Rusko hlási zničenie ďalších 105 ukrajinských dronov, desiatky mierili na Moskvu

Informoval o tom vo štvrtok ruský vojenský denník Krasnaja zvezda.

Minister obrany Andrej Belousov označil 49-ročného Mordvičeva za „skúseného bojového dôstojníka, ktorý naplno preukázal svoje veliteľské schopnosti počas špeciálnej vojenskej operácie,“ uvádza denník. Termínom špeciálna vojenská operácia Moskva označuje svoju dobyvačnú vojnu na Ukrajine.

Vo februári 2024, pod velením Mordvičeva, ruská armáda po troch mesiacoch bojov dobyla mesto Avdijivka v Doneckej oblasti. Ukrajina považuje Mordvičeva za vojnového zločinca a obviňuje ho z riadenia zverstiev spáchaných na ukrajinských civilistoch a vojakoch.

Jeho predchodcu 70-ročného Olega Saľukova ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň odvolal z funkcie a vymenoval ho za zástupcu tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska. (SITA)

Európsky parlament vo štvrtok jasnou väčšinou schválil zavedenie ciel na poľnohospodárske výrobky a hnojivá z Ruska a Bieloruska. Cieľom je znížiť ekonomickú závislosť Únie od Ruska, obmedziť príjmy Kremľa, ktoré financujú vojnu proti Ukrajine, a zároveň posilniť potravinovú a ekonomickú bezpečnosť v EÚ, píše sa v tlačovej správe Progresívneho Slovenska.

“Rusko zarába na našej závislosti aj na takých výrobkoch ako sú hnojivá a ničí našu vlastnú produkciu umelo nízkymi cenami. Dnes sme v Európskom parlamente rozhodli, že stačilo. Dovoz ruských hnojív tvorí v EÚ asi 13 percent. Na Slovensku je to približne 1 percento, čiže Slovensko nepatrí medzi zraniteľné krajiny. Ak niekto bude aj napriek tomu tvrdiť, že máme chrániť Rusko, ide proti slovenským národným záujmom,” uviedla Ľubica Karvašová z frakcie Renew Europe, ktorá bola tieňová spravodajkyňa návrhu. (SME)

Poľský premiér to uviedol počas porady s velením námorníctva v Centre námorných operácií v Gdyni po incidente s ruskou loďou pri elektrickom kábli medzi Poľskom a Švédskom.

Tusk potvrdil, že loď zo sankcionovanej tieňovej flotily vykonávala podozrivé manévre pri podmorskom elektrickom kábli, no po zásahu poľského námorníctva sa stiahla do ruského prístavu. Premiér vyjadril spokojnosť s profesionálnym zásahom, ktorý podľa neho zabránil možnému poškodeniu infraštruktúry.

„Zatiaľ nemáme žiadne negatívne signály, ale preverujeme, či tam neboli položené výbušniny,“ dodal.

Zároveň upozornil, že podobné incidenty s ruskými sabotérmi sa môžu v budúcnosti stupňovať.

Tieto hrozby sa týkajú aj veľkých investícií, napríklad pobrežných veterných fariem či plynovodov. Vyzdvihol preto význam iniciatívy NATO Baltic Sentry, ktorá sa zameriava na ochranu kľúčovej infraštruktúry v regióne. „Baltské more sa môže stať miestom neustálej konfrontácie. Nejde len o hybridnú hrozbu, ale priamu agresiu proti našim bezpečnostným záujmom,“ vyhlásil Tusk.

Na porade sa zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva obrany Cezary Tomczyk, ktorý potvrdil, že ruská loď po zásahu poľského námorníctva zmenila kurz do Ruska.

Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz spresnil, že loď sa nenachádzala v poľských teritoriálnych vodách, ale nad káblom v správe Poľských energetických sietí. Na miesto bol vyslaný hydrografický čln ORP Heweliusz.

Takzvaná ruská tieňová flotila pozostáva zo starých lodí, ktoré sa zväčša plavia pod vlajkami afrických krajín a Rusko ich využíva na obchádzanie sankcií a predaj ropy. Európska únia a Spojené kráľovstvo tento týždeň oznámili nové sankcie voči ďalším plavidlám z tejto siete. (TASR)

Britské Národné centrum pre kybernetickú bezpečnosť (NCSC) uviedlo, že ruská jednotka GRU 26165, známa aj ako Fancy Bear alebo APT28, viedla od roku 2022 rozsiahlu kybernetickú kampaň zameranú na verejné aj súkromné ​​organizácie v krajinách NATO.

Hackeri údajne získali prístup k približne 10 000 kamerám v blízkosti hraničných priechodov, železničných staníc a vojenských objektov – väčšinou na Ukrajine, ale aj v Rumunsku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku – aby sledovali pohyb zásielok pomoci.

„Pravdepodobne využili prístup k súkromným a verejným kamerám na monitorovanie dodávok vstupujúcich na Ukrajinu,“ uviedol NCSC v spoločnom oznámení s kybernetickými agentúrami zo Spojených štátov, Francúzska, Nemecka a ďalších krajín.

Hackeri použili ukradnuté heslá a phishingové e-maily obsahujúce pornografiu a falošné informácie o pracovných pozíciách.

V jednom prípade použili hlasový phishing, pričom sa vydávali za IT pracovníkov, aby získali prístup k zabezpečeným účtom.

Phishingové e-maily často pochádzali z napadnutých účtov alebo verejných webových e-mailových služieb a boli napísané v rodnom jazyku príjemcu.

Kybernetická kampaň zahŕňala aj snahy o zhromažďovanie citlivých informácií, ako sú prepravné listy a cestovné poriadky súvisiace s dodávkami pomoci.

„Táto kampaň ruskej vojenskej spravodajskej služby predstavuje vážne riziko pre cieľové organizácie vrátane tých, ktoré poskytujú pomoc Ukrajine,“ povedal Paul Chichester, riaditeľ NCSC.

Vyzval spoločnosti, aby okamžite podnikli kroky na svoju ochranu vrátane používania silnej viacfaktorovej autentifikácie, dôkladného monitorovania sietí a udržiavania softvéru. (KyivPost)

Agentúra AFP píše, že návrh zákona, ktorého cieľom je prostredníctvom nových sankcií zo strany USA vyvinúť tlak na Rusko, získal v stredu v americkom Senáte podporu viac ako 80 členov oboch hlavných politických strán.

Napriek tejto výraznej podpore v 100-člennom Senáte — ktorý v súčasnosti ovláda Republikánska strana prezidenta Donalda Trumpa — návrh ešte nebol predložený na hlasovanie.

Líder senátnej väčšiny John Thune, ktorý má rozhodujúce slovo pri plánovaní hlasovaní, uviedol, že čaká na ďalšie pokyny z Bieleho domu, keďže Trump presadzuje rokovania o prímerí vo vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump mal spolu s EÚ prijať ďalšie sankcie voči Rusku. Po telefonáte s Putinom otočil Čítajte 

„Tieto sankcie by sa uplatnili, ak by Rusko odmietlo rokovať o trvalom mieri s Ukrajinou,“ uviedli v spoločnom vyhlásení autori návrhu zákona, senátor Richard Blumenthal (demokrat) a senátor Lindsey Graham (republikán).

„Zákon zároveň ukladá clo vo výške 500 percent na dovážané tovary z krajín, ktoré nakupujú ruskú ropu, plyn, urán a iné produkty,“ dodali.

Návrh zákona prichádza deň po tom, čo Európska únia prijala svoj najnovší balík sankcií voči Rusku, podotkla AFP.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok uviedol, že v priebehu niekoľkých dní od Ruska očakáva, že predstaví návrh na prímerie s Ukrajinou. Takáto návrh by Spojeným štátom umožnil posúdiť, či to Moskva s mierom myslí vážne.

„Rusko je agresor. Rusko musí ukončiť tento krvavý kúpeľ. To je môj názor,“ vyhlásil Graham v stredu pri rozprave o návrhu zákona v Senáte. Podľa Grahama „nastal čas zvýšiť cenu tejto vojny pre Putina.“ (TASR)

Ukrajinská armáda aj vo štvrtok pokračovala v dronových útokoch na ruskom území: protivzdušná obrana počas noci zneškodňovala drony letiace na Moskvu i na mestá Tula a Novomoskovsk v Tulskej oblasti v centre európskej časti Ruska.

V obave z možných stretov lietadiel s dronmi bola v noci na štvrtok opakovane prerušovaná prevádzka moskovských letísk Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij, ako aj na letisku v Tambove, informovala britská stanica BBC.

Moskovský primátor Sergej Sobianin spresnil, že od stredy do skorého rána vo štvrtok bolo zneškodnených 32 nepriateľských dronov letiacich smerom na Moskvu.

Online služba na sledovanie lietadiel Flightradar24 zistila, že mnohé lietadlá smerujúce do Moskvy - vrátane najväčšieho letiska Šeremetievo - používali obchádzky alebo krúžili vo vzduchu po vytýčených okruhoch, kým im bolo povolené pristátie alebo vydaný iný pokyn.

Údajnými útokmi dronov úrady v Lipeckej a Tulskej oblasti v európskej časti Ruska v stredu zdôvodnili aj nedostupnosť služieb mobilného internetu. Poskytovanie internetu cez pevné linky a Wi-Fi fungovalo normálne, dodal gubernátor Tulskej oblasti Dmitrij Miľajev.

Po útokoch dronov deň predtým boli internetové služby nedostupné aj v Moskovskej oblasti. Ruská armáda v stredu uviedla, že jej protivzdušná obrana zostrelila v niekoľkých regiónoch vrátane okolia Moskvy najmenej 232 ukrajinských dronov. (TASR)

Aj potrebe vyvíjať tlak na Rusko s cieľom zabezpečiť na Ukrajine „spravodlivý mier“.

„Je dôležité, aby boli všetky rozhodnutia koordinované. Potom budú sankcie fungovať. Bez tlaku na Moskvu sa spravodlivý mier nedá dosiahnuť. Každý to chápe,“ deklaroval Zelenskyj.

Agentúra Reuters pripomenula, že ukrajinský líder v posledných dvoch dňoch telefonoval európskymi spojencami a nabádal ich, aby sa snažili vyvinúť na Rusko väčší tlak.

Táto Zelenského diplomatická „ofenzíva“ súvisí s pondelkovým telefonátom Trumpa s Putinom.

Reuters konštatoval, že Ukrajina a jej spojenci, ktorí sa mesiace snažili získať Trumpovu administratívu na svoju stranu vo vojne rozpútanej Ruskom, interpretujú Trumpov telefonát s Putinom ako krok, ktorý ich „vrátil na začiatok“ ich snáh.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump mal spolu s EÚ prijať ďalšie sankcie voči Rusku. Po telefonáte s Putinom otočil Čítajte 

„Je veľmi pravdepodobné, že budúci týždeň sa napríklad vo Vatikáne uskutoční technické stretnutie za účasti Ukrajincov, Rusov, Američanov a Európanov,“ uviedol Alexander Stubb.

USA sa podľa neho stále nevzdali úlohy sprostredkovateľa konfliktu. „Sprostredkovateľov je viac: predtým túto úlohu zohrávali len USA, teraz sa do nej zapojila aj Európa," povedal.

Myšlienku mierových rokovaní vo Vatikáne načrtol v pondelok americký prezident Donald Trump po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ochotu hostiť takéto rozhovory potvrdil pápež Lev XIV. aj talianskej premiérke Giorgie Meloniovej.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev spoločne so svojimi partnermi zvažuje organizáciu summitu na vysokej úrovni medzi Ukrajinou, Ruskom, Spojenými štátmi, krajinami EÚ a Britániou. Konať by sa podľa neho mohlo v Turecku, Vatikáne či Švajčiarsku. (TASR)