Ak sa spojenci dohodnú na výdavkoch 5 percent HDP na obranu, Česko to podporí

Osem ukrajinských civilistov zahynulo pri ruských útokoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, oznámila oblastná prokuratúra.

V dedine Pravdyne v Chersonskej oblasti na juhovýchode krajiny ruský dron zabil ročného chlapca a zranil 64-ročnú ženu, uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin.

Prokuratúra potvrdila, že vyšetruje aj tento prípad pre podozrenie zo spáchania vojnového zločinu.

O ďalšom zabitom civilistovi informovali podľa serveru BBC News úrady v Chmelnyckej oblasti.

Ruské drony zasiahli v meste Rodynske v Doneckej oblasti podľa prokuratúry dve autá, v ktorých zahynulo päť civilistov.

O desať minút neskôr ruské letectvo zhodilo na Kosťantynivku dve riadené štvrťtonové bomby, ktoré zabili troch mužov vo veku 42, 53 a 71 rokov, ďalší muž vo veku 59 rokov vyviazol so zranením.

Ku Kosťantynivke sa blížia ruské vojská, pripomenula agentúra AFP. (ČTK)

Informovala o tom agentúra ANSA.

Zelenskyj do Ríma pricestoval, aby sa zúčastnil na konferencii o obnove Ukrajiny. Podľa agentúry AFP sa tiež stretne s americkým splnomocnencom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom a talianskym prezidentom Sergiom Mattarellom.

Zelenskyj sa s Levom XIV. stretol v pápežovom letnom sídle v Castel Gandolfo asi 20 kilometrov južne od Ríma, kde pápež trávi až do 20. júla prázdniny.

Ich stretnutie bolo už druhé od pápežovho zvolenia 8. mája.

Medzinárodná konferencia o obnove Ukrajiny sa koná vo štvrtok a piatok s cieľom mobilizovať podporu, vrátane súkromných investícií, pre Rusko napadnutú krajinu.

Konferencie sa okrem iného zúčastnia talianska premiérka Giorgia Meloniová, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, nemecký kancelár Friedrich Merz a ďalší štátnici. Ďalej budú podľa AFP prítomní zástupcovia približne 2000 firiem a 40 medzinárodných organizácií.

Nemenovaný zdroj z talianskej administratívy podľa Reuters uviedol, že na rekonštrukciu, obnovu a modernizáciu Ukrajiny bude potrebných približne 500 miliárd eur, a to podľa odhadov Svetovej banky. (ČTK)

Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Ide o prvé rozhodnutie ESĽP, ktoré Moskvu priamo označuje za vinníka porušovania ľudských práv od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Informuje o tom agentúra AP a portál stanice Euronews.

Sudcovia vydali v prípade Ruska dva rozsudky na základe žalôb Ukrajiny a Holandska. Obe krajiny ich podali ešte predtým, než bolo Rusko v roku 2022 vylúčené z Rady Európy, pod ktorú ESĽP patrí.

Rozhodnutie štrasburského súdu je oddelené od trestného konania v Holandsku, kde boli v neprítomnosti dvaja Rusi a jeden ukrajinský separatista odsúdení za viacnásobnú vraždu.

Lietadlo Boeing 777 spoločnosti Malaysia Airlines podľa rozsudku holandského súdu zo 17. novembra 2022 zostrelila v júli 2014 nad východnou Ukrajinou raketa ruskej výroby vypálená promoskovskými separatistami. Zahynulo všetkých 298 ľudí na palube vrátane 196 občanov Holandska. V máji tohto roka označila za katastrofu zodpovedné Rusko aj Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO).

ESĽP je dôležitou súčasťou Rady Európy, ktorá je najvýznamnejšou inštitúciou v oblasti ochrany ľudských práv na kontinente. Rusko bolo vylúčené z Rady Európy kvôli vojne na Ukrajine. Prípady proti Rusku, ktoré vznikli pred jeho vylúčením, však ESĽP môže naďalej riešiť.

Ukrajina má proti Rusku na súde v Štrasburgu podané aj ďalšie žaloby a pred ESĽP je registrovaných takmer 10-tisíc individuálnych podnetov proti Moskve. (TASR)

Televízna stanica CNN získala zvukovú nahrávku z Trumpovho večierka s darcami počas predvolebnej kampane v roku 2024.

Kremeľ na to reagoval, že pravdivosť tvrdenia nevie určiť, informovali agentúry TASS, Reuters a televízna stanica CNN.

„Povedal som Putinovi: Ak pôjdeš na Ukrajinu, zbombardujem celú Moskvu. Hovorím ti, nemám na výber,“ citovala CNN nahrávku. „(Putin) vtedy povedal, že mi neverí, ale veril mi,“ pokračoval.

„Vďaka Bohu, že pracujem v Rusku. Nemôžem to potvrdiť ani vyvrátiť, ani pokiaľ by som chcel. Či to je falošná (nahrávka) alebo nie, to tiež nevieme. V súčasnosti koluje veľa falošných správ,“ uviedol hovorca Kremľa Peskov.

CNN neuvádza, kedy presne Trump mohol Putinovi hovoriť o bombardovaní Moskvy.

Denník The Washington Post informoval o telefonáte Putina s Trumpom v novembri 2024 po jeho víťazstve v prezidentských voľbách. Americký líder ho údajne varoval pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine a Kremeľ vtedy správy o takomto telefonáte odmietol.

Ich prvý verejnosti známy hovor sa uskutočnil 12. februára.

CNN tvrdí, že Trump podobným spôsobom varoval aj čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v prípade vojenskej invázie na Taiwan. Podľa amerického prezidenta by Spojené štáty vraj zbombardovali Peking. „Myslel si, že som šialený,“ uviedol na nahrávke Trump a dodal, že s čínskym lídrom „nikdy nemal problém“. (TASR)

Uviedla to tajná služba SBU. Strely Neptun v apríli 2022 potopili vlajkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily, raketový krížnik Moskva, pripomenula SBU. Medzitým Ukrajinci vyvinuli modernizovanú verziu s väčšou bojovou hlavicou a dlhším doletom.

Technickú dokumentáciu o výrobe neptunov sa podľa SBU pokúšal získať 24-ročný bývalý študent jednej z kyjevských technických vysokých škôl, z ktorej bol predvlani vylúčený pre študijné neúspechy. Ďalším obvineným je jeho otec, ktorý trvalo žije v Číne, ale pravidelne navštevoval Ukrajinu, aby osobne koordinoval špionážnu prácu svojho syna. Hrozí im až 15 rokov väzenia.

Študent sa pokúsil zverbovať ukrajinského občana, ktorý sa podieľa na vývoji zbraní. Ale špióna odhalila kontrarozviedka hneď na začiatku jeho spravodajskej činnosti a zadržala ho pri odovzdávaní tajných dokumentov.

V ďalšom kroku zadržala tiež jeho otca. Obom obvineným zabavila telefóny s dôkazmi, že koordinovali činnosť.

Čína, ktorá je diplomatickým a ekonomickým spojencom Moskvy, nikdy neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, ani nevyzvala Kremeľ na stiahnutie ruských vojsk z napadnutej krajiny.

Peking sa však pravidelne vyslovuje za ukončenie bojov, pričom obviňuje západné krajiny, že priživujú konflikt dodávkami zbraní ukrajinskej armáde, ktorá bráni krajinu pred ruskou agresiou, napísala agentúra AFP.

Opatrenie prichádza v čase rastúcich obáv z možného konfliktu s Ruskom, informuje agentúra AFP a tlačové vyhlásenie Európskej komisie.

Takzvaná „stratégia vytvárania zásob“ je súčasťou širšieho úsilia Európskej únie o posilnenie pripravenosti do roku 2030.

„Cieľom je veľmi jednoducho zabezpečiť, aby boli vždy k dispozícii základné zásoby, ktoré udržujú naše spoločnosti v chode, najmä tie, ktoré zachraňujú životy,“ vysvetlila eurokomisárka pre pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová.

„Čím lepšie sme pripravení, tým menej panikárime,“ zdôraznila.

Plán má zabezpečiť kontinuitu dodávok počas rôznych typov kríz, ako sú „rozsiahle výpadky dodávok energie, prírodné katastrofy, konflikty alebo pandémie“. Počíta tiež s vytvorením siete medzi členskými štátmi na lepšiu koordináciu, identifikáciu nedostatkov a budovanie spoločných zásob EÚ.

Úroveň pripravenosti sa podľa AFP v jednotlivých krajinách výrazne líši. Napríklad Fínsko, ktoré priamo hraničí s Ruskom, je v krízovej pripravenosti výrazne ďalej.

„Samozrejme, ak máte 1000 kilometrovú hranicu s Ruskom, budete sa cítiť potenciálne ohrození vojnou,“ povedala Lahbibová. „Ale je normálne, že v Španielsku majú pocit, že lesné požiare sú tam pravdepodobnejšie. Neexistuje žiadne univerzálne riešenie,“ dodala.

Bez ohľadu na príčinu krízy môžu byť jej dopady podobné. „Preto musíme mať zásoby pripravené v celej Európskej únii,“ dodala komisárka. EÚ už v marci odporučila občanom, aby mali doma pripravenú súpravu prežitia na tri dni vrátane vody, trvanlivých potravín a bateriek.

