mimo jej vlastného územia - vrátane zamerania sa na zahraničné spoločnosti, ktoré využívajú technológie EÚ na pomoc Rusku, a „zavedenia sekundárnych sankcií voči odberateľom ruskej ropy“.

Takéto sankcie, ktoré by mohli zasiahnuť veľkých odberateľov, ako sú India a Čína, by boli podľa Reuters významným krokom, ktorý sa Európa doteraz zdráhala podniknúť. Trump verejne spomínal hrozbu uvalenia sekundárnych sankcií na Rusko predtým, než prijal rozhodnutie zatiaľ nekonať, dodala agentúra. (TASR)

Zranené ženy sú vo veku od 47 do 67 rokov.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 76 dronov, z ktorých 22 sa podarilo zostreliť a ďalších 41 kvôli rušeniu nedoletelo do cieľa, uviedlo ukrajinské letectvo. Vo svojej zvodke pripustilo, že drony spôsobili škody v Sumskej a Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny.

Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 159 ukrajinských dronov, vrátane šiestich nad Moskovskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinské drony okrem iného napadli Volchovskú továreň na polovodiče, uviedol gubernátor Orelskej oblasti Andrej Klyčkov. O rozsahu škôd sa nezmienil, útok sa zaobišiel bez obetí a ranených. Ministerstvo obrany v dvoch príspevkoch na platforme Telegram informovalo o zostrelení 37 a 16 dronov nad týmto regiónom, ležiacom v juhozápadnej časti centrálneho Ruska.

Ukrajinské drony zasiahli dôležitú továreň vyrábajúcu polovodiče pre ruské zbrojovky a rakety, potvrdil Kyjev.

V susednej Lipeckej oblasti operátori na pokyn ruskej armády počas náletu ukrajinských dronov vypli mobilný internet. Akonáhle to situácia dovolí, prístup k mobilnému internetu bude obnovený, informoval gubernátor Igor Artamonov. Server BBC News dodal, že vypínanie mobilného internetu z bezpečnostných dôvodov sa v ruských regiónoch deje už pravidelne, na začiatku mája toto obmedzenie na niekoľko dní postihlo Moskvu kvôli riziku útoku dronov počas osláv sovietskeho víťazstva vo vojne s účasťou predstaviteľov spriatelených štátov. Obmedzenia podľa BBC postihli už tri desiatky veľkých miest. (ČTK)

Kontroly zaviedli pre riziko nákazy dobytka slintačkou a krívačkou. Pri príchode na rokovanie vlády to novinárom povedal minister pôdohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL). V platnosti podľa neho zrejme zostane časť opatrení voči českým chovateľom. Podrobnosti zverejní vo štvrtok na tlačovej konferencii.

Podľa Výborného vo štvrtok vyprší veterinárna lehota nastavená kvôli inkubačnej dobe choroby. Ak sa v nadchádzajúcich hodinách neobjaví na Slovensku nové ohnisko nákazy, podľa ministra bude možné obmedzenie pre nákladnú dopravu na česko-slovenských hraniciach zrušiť.

Slintačka a krívačka sa na jar objavila v Maďarsku a následne na Slovensku. Posledné ohnisko nákazy v chove hovädzieho dobytka v Maďarsku bolo potvrdené 17. apríla, na Slovensku 4. apríla. (ČTK)