Putin údajne včera zavítal do Kurskej oblasti susediacej s Ukrajinou

Uviedol to ukrajinský generálny štáb. Závod sa nachádza v Oriolskej oblasti.

Gubernátor ruskej Oriolskej oblasti Andrej Klyčkov pôvodne nehlásil žiadne škody ani obete. Neskôr však uviedol, že poškodený bol závod na výrobu polovodičov a niekoľko obytných budov.

Výbuchy hlásili aj v ruskej Tulskej a Riazanskej oblasti. Ruské letiská Jaroslavľ, Kostroma a Kaluga dočasne obmedzili lety.

Polícia oficiálne identitu mŕtveho nekomentovala. Andrij Portnov v minulosti čelil na Ukrajine vyšetrovaniu kvôli údajnému zapojeniu do ruskej invázie na Kryme.

Päťdesiatdvaročného muža niekto zastrelil okolo 9:00 pri vchode do školy American School Madrid. Podľa denníka El País na muža vystrelili dvaja alebo traja páchatelia.

Čin sa stal krátko po tom, čo žiaci odišli na vyučovanie do budovy školy. Motív nie je jasný.

Španielske médiá uvádzajú, že mŕtvy je ukrajinskej národnosti. Stanica Cadena Ser a agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje oboznámené s vyšetrovaním tvrdia, že išlo o Portnova. Ten bol poradcom exprezidenta Janukovyča v roku 2014, keď vláda proruského prezidenta čelila silným protestom.

Portnov sa na nejaký čas ocitol tiež na sankčnom zozname EÚ, z ktorého bol ale neskôr vyškrtnutý. Na Ukrajine čelil vyšetrovaniu z vlastizrady kvôli údajnému zapojeniu do ruského obsadenia ukrajinského polostrova Krym v roku 2014. (ČTK)

Uvádza sa to v ukrajinskom dokumente, na ktorý sa agentúra Reuters odvolala. Okrem iného spomína ďalšie kroky s cieľom izolovať Moskvu - vrátane zmrazenia ruských aktív a uvalenia sekundárnych sankcií na niektorých odberateľov ruskej ropy.

Ukrajinská biela kniha, o ktorej sa podľa Reuters doteraz neinformovalo, bude predložená Bruselu v čase neistoty nad budúcou úlohou USA, ktorých Trump sa po telefonáte s Putinom rozhodol nezaviesť prísnejšie protiruské sankcie.

Trump po rozhovore hovoril s ukrajinskými a európskymi lídrami a podľa médií im povedal, že teraz chce dať šancu mierovým rokovaniam, ktoré by uvalenie ďalších sankcií mohlo skomplikovať. Súčasne však nevylúčil, že by svoje rozhodnutie mohol v budúcnosti prehodnotiť.

Európska únia i Británia v utorok aj tak uvalili ďalšie sankcie proti Rusku a vyjadrili nádej, že sa k nim pripoja aj USA. Európski predstavitelia však otvorene diskutujú o spôsoboch, ako môžu udržať tlak na Moskvu, ak sa Washington už nebude chcieť na tomto úsilí podieľať.

„Washington v súčasnosti prakticky ukončil účasť na takmer všetkých medzivládnych platformách zameraných na sankcie a kontrolu vývozu,“ uvádza sa v ukrajinskom dokumente, ktorý zdôrazňuje „bezprecedentné“ sankcie doteraz uvalené Európskou úniou a spomína aj potenciál rozšíriť ich záber.

Biela kniha podľa Reuters tiež obsahuje strohé hodnotenie doterajšieho záväzku Trumpovej administratívy v oblasti koordinačného úsilia. Washington spomalil prácu v monitorovacej skupine na presadzovanie cenových stropov na ruskú ropu, rozpustil federálnu pracovnú skupinu zameranú na stíhanie porušovania sankcií a preradil značný počet odborníkov na sankcie do iných sektorov, uvádza sa v dokumente s tým, že postoj USA by nemal podnietiť EÚ k zmierneniu sankčného tlaku. „Naopak, malo by to EÚ povzbudiť, aby v tejto oblasti prevzala vedúcu úlohu,“ píše sa v texte.

Medzi 40 stranami odporúčaní sa objavujú výzvy na prijatie právnych predpisov, ktoré by urýchlili skonfiškovanie majetku jednotlivcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie, a jeho odsun na Ukrajinu. Tieto osoby by potom mohli žiadať odškodnenie od Ruska.

EÚ by taktiež podľa Kyjeva mala zvážiť celý rad krokov, aby sa jej sankcie uplatňovali dôraznejšie aj mimo jej vlastného územia - vrátane zamerania sa na zahraničné spoločnosti, ktoré využívajú technológie EÚ na pomoc Rusku, a „zavedenia sekundárnych sankcií voči odberateľom ruskej ropy“.

Takéto sankcie, ktoré by mohli zasiahnuť veľkých odberateľov, ako sú India a Čína, by boli podľa Reuters významným krokom, ktorý sa Európa doteraz zdráhala podniknúť. Trump verejne spomínal hrozbu uvalenia sekundárnych sankcií na Rusko predtým, než prijal rozhodnutie zatiaľ nekonať, dodala agentúra. (TASR)

Zranené ženy sú vo veku od 47 do 67 rokov.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 76 dronov, z ktorých 22 sa podarilo zostreliť a ďalších 41 kvôli rušeniu nedoletelo do cieľa, uviedlo ukrajinské letectvo. Vo svojej zvodke pripustilo, že drony spôsobili škody v Sumskej a Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny.

Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 159 ukrajinských dronov, vrátane šiestich nad Moskovskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinské drony okrem iného napadli Volchovskú továreň na polovodiče, uviedol gubernátor Orelskej oblasti Andrej Klyčkov. O rozsahu škôd sa nezmienil, útok sa zaobišiel bez obetí a ranených. Ministerstvo obrany v dvoch príspevkoch na platforme Telegram informovalo o zostrelení 37 a 16 dronov nad týmto regiónom, ležiacom v juhozápadnej časti centrálneho Ruska.

Ukrajinské drony zasiahli dôležitú továreň vyrábajúcu polovodiče pre ruské zbrojovky a rakety, potvrdil Kyjev.

V susednej Lipeckej oblasti operátori na pokyn ruskej armády počas náletu ukrajinských dronov vypli mobilný internet. Akonáhle to situácia dovolí, prístup k mobilnému internetu bude obnovený, informoval gubernátor Igor Artamonov. Server BBC News dodal, že vypínanie mobilného internetu z bezpečnostných dôvodov sa v ruských regiónoch deje už pravidelne, na začiatku mája toto obmedzenie na niekoľko dní postihlo Moskvu kvôli riziku útoku dronov počas osláv sovietskeho víťazstva vo vojne s účasťou predstaviteľov spriatelených štátov. Obmedzenia podľa BBC postihli už tri desiatky veľkých miest. (ČTK)

Ďalšie z týchto priamych rozhovorov by sa podľa neho mohli uskutočniť vo Vatikáne alebo Švajčiarsku. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Napriek tomu, že sa nezúčastnili na mierových rokovaniach (v Istanbule, pozn. TASR) najvyšší predstavitelia Ruskej federácie a Ukrajiny, je dôležité, čo potvrdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andryj Sybiha, že budú v týchto rokovaniach pokračovať,“ uviedol Blanár.

Členské štáty EÚ v utorok formálne potvrdili schválenie 17. sankčného balíka voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Jeho najdôležitejšou časťou sú opatrenia proti takzvanej ruskej tieňovej flotile. Blanár upozornil, že Slovensko prijíma takéto rozhodnutia len v prípade, ak sankcie nijakým spôsobom nepoškodzujú Slovensko, jeho ekonomiku ani životnú úroveň jeho obyvateľov.

Vláda však podľa vyhlásenia rezortu trvá na tom, že sankcie neprinášajú potrebný výsledok. O tom podľa slov Blanára svedčí aj samotné číslo 17. „Dokazuje, že sankcie nenapomohli tomu, aby sa zastavili boje. Sankcie preto neriešia problém, no naopak dôsledné rokovania, ktoré začala práve americká administratívaTrumpa. Ako jediná nabrala odvahu a iniciovala mierové rokovania,“ zdôraznil minister. SR a ostatné členské štáty Únie podľa neho podporujú mierové iniciatívy prezidenta USA.

Blanár po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci zopakoval aj postoj vlády SR k návrhu Európskej komisie pod označením REPower EU, ktorý má za cieľ ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív. Bratislava má k tomuto plánu o odtrhnutí sa od všetkých energetických zdrojov z Ruska výhrady, pričom najviac by podľa Blanára utrpela SR, ktorá je vnútrozemskou krajinou. Slovenská diplomacia bude preto aktívne vystupovať pri rokovaniach o tomto návrhu eurokomisie. Blanár sa domnieva, že by závislosť od Ruska v dôsledku kroku EÚ nahradila závislosť od inej krajiny.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová zároveň na zasadnutí rady prezentovala mieru pripravenosti Ukrajiny v rámci jej prístupového procesu do EÚ. Blanár v tejto súvislosti deklaroval podporu SR s podmienkou dodržania pravidiel platných pre všetky kandidátske štáty, ktoré musia splniť rovnaké podmienky.

„Podporujeme eurointegračné úsilie Ukrajiny, pretože si myslíme, že prostredníctvom prístupového procesu môže náš východný sused riešiť problémy, ktorým čelí v rámci svojej krajiny, a to je boj s korupciou, otázky právneho štátu či súdnictva, čo podrobne prezentovala aj pani komisárka Kosová,“ dodal šéf slovenskej diplomacie. (TASR)

„Šesť vojakov bolo zabitých a viac než desať zranených v dôsledku útoku, keď vykonávali cvičenia na vojenskej strelnici,“ uviedla ukrajinská národná garda.

Stanica Sky News informuje, že veliteľa danej jednotky suspendovali a bolo začaté interné vyšetrovanie.

AFP pripomína, že k útoku došlo po tom, čo americký prezident Donald Trump v pondelok dve hodiny telefonoval so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Telefonický rozhovor, ako podotýka agentúra, neviedol k posunu smerom k prímeriu vo viac ako než tri roky trvajúcej vojne.

Ruské ministerstvo obrany v utorok večer uviedlo, že na miesto zaútočilo balistickou raketou. Rusko tiež zverejnilo zábery, na ktorých je podľa Moskvy zaznamenaný zásah výcvikového strediska v zalesnenej oblasti.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť.

Mesto Sumy je po útokoch čiastočne bez elektriny, uviedla agentúra Ukrinform.

Päť zranených v dôsledku útoku bezpilotného lietadla, ktorého trosky poškodili obytný dom, oznámili ukrajinské úrady z Kyjevskej oblasti. Medzi zranenými sú aj trojročné dievča, 17-ročný mladík a 13-ročný chlapec, ktorý má reznú ranu na nohe. Zranenia utrpeli aj ich matka s otcom, ktorý má poranenia hlavy.

V oblasti útok poškodil tiež hospodárske budovy, sklady a automobil.

Ďalší útok na Sumy spôsobil jedno zranenie a výpadky elektriny. "Dnes ráno na Sumy zaútočili ruské bezpilotné lietadlá. Došlo k zásahom priemyselných objektov a poškodeniu elektrického vedenia. Údery spôsobili požiare," napísal na telegrame šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Hryhorov.

Agentúra Reuters zasa s odvolaním sa na Moskvu napísala, že ruská protivzdušná obrana v noci zostrelila 159 ukrajinských dronov, vrátane šiestich nad Moskovskou oblasťou.

Tie podľa neho umožnia Washingtonu zhodnotiť, či Moskva skutočne chce uzavrieť mier.

„V istom veľmi blízkom horizonte, možno o niekoľko dní, možno snáď tento týždeň, predloží ruská strana podmienky, ktoré by si želali,“ uviedol Marco Rubio na vypočutí pred členmi zahraničného výboru amerického Senátu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pred členmi zahraničného výboru amerického senátu. (zdroj: TASR/AP)

Šéf americkej diplomacie uviedol, že časový odhad vychádza z pondelkového telefonátu amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina a tiež z jeho vlastného rozhovoru, ktorý cez víkend viedol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Rusko údajne ponúkne „iba široké podmienky, ktoré nám umožnia posunúť sa k prímeriu, ktoré nám potom umožní vstúpiť do detailných rokovaní o ukončení konfliktu,“ uviedol Rubio.

„Dúfame, že sa to stane. Veríme, že podmienky vypracované Rusmi nám mnoho napovedia o ich skutočných úmysloch. Na jednej strane to môžu byť realistické podmienky, s ktorými možno pracovať. Napovie nám aj to, ak predložia podmienky, o ktorých vieme, že sú nereálne,“ dodal. (TASR)