EK v stredu oznámila tiež stratégiu zdravotníckych protiopatrení, ktorou chce posilniť pripravenosť na zdravotné krízy. Tieto opatrenia podľa nej predstavujú kľúčový krok smerom k proaktívnejšej európskej reakcii na budúce krízy. (TASR)

"Berieme to celkom pokojne. Po prvé, Trump má všeobecne dosť drsný štýl vyjadrovania," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax.

"Pristupujeme k tomu pokojne. Počítame s pokračovaním nášho dialógu s Washingtonom a nášho zamerania na nápravu ťažko poškodených vzájomných vzťahov, "dodal.

Peskov podľa agentúry reagoval na "nedávne vyhlásenia" amerického prezidenta, ktoré ruská agentúra nijako nespresnila. Trump o deň skôr vyhlásil, že nie je spokojný s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pretože zabíja mnohých ľudí a Spojeným štátom navyše "servíruje veľa kecov", aj keď sa neustále tvári veľmi milo, ale "sú to nakoniec len plané reči". Trump to povedal novinárom na zasadnutí svojho kabinetu.

Americký prezident v minuloročnej predvolebnej kampani sľuboval, že Putinom vyvolanú vojnu ukončí prvý deň vo funkcii, tiež pripustil, že sa to ukázalo výrazne zložitejšie.

V poslednom čase je Trump k Putinovi kritickejší, a naopak o niečo ústretovejší k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorého v minulosti dokonca obviňoval z rozpútania vojny.

Trump v utorok ocenil odvahu Ukrajincov a zároveň poznamenal, že majú od Spojených štátov tie najlepšie zbrane, aké kedy boli vyrobené. Šéf Bieleho domu tiež potvrdil, že schválil ďalšie dodávky obranných zbraní pre východoeurópsku krajinu.

S Putinom hovoril Trump naposledy minulý týždeň vo štvrtok a následne vyhlásil, že ho rozhovor s jeho ruským náprotivkom sklamal, pretože nepriniesol žiadny pokrok.

"Je to veľmi ťažká situácia. Povedal som vám, že som veľmi nespokojný zo svojho rozhovoru s prezidentom Putinom. Chce ísť až do konca, len ďalej zabíjať ľudí, nie je to dobré," poznamenal potom v piatok. Naznačil tiež, že by mohol sprísniť sankcie proti Rusku. (ČTK)

Za prvých šesť mesiacov roka úrady zaznamenali 333 251 ťažkých trestných činov, ide o rekordný údaj za posledných 15 rokov, uviedol server The Moscow Times s odvolaním sa na údaje zverejnené štatistickým úradom.

Nárast závažnej kriminality sa odohráva na pozadí návratu trestanov z vojny proti Ukrajine, upozornil.

Medziročne - v porovnaní s prvým polrokom minulého roka - počet zaznamenaných ťažkých a obzvlášť ťažkých zločinov vzrástol o 10,4 percenta. Oproti predvojnovému roku 2021 rast predstavoval 12,7 percenta a oproti analogickému obdobiu roka 2019 o 32,3 percenta.

Podľa štatistík v období ôsmich rokov, od roku 2010 do 2018, množstvo ťažkých zločinov v Rusku klesalo. Z 378 600 v prvom polroku 2010 na niečo mierne vyše 222-tisíc v 2018.

Súčasne v Rusku štvrtým rokom po sebe klesá celkový počet odhalených trestných činov. V prvom polroku tohto roka ministerstvo zaznamenalo približne 940 500 prípadov, čo je najmenší počet za pol roka za posledných 16 rokov.

Za celý minulý rok policajti v krajine odhalili 617 301 ťažkých a obzvlášť ťažkých zločinov, čo predstavovalo rekord uplynulých 14 rokov, napísal portál.

Upozornil, že ministerstvo vnútra neuvádza podrobnosti o týchto zločinoch, ale je známe, že za tri roky ruskí vojaci a dôstojníci, ktorí sa vrátili z ukrajinského bojiska, zavraždili a zmrzačili aspoň 750 krajanov.

K tohtoročnému februáru vojaci zabili minimálne 378 ľudí a v ďalších 376 prípadoch im spôsobili zranenia ohrozujúce život. Zvyčajne vojnoví veteráni napádajú svojich príbuzných a ich priateľov, často sa tak deje v opitosti.

Na konci júna Sergej Novikov z prezidentskej kancelárie oznámil, že "do civilu" sa vrátilo už 137-tisíc účastníkov vojny proti Ukrajine, dodali The Moscow Times. (ČTK